Prevádzkuje ubytovacie zariadenie, venuje sa rodinnej firme a predáva poľnohospodárske stroje. A popritom všetkom si nájde čas na písanie. Zhovárali sme sa s akčnou Máriou Cabanovou, autorkou knihy Navždy.

Akú školu ste vyštudovali a čomu sa v súčasnosti venujete?

Vyštudovala som vysokú školu ekonomickú, moja mamina je ekonóm, takže som ju nasledovala. V našej rodinnej firme sa venujem ekonomike, sčasti marketingu, vlastníme ubytovacie zariadenie, predávame poľnohospodárske stroje a technológie, je toho dosť. A ako novinku sme si rozšírili podnikateľskú činnosť o vydavateľskú, takže aj tomu sa momentálne venujem.

Kedy a prečo ste sa rozhodli, že sa začnete venovať vlastnému biznisu?

Viac-menej mi to bolo predurčené, keďže moji rodičia budovali firmu aj pre svoje deti a už od šestnástich rokov som vo firme vypomáhala. Cez víkendy som chodila upratovať, aby som si zarobila nejaké peniažky. Rodičia nás vždy viedli k tomu, aby sme sa vedeli postaviť na vlastné nohy. Ale neľutujem, pretože aj v našej firme, aj v našom ubytovacom zariadení som si prešla všetkými funkciami od upratovania po prevádzkovanie, a to je podľa mňa základ, ak chcete v niečom podnikať. Musíte vedieť od základov ako funguje vaša firma, lepšie rozumiete ľuďom, ktorí po vás tú činnosť preberú. To isté teraz prebieha vo vydavateľskej činnosti, všetko riešim sama. Aspoň tak získam väčší prehľad. Je to náročné, ale nie vždy tá najjednoduchšia cesta je tá najlepšia.

Máte dve deti a okrem písania sa venujete aj cestovnému ruchu a predaju poľnohospodárskych strojov. Ako si zadeľujete svoj čas?

Je pravda, že sú obdobia, kedy v podstate spím možno dve hodiny. Sú náročné mesiace aj menej náročné. Ale som naučená veci robiť v predstihu. Termíny, hlavne v účtovníctve, vás nepustia. Snažím sa, aj keď nie vždy sa to dá, pracovať tak, aby som mala čas hlavne na deti. Aj moji rodičia tu vždy pre mňa boli. Ocino chodil na každý jeden basketbalový zápas, vozil ma na reprezentačné sústredenia. Ešte aj dnes ho vidím v hľadisku, ako tŕpol, keď sme mali výberové reprezentačné sústredenie. Mamina mala náročnú prácu. Popri svojom zamestnaní ešte robila ekonomiku aj v našej firme, takže mala o niečo menej času, ale nikdy nechýbala na dôležitých zápasoch. A tak je to aj teraz. Niekedy sme ako Hujerovci z filmu Marečku, podejte mi pero, keď ideme na zápas môjho staršieho syna, ktorý hrá basketbal alebo na zápas mladšieho, ktorý hrá tenis. A to isté sa týka detí mojej sestry.

Ako začala vasa spolupráca so Soňou Adamčík Borušovičovou?

Tak to bolo veľmi zaujímavé. Cez moju kamarátku som sa dostala k Soni. S veľkými obavami som jej poslala dva rukopisy. V prvom rade rukopis Krajiny Lubetha a popri tom som sa po veľmi dlhom odhodlávaní rozhodla, že pošlem aj môj román Navždy. Dohodli sme si stretnutie, na ktoré som išla s maličkou dušičkou, vôbec som nečakala jej reakciu, keď mi povedala, že je to dobrý príbeh, len sa musí učesať. Bol to skvelý pocit. Hneď po stretnutí som bola taká namotivovaná, že som sa rozpísala a postupne vznikala celá Biela séria.

Ak sa chcete dočítať o ďalšej autorke, Jane Benkovej, pozrite si tento rozhovor.

 Ako a prečo vznikol váš pseudonym Maya Sinay?

Sinay sa volala moja babička a ja som už ako malá vedela, že raz to meno budem používať. Veľmi sa mi páčilo, takže keď padla otázka, pod akým menom budem písať, rýchlo bola vyriešená.

O čom je vaša prvotina Krajina Lubetha?

Krajina Lubetha je rozprávková knižka. Je jedinečná v tom, že Krajina Lubetha skutočne existuje. Je to naše ubytovacie zariadenie, ktoré je orientované hlavne na deti a rodiny s deťmi. Kniha ma pútavý príbeh aj pre dospelých a presne to bol náš zámer. Aby sme trošku napomohli spojiť rodinu pri večernom čítaní. A po dočítaní príbehu, keď dieťa zatúži krajinu Lubetha vidieť, tak je na tom skvelé to, že sa to dá a celý príbeh môže s trochou fantázie zažiť na vlastnej koži. Jeden z odkazov tejto knižky je, aby deti verili svojim snom. Ústrednou postavou je náš maskot škriatok Ľubetníček, ktorý hľadá svoje poslanie a popri tom stretne svoju pojašenú kamarátku vílu. Knižke nechýba humor, ani napätie. Momentálne pripravujem jej pokračovanie.

