Rodové stereotypy a zodpovednosť za šťastie ostatných
Rodové stereotypy, o ktorých sa dnes už konečne hovorí otvorene, vedú okrem iného ženu aj k tomu, aby sa identifikovala s osobou zodpovednou za atmosféru v rodine, pričom to má považovať za jednu z hlavných oblastí svojej sebarealizácie. Tieto predsudky jej sú vštepované od samého malička, a bez toho, aby si to uvedomovala, rastie v nej pocit zodpovednosti za šťastie všetkých naokolo.
Ženy preberajú v dôsledku takejto rodovo stereotypnej socializácie túto osobnú zodpovednosť podvedome a úplne automaticky, a zároveň chcú dosiahnuť veľa vo všetkých ostatných oblastiach: žiť zdravšie, všetko stíhať, vzdelávať sa, kariérne a spoločensky rásť, mať tip-top domácnosť, dobre variť, skvele vyzerať… A na prvý pohľad to väčšinou aj tak
vyzerá. Lenže pracovať na sebe a zároveň neustále pracovať na tom, aby boli všetci okolo spokojní a šťastní, je pri tomto všetkom naozaj náročné.
Premotivovanosť a pocit zlyhania
Dnešné ženy sú také silné, odhodlané a húževnaté, že sa veľakrát dokážu tak premotivovať, až z toho vznikne trvalý pocit zlyhania. Niet divu, že príde frustrácia, nespokojnosť, strach, nevyrovnanosť a celé spektrum negatívnych emócií. Zrazu si uvedomíme, že nám už dlho kdesi vzadu v podvedomí bliká kontrolka: Kedy budem mať konečne čas sama na seba, na to, čo ma baví, kedy budem JA šťastná a spokojná? Kedy?
Keď si tú rovnicu jednoducho prehodíme: Keď to naše šťastie nebude závisieť od pochvaly a uznania okolia (pretože tie niekedy neprichádzajú). Keď sa prestaneme porovnávať, hnať sa za dokonalosťou a napĺňať svoje predstavy o budúcnosti prehnanými očakávaniami. Keď sa ponoríme do seba a uvedomíme si, čo nám robí radosť a čo nás
napĺňa. Keď si začneme odpúšťať chyby a pozerať sa na svoje nedostatky s láskou, nie hlodajúcou výčitkou. Keď prestanete neustále riešiť pocity či názory iných a sústredíte sa viac na tie svoje.
Prečítajte si: Aké udalosti robia človeka šťastným?
Ako sa teda zamerať na vlastné pocity a emócie?
Emócie sú zdrojom úžasnej vnútornej energie a dávajú nášmu životu iskru. Vďaka nim môžeme podávať neuveriteľné výkony a zažívať neopakovateľné chvíle. Treba si uvedomiť, že my ženy sme značne emotívnejšie ako muži, a to z nás robí také výnimočné bytosti. Disponujeme výrazne širším spektrom emócií od pozitívnych až po tie negatívne, a to je v poriadku.
Medzi hraničným šťastím a smútkom sa nachádza množstvo pocitov, ktoré denne zažívame. To, do akej miery si vieme aktuálnu emóciu uvedomiť, pomenovať ju, pochopiť, prijať a následne spracovať, je znakom našej emočnej zrelosti, na ktorej môžeme denne pracovať.
V knihe „Ako byť šťastný, alebo aspoň menej smutný“ som sa dočítala, že náš mozog je naprogramovaný tak, aby nás udržal nažive, nie aby nás robil šťastným. To nám v minulosti, keď sme boli často v ohrození, umožňovalo prežiť. Preto je naša myseľ viac zameraná na negatívne informácie ako na tie pozitívne, a máme k nim teda geneticky bližšie.
Dnes už v takom ohrození nežijeme, preto by sme sa mali vedome snažiť sústreďovať na pozitívne stránky každého dňa, na drobné radosti, na vlastné pocity šťastia a spokojnosti.
Takouto neustálou, opätovnou snahou dokážeme meniť spôsob nášho myslenia a tento proces sa odborne vyznačuje ako neuroplasticita mozgu. Využime túto schopnosť vo svoj prospech a vedome budujme svoje šťastie, ktoré si zaslúžime.
Ako ovplyvňujú naše emócie okolie?
Každým rokom pribúdajú nové vedecké poznatky o emóciách. Nespájajú sa už len so psychológiou či sociológiou, ale stávajú sa súčasťou neurovedy, biológie, chémie i fyziky. Prinášajú silnú energiu, ktorá mení nielen vnútorné prostredie nášho tela, ale výrazne zasahuje do vonkajšieho prostredia, vytvára prepojenia s ostatnými ľuďmi a buduje naše
vzťahy. Inými slovami, existuje tzv. emočný transfer, čiže neustály prenos emócií do okolia.
Život prináša lepšie i horšie chvíle a to, ako ich uchopíme, zvládneme a vysielame smerom k ostatným ľuďom, je na nás. Nie vždy všetko zvládneme, ako by sme chceli, ale dokonalosť je nudná, tak všetky hlavy hore:
Zaslúžime si byť šťastné a spokojné. Pretože až keď také budeme, môžeme to šťastie a spokojnosť šíriť okolo nás, medzi všetkých tých, na ktorých nám záleží.
Renáta Taligová, lektorka a kariérna poradkyňa, topcoach.sk
Zdroj: „Ako byť šťastný(alebo aspoň menej smutný)“, Lee Crutchley, Eastone Books, 2015
Foto: pixabay.com