Elizabeth Blackwellová bola prvou ženou, ktorej sa podarilo dosiahnuť titul v medicíne. Narodila sa v roku 1821 v anglickom meste Bristol. Bola treťou z deviatich detí rafinéra cukru Samuela Blackwella a jeho manželky Hannah.
Príjemné detstvo a pokrokový otec
Elizabethino detstvo bolo príjemné, jej otec uprednostňoval dohováranie pred fyzickými trestami a veril, že jeho dcéry si zaslúžia rovnaké vzdelanie ako synovia, a platil im súkromných učiteľov.
V roku 1832 rodina emigrovala do Spojených štátov a usadili sa v New Yorku. Jej otec si onedlho otvoril rafinériu, ktorá však v roku 1836 zhorela. Napriek tomu, že ju opäť postavili, začali mať obchodné problémy. Preto sa rozhodli presťahovať do štátu Ohio. Dlho však šťastní neboli – ich otec po troch týždňoch po presťahovaní neočakávane zomrel na žlčníkový záchvat. Jeho smrť posunula dcéru Elizabeth do pozície živiteľa rodiny.
Elizabeth ako živiteľka rodiny
Mala klasické vzdelanie a ako 23-ročná dostala prácu ako učiteľka. Na pohoršenie príbuzných čoskoro vyhlásila, že učiť bohaté unudené deti ju intelektuálne neuspokojuje. Viac však žena v tom čase v profesionálnej dráhe dosiahnuť nemohla.
Podnet na štúdium medicíny jej dala priateľka zo školy, ktorú navštívila pri smrteľnej posteli. Príčinou jej ťažkého zdravotného stavu bola pravdepodobne rakovina vaječníkov. Jej kamarátka sa Elizabeth tesne pred smrťou zdôverila, že by jej bolestné umieranie bolo znesiteľnejšie, keby sa nemusela stále podrobovať prehliadkam lekárov – mužov.
Prečítajte si aj článok o špiónke s menom „Oko dňa“
Vytrvalé pokusy dostať sa na školu
O pár mesiacov už Elizabeth začala podnikať prvé pokusy, aby sa dostala na akúkoľvek lekársku školu v Amerike. Nepomáhalo ani vzdelanie v prírodných vedách, hodiny doučovania gréčtiny a latinčiny a mesiace pomocných prác v dome lekára. Na dvanásť žiadostí o prijatie nakoniec dostala jedinú kladnú odpoveď – z malej školy v mestečku Geneva v štáte New York – a aj to bolo vďaka náhode.
Škola mala len sedem profesorov a 150 žiakov, a tak sa neutajilo, že sa rozhoduje o prihláške od ženy. Študenti viac-menej zo zábavy usporiadali hlasovanie o prijatí ženy na školu a jednohlasne sa vyslovili za. Nebrali to však vážne. O to väčšie bolo ich prekvapenie, keď sa o pár týždňov na školskej chodbe objavila slečna Blackwellová.
Údiv nad ženou – lekárkou
Obyvatelia mesta taktiež dávali najavo svoj údiv a neskrývali svoje prekvapenie. Elizabeth vo svojich pamätiach píše: „Doktorova manželka sa so mnou odmietla rozprávať, ľudia sa na ulici zastavovali a civeli na mňa ako na čudné zvieratko. Počas vyučovania sa na mňa chodili pozerať neznámi ľudia.“
Ale v jedno januárové ráno roku 1849 sa jej dostalo zadosťúčinenia – v presbyteriánskom kostole v mestečku Geneva bola promovaná za lekárku a získala lekársky diplom. Tým sa stala prvou diplomovanou lekárkou v Spojených štátoch. Pre väčšinu jej kolegov predstavovala neprípustnú inváziu do ženám zakázaného priestoru spoločenského rešpektu a pocitu moci nad ľudským telom.
E. Blackwell: „Ak spoločnosť nebude umožňovať ženám slobodný rozvoj, potom sa musí spoločnosť zmeniť.“
Pokračovanie vo vzdelávaní sa
O pár mesiacov na to sa rozhodla, že bude pokračovať vo svojich štúdiách v Európe. Navštívila pár nemocníc v Anglicku a potom zamierila do Paríža. Rovnako ako v Amerike ju však takmer všade odmietli kvôli jej pohlaviu. Nakoniec, na základe vysokoškolského diplomu, dostala miesto v malej pôrodnici v Paríži. Hneď v prvý deň ju však zaradili medzi vidiecke dievčatá, ktoré pomáhali pri pôrodoch. Vzala to prakticky a vyučila sa za pôrodnú babicu.
Po návrate do New Yorku si otvorila súkromnú prax a márne čakala na pacientov – nikto sa nechcel dať liečiť žene. Napriek nepriazdni osudu sa jej podarilo nakloniť si niektoré médiá – napríklad noviny New York Tribune. Hoci sa Elizabeth venovala iba kariére a nikdy sa nevydala a nemala deti, paradoxne sa zamerala na prípravu mladých žien na materstvo. Taktiež sa špecializovala na hygienu najchudobnejších, opustené matky a siroty.
Vzdelanú ženu s dobrým srdcom potrebujú všade
O pár rokov (1853) sa jej podarilo založiť nemocnicu pre chudobných, ktorá ošetrovala sedem tisíc pacientov ročne. Existuje dodnes ako New York University Downtown Hospital. Taktiež v roku 1868 založila prvú lekársku školu pre ženy. Skutočne študovať medicínu však mohli ženy až od roku 1876. Dopomohla k tomu Elizabethina žiačka, Ellizabeth Garrett Andersonová, ktorá sa neskôr stala prvou anglickou lekárkou. Jej zásluhou sa potom aj ostatným ženám otvorili brány k štúdiu lekárstva. Ďalším úspechom bolo to, že Blackwellovú v roku 1875 vymenovali za profesorku gynekológie na Londýnskej škole detskej medicíny.
V roku 1907 nešťastne spadla zo schodov a odvtedy bola invalidná – trpela aj psychicky aj fyzicky. Zomrela o tri roky neskôr, vo svojom dome v anglickom meste Hastings.
Zdroje:
en.wikipedia.org, huffingtonpost.com, minettoriley.pbworks.com
Foto na titulke: portrét Elizabeth Blackwell od Joseph Stanley Kozlowski, 1905, Syracuse University Medical School collection, en.wikipedia.org/wiki/Elizabeth_Blackwell