NAČÍTAVAM

Type to search

POVIEDKA RELAX

Vôňa kávy, slovenský rozhlas, debaty s dedkom. Na chvíľu do detstva.

Aneta Kmecová
Share

Lenivé slnečné lúče mi jemne pošteklia tvár. Zababuším sa ešte viac pod voňavé páperové duchny, hoci ma oblieva pot. Ešte chvíľu. Napočítam do desať a odkryjem si tvár.

Na moment ešte nechávam jeden z lúčov nech ma pohladí po tvári, a potom sa vydávam na ďalšiu dobrodružnú cestu. Do kuchyne, za dedkom a babkou. Pretriem si oči v zrkadle, zastavím sa, a zazriem v ňom na moment svoje detské ja. To, ktoré si muselo dať k umývadlu stoličku, keď sa chcelo na seba vyškeriť. Obliekam si župan, papuče, lebo tu sa v ponožkách nedajbože bosý chodiť jednoducho nesmie. Veď čo by na to povedali tvoje obličky či močové cesty. Utekám dole po vŕzgajúcich drevených schodoch ako o život. Prejdem poslednými schodmi trocha ukrytými v tme a otváram dvere. Od sporáku ma už zdraví usmiata babkina tvár, a s istotou mieša tekvicový prívarok. Vôňa vždy prezradí. Vyštverám sa na vysokú stoličku, a schuti sa zahryznem do veľkého krajca chleba s maslom a marhuľovým džemom. Hompáľam pri tom nohami a dedko mi číta politiku z novín, ktorej vôbec nerozumiem. Ale nevadí mi to. Mám rada, keď dedko rozpráva, nech je to čokoľvek. Urobíme si spolu kávičku, pre mňa vždy takú slabú, plnú mlieka, no dodáva mi pocit dôležitosti. Takej nevinnej, aká je len v detstve možná. Zatiaľ čo dopíjam posledný dúšok, na Slovenskom rozhlase končí pravidelná prázdninová dávka rozprávok. Poctivo pomáham vyberať z umývačky naskladaný riad. Potom schmatnem misku a utekám do záhrady pozbierať a pojedať tie najsladšie maliny a jahody na celom svete. Jedna do misky, dve do brucha. O dve hodiny ma babka trocha karhá, že zasa nebudem poriadne obedovať. No vynahrádzam jej to do poslednej omrvinky zjedenou večerou. Pozeráme spolu večerníček, a po ôsmej sa už opäť ponáram do duchien a snov, čím budem, keď budem veľká.

Čítajte aj: Koláčik po záruke

Pozerám na odraz v zrkadle, pretieram si oči, stoličku k umývadlu už nepotrebujem. Kráčam dolu po schodoch, cítim prívarok, natieram na chlieb prepražené maslo, pijeme spolu kávu a diskutujeme s dedkom o politike.  Všetko to vnímam dnes už trochu inak. Tu sa však nemení nič. Obzvlášť tie spomienky nie. Sú totiž čoraz výnimočnejšie, detstvom navždy pohladené, nevinné.

Tagy

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X