Ulice boli ešte donedávna ľudoprázdne. Nikde nebol nikto. Obchody a reštaurácie zatvorené. V autobuse je minimum ľudí, všetci sú zahľadení buď do smartfónu alebo do svojho vnútra. Hmm, kiežby bola druhá možnosť správna. Pohľady sú prázdne, bezduché, akoby z nich vyprchala všetka nádej.
Priestor ovládla sladká vôňa, do ktorej bola odetá prísediaca žena. Vôňa pripomína vôňu cukrovej vaty. Núti k retrospektíve na teplé letné dni, plné ulice, bezstarostný život a zážitky plné smiechu. Vyvoláva zvláštne pocity, akoby vieru v lepšie zajtrajšky, ktorá sa aktuálne zdá taká vzdialená.
Po búrke vyjde vždy slnko
Vzduch je príjemne teplý, aj keď ešte stále cítiť zimu. Listy na stromoch sú nádherne sfarbené a kvitnú. Zvyšok sa už zmieta vo víre tanca na chodníkoch s prvým jarným vánkom. Všetko je však iné, osamelejšie. Je to súčasť tohto obdobia? Jar je obdobie zmeny. Všetko nové sa prebúdza, aby po zime mohlo prísť to nové. Zmena je niekedy príjemná, inokedy zase menej. Avšak to, čo prichádza spolu s ňou, má byť lepšie. Aspoň sa to tak hovorí – po búrke vyjde vždy slnko.
Je to klišé? Koľko však bude táto búrka trvať? Odpoveď rozfúkal vietor ako na jeseň opadané listy zo stromu. Jedného dňa začnú kvitnúť tie nové, ale ty nevieš kedy. Aký je to pocit? Pocit prázdna, bezmocnosti v kombinácii so smútkom. Prečo? Prečo v nás zmena vyvoláva tieto pocity? Nemali by sme sa tešiť na tie lepšie zajtrajšky, na to slnko, ktoré má vyjsť po búrke?
Prečo potrebujeme k pocitu šťastia aj pocit istoty?
Existuje vôbec nejaká? Kto z nás má isté, že na druhý deň otvorí oči a môže pokračovať v tom, čo včera začal? Istota je ilúzia vytvorená v našej hlave, pomyselný záchytný bod, ktorým si obhajujeme pocity šťastia. Nie je to tak trochu irónia, že sa bojíme vlastného šťastia? Bojíme sa nechať mu voľný priebeh, nehodnotiť, neobhajovať, neodôvodňovať. Len tak byť. Len tak byť šťastní. Poďme sa to skúsiť naučiť. Kedy, ak nie teraz? Toto ľudoprázdno je najlepšia príležitosť.
Byť šťastný s “ničím” je najlepšia príležitosť. Ak sa naučíme byť šťastní bez všetkých istôt, bez vonkajších vplyvov, bez vízie, bez poznania, kedy príde ten ,,lepší zajtrajšok’’, budeme šťastní už navždy. Poďme to skúsiť. Namiesto strachu z neistoty, ktorá je relevantná presne ako čas. Preto ani nie je možné povedať, kedy to slnko zase vyjde. Nechajme ho však vyjsť každé ráno v nás. A tak bude lepšie každému z nás…