Prezradíte nám aj dej vašej novej knihy pre dospelých?

Svoje knihy sa snažím písať tak, aby čitatelia len tušili, ako kniha dopadne a v priebehu deja ich prekvapím, takže by som nerada prezrádzala, o čom je. Ale asi neprekvapím, keď poviem, že hlavná postava je basketbalistka. Takže pri písaní knihy som si to užila, keď som si zaspomínala na staré basketbalové časy. Ale kniha nie je prioritne o basketbale, je hlavne o láske. Verím, že čitateľ pocíti všetky emócie, ktoré som so svojou hlavnou postavou prežívala aj ja, keď som knihu písala. Navždy je prvá časť Bielej romantickej série, ale musím prezradiť aspoň to, že to nie je príbeh na pokračovanie. S hlavnými postavami sa, samozrejme, ešte stretneme aj v pokračovaniach, ale už ako s vedľajšími postavami. Každá kniha má iné hlavné postavy, svoj príbeh. Čitateľ sa môže tešiť na to, akou hlavou postavou ho prekvapím.

Pre koho sú vaše knihy určené?

Pre všetkých milovníkov romantickej literatúry.

Kedy zvyknete písať a ako vám napadajú zápletky?

Pre moju pracovnú vyťaženosť som mnoho kníh písala po nociach. Potrebujem byť pri písaní sama, lebo sa pri ňom zatváram akoby do iného sveta. Stávam sa v ňom hlavnými postavami. Keď už začnem písať, tak to ide samé. Akoby mi jednotlivé postavy rozprávali svoj príbeh.

Aká literatúra sa páči vám? Ktorý spisovateľ je pre vás vzorom alebo inšpiráciou?

Ja som knihomoľ. Najviac si oddýchnem pri dobrej romantickej knihe, ale čítam rada aj životopisy, motivačné knihy, jednoducho, čo ma zaujme. Na dovolenke prečítam aj sedem kníh. Nemám len jedného obľúbeného spisovateľa. Je množstvo dobrých spisovateľov. A inšpirovala ma každá jedna dobrá kniha, ktorú som prečítala.

Čo považujete za svoj najväčší úspech?

Najväčší úspech? Pre mňa je úspešný každý jeden deň. Každý jeden deň zvládame rôzne skúšky, pracovné, životné a ja som šťastná, že som ich, ako sa hovorí, dala, že ma nepoložili, a že idem stále po svojej ceste života.

Aké máte ďalšie plány do budúcnosti? Čo je váš najväčší sen?

Budem šťastná, keď sa bude mojim knihám dariť a čitatelia po ich dočítaní budú mať dobrý pocit a budú si chcieť prečítať ďalší diel.

Ako zvyknete oddychovať?

Dobrý film, dobré jedlo, dobrá kniha. Okrem toho milujem hubársku sezónu. To je maximálny relax a načerpanie energie, chodiť po lese. A rada trávim čas so svojimi deťmi. Staršieho syna rada trénujem basketbal, venujem sa mu odmalička, ešte urobil len prvý kroky a už strieľal na kôš. Strašne sa teším, kedy si budem môcť s mladším synom zahrať tenis. Sme športová rodina, aj môj manžel hrával basketbal, práve vďaka nemu sme sa spoznali, takže šport je pre nás samozrejmá súčasť života.

Skúste nám dať radu pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.

Prekonať strach, to je najťažšie. Treba sa opýtať, čo najhoršie sa mi môže stať, keď sa mi to nepodarí? Ako v mojom prípade: povedali by mi nie. A netreba sa báť ani slova NIE. Nič nie je nemožné, pokiaľ tomu sami veríme. Na ceste stretneme veľa prekážok, ľahkých aj naozaj ťažkých, ale stále je len na nás, ako sa rozhodneme, či sa vzdáme, alebo budeme pokračovať. Ženy to majú veľmi ťažké, majú rodinu, prácu a potom prácu doma. Poznám to dobre, máte pocit, že sa nezastavíte, ale dá sa to. Vždy sa to dá, nájsť si čas na seba a na svoje sny. Len sa treba odhodlať, prestať sa vyhovárať, a keď vás v tom podporí aj vaša rodina, ako v mojom prípade, tak je to ideálne.

Kde sa s vami vieme stretnúť?

Nájdete ma na facebooku, instagrame alebo aj na mojej webovej stránke, ktorá sa práve dokončuje. V týchto dňoch plánujeme krst knihy Navždy aj besedy, ale všetky informácie budú zverejnené na mojej stránke alebo na facebooku.