Ľudia sú počas koronakrízy zavretí doma a viac času trávia spolu ako rodina. Má to však aj tienistú stránku. Tam, kde už domáce násilie bolo, môžeme predpokladať, že sa bude ešte stupňovať. Kedy je to už za hranou? Kedy vieme, že toto nie je obyčajný konflikt, nie je to spôsobené ponorkou, ale treba vyhľadať pomoc?
“Žiaľ, realita je naozaj taká, že tam, kde sa násilie dialo, už len eskaluje. Ženy sú teraz permanentne pod kontrolou, nemajú šancu zavolať. Pomoc je ťažko dosiahnuteľná. V tomto sú veľmi kľúčoví svedkovia. Zvyčajne sú inak ticho. Neriešime to ako susedia, nechávame to na rodinu, nech si to vyriešia. Ak náhodou vnímame, že to niekde veľmi eskaluje, že sa pravidelne deje niečo, čo je pravdepodobne násilie, sme v zásade možno jediní, kto políciu alebo pomoc môže zavolať“, hovorí psychoterapeutka Sylvia Ondrisová.
Nerobiť náhle veľké rozhodnutia
Zároveň však dodáva, že odborníci radia nerobiť teraz, v tomto období, veľké životné a dôležité rozhodnutia. To, čo sa aktuálne deje, môže súvisieť s tým, že je pre oboch partnerov veľmi náročné zvládať dlhodobú záťaž. „Možno nemáme dobré metódy, skúsenosti alebo odolnosť. Tým pádom začneme pochybovať o vzťahu, že vzťah ako taký je zlý. A pritom možno len obaja nie sme dobre podporení v tom, ako tú vlastnú záťaž zvládať inak ako ventiláciou do konfliktu. Ak to však presiahne fyzickú hranicu, úder alebo fyzické násilie, je potrebné byť bdelí. Už vtedy odkonzultovať, prečo sa to stalo, ako sa to stalo, atď…
Čínske mesto Xi´an je aktuálne svedkom mnohých rozvodov. Ako tomu predísť?”
“Ak sa to však stane už druhýkrát, je evidentné, že človek nevie s tlakom pracovať. A nevie reagovať inak ako násilím. Ak dokáže urobiť to, že buchne do stola, do hrnčeka, je to dobré znamenie. Je to kontrola toho, že neublíži, že skôr zničí niečo iné. Ak to však nedokáže urobiť, je to reálne ohrozujúce. V takejto situácii sa totižto tlak bude stupňovať”, pokračuje Ondrisová.
Kedy treba odísť?
Treba odísť, ak začína situácia eskalovať. Ak sa dá, aspoň do inej miestnosti, prípadne von z bytu. Snažiť sa to vybehať to. Vyskákať. Niekedy ľudia nevedia, ako to zastaviť. Nie vždy je to o tom, že primárne sú násilní. Častokrát však nevedia, čo so stresom. Nevedia správne reagovať, nie sú nato zvyknutí, nikto ich to neučil. Je však veľmi dôležité rozlišovať, kedy ide naozaj len o nejakú reakciu v rámci preťaženia, nervozity, vzájomnej “ponorky” a nepohody, a kde ide o opakované pretrvávajúce násilie alebo začiatok niečoho nedobrého.
Odporúča sa danú situáciu skonzultovať s iným, nezainteresovaným človekom, prípadne odborníkom, ktorý poradí, ako postupovať, ak by sa situácia opakovala. V každom prípade netreba zabudnúť nato, že nielen v tejto situácii, ale vždy sme MY, TÍ KĽÚČOVÍ SVEDKOVIA. Ak o niečom vieme, počujeme, niečo sa nám nezdá, nebuďme ticho. Na každom z nás záleží, ako budú žiť aj tí, čo možno nemali toľko šťastia ako my. Niekedy naozaj stačí málo. Len neostať ticho.
foto: pixabay.com
