Zaujímavosti o Gerlachovskom štíte

0
Zaujímavosti o Gerlachovskom štíte

Prečo nebol Gerlach vždy považovaný za najvyšší štít Tatier a mnoho ďalších zaujímavých faktov o ňom.

Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím na Slovensku i v celom, 1 200 km dlhom, oblúku Západných Karpát a hovorí sa, že tiež najmenšími veľhorami na svete. Nádherná príroda, údolia, horské bystriny, jazerá ľadovcového pôvodu nazývané plesá, vodopády, lesy, lúky, jaskyne či panoráma tatranských vrcholov robia z Tatier jedinečné miesto. Poskytujú ideálne podmienky pre vysokohorskú turistiku, lyžovanie, alebo oddych v kúpeľoch. Ubytovanie v Tatrách by ste si mali zabezpečiť dostatočne vopred, aby ste si výlet na Gerlach mohli naplánovať do posledného detailu. Vo Vysokých Tatrách je 26 vrcholov vyšších ako 2500 metrov. Najvyšším z nich je Gerlachovský štít (2 654,4 m).

Podľa nájdených dokumentov založili bratia, synovia Gerlacha zo Spišskej Soboty, obec Gerlachov. Ležala pod úpätím mohutného masívu, ktorý podľa vtedajších zvyklostí patril k územiu obce. Najskôr celý masív pomenovali Gerlachovské hory, jednotlivé vrcholy začali postupne pomenovávať až neskôr. Prvú zmienku o najvyššom z nich nájdete vo viedenských Slovenských novinách z roku 1851, kde je spomenutý ako Gerlachovský chochol.

Nie vždy bol Gerlach považovaný za najvyšší vrch, lebo o výškach tatranských vrchov sa dlho viedli spory. V 18. storočí, keď ich nadmorskú výšku začali merať, bol za najvyšší označovaný Kriváň a Gerlach považovali až za štvrtý najvyšší. Mnohý merači sa snažili odmerať tatranské vrchy, ale bez potrebných meracích prístrojov prichádzali k mylným záverom a prisudzovali prvenstvo nesprávnym vrcholom. Až popredný lesný hospodár Ľudovít Greiner našiel správne meracie techniky, aby spresnil výšky tatranských vrcholov a určil poradie Gerlachovský štít, Lomnický štít, Pyšný štít a Ľadový štít.

Pravdepodobne prvými návštevníkmi Gerlachu boli poľovníci, botanici a turistickí nadšenci. Nie je však jasné, či vystúpili aj na samotný vrchol. Prvý známy človek, ktorý na vrchol vystúpil bol učiteľ na katolíckej škole v Novej Lesnej Ján Still. Podarilo sa mu to v roku 1834, v sprievode švagra Jakuba Gellhofa, staviteľa z Veľkej, mlynára Martina Spitzkopfa a dvoch ďalších neznámych lovcov kamzíkov.

Gerlachovský štít nájdete juhovýchodne od Zadného Gerlachu a rozdeľuje ich Gerlachovské sedlo. Pre svoju výšku, ale aj nádhernú scenériu je jedným z najnavštevovanejších tatranských vrcholov. Je to veľmi členitý masív s viacerými menšími vrcholmi a sedlami a mohutným kotlom, vytvoreným horským ľadovcom. Výstup na Gerlachovský štít je povolený len s horským vodcom. Nevedú tam značené turistické trasy, preto je nevyhnutné mať certifikovaného sprievodcu. Strážcovia prírody, ale aj horskí vodcovia, môžu vyberať pokuty za porušenie tohto nariadenia priamo na mieste.

Ide tiež o technicky náročný výstup s exponovanými pasážami, ktorý by mohol byť bez sprievodcu nebezpečný. Výnimka sa vzťahuje iba pre členov národného horolezeckého spolku UIAA.

Najlepším štartovacím miestom na výstup na vrchol je Sliezsky dom, na Slovensku najvyššie položený horský hotel, postavený na juhovýchodnej strane Gerlachu, nad Velickým plesom.  Zo Sliezskeho domu je prevýšenie na Gerlach 1 000 metrov, dá sa v ňom prenocovať, alebo sa dohodnúť s horským vodcom, že vás tam vyvezie z Tatranskej Polianky. Trasa až z Polianky má prevýšenie 1665 metrov a celkový výstup robí časovo a fyzicky náročnejším. Na Gerlach sa dá vystúpiť celoročne a najlepšia sezóna je od konca júna do začiatku augusta či od polovice septembra do polovice októbra alebo až do prvého snehu. Výstup v zime býva ťažší.

Dve najjednoduchšie trasy na Gerlach vedú Velickou a Batizovskou próbou (hore Velickou a späť Batizovskou). Trasa vedie okolo nádherného Velického vodopádu, cez dolinu s prekrásnou kvetinovou flórou s príznačným názvom Kvetnica, odkiaľ vedie úzky chodník do Velickej próby. Ďalej sa vystupuje na Gerlach. Cesta je na niektorých úsekoch istená reťazami. Výstup nie je technicky náročný, i keď miestami pripomína horolezectvo. Zvládne ho každý zdatnejší turista. Nebezpečie hrozí hlavne v nepriaznivom počasí, ktoré sa vo vysokohorskom prostredí dokáže rýchlo dostaviť a v neznámom neoznačenom neprehľadnom masíve, kde sa dá veľmi ľahko zablúdiť. Nie jednému turistovi sa už táto trasa stala osudnou.

Počasie na Gerlachovskom štíte je, ako na väčšine tatranských štítov, ovplyvnené nadmorskou výškou. Zmeny teploty môžu byť v porovnaní s východiskovým bodom značné. Zvlášť nepríjemné môžu byť v prípade zamračeného a veterného počasia. Vrchol často mizne v hmle a orientácia je veľmi obťažná. Treba rátať aj s faktom, že jediným dostupným prístreškom je Sliezsky dom.

Asi najnáročnejšia je Martinkova trasa. Je to nádherná trasa s panoramatickými výhľadmi, ktorá vedie po hrebeni. Dá sa ísť krátkou a ľahšou trasou, ktorá začína v Litvorovom sedle a nezahŕňa trasu s potrebou zlaňovania z Velického štítu. V druhej, ťažšej a dlhšej Martinkovej trase sa tomuto zlaňovaniu už vyhnúť nedá, aj keď je dôležité poznamenať, že lano budete potrebovať pri obidvoch trasách.

Na vrchole sa ocitnete na najvyššom bode v celej severnej a strednej Európe. Najlepšia viditeľnosť sa dá očakávať na jeseň a v zime.

Za dobrej viditeľnosti vás na vrchole čaká nádherný, dych berúci, panoramatický výhľad. Od západu s nádherným Kriváňom až po Lomnický štít na východe, v pozadí Nízke a Belianske Tatry, Slovenský raj i Volovské vrchy. Veľmi výnimočný je aj pohľad na Poloninské Beskydy alebo na 330 kilometrov vzdialený vrch Vladesa v pohorí Apuseni.

Informačný servis

žiadne príspevky na zobrazenie