Zamestnanci supermarketov: Ľudia sa správali ako zvieratá!

0
Zamestnanci supermarketov: Ľudia sa správali ako zvieratá!
unsplash.com

Ako zamestnanci supermarketu hodnotia vývoj koronavírusovej krízy? Od skupovania roliek toaletného papiera po utrácanie 3 000 GBP na víno sa pracovníci supermarketu vo Veľkej Británii museli vysporiadať s panikáriacou verejnosťou – pričom sa neočakávane ocitli na frontovej línii.

Bol štvrtok večer o 20:00. Leila robila kolečko po obchode Waitrose v západnom Londýne, kde pracovala ako supervízorka, a upravovala vozíky do radu. Luxusne oblečená mladá žena prechádzala uličkami. Leila ju požiadala, aby sa dostavila k pokladniam, pretože obchod sa mal zatvárať.

Žena vybuchla zúrivosťou. Povedala: „Je tu zasraná pandémia, nemôžete mať trochu trpezlivosti?“ spomína si Leila. „Pomyslela som si: Ja pracujem počas pandémie. Ona len nakupuje.“

Leila sa nahnevala a vzala si ochranku, ktorá ju sprevádzala k pokladniam. Keď večer opúšťala, uvedomila si tú irónia, že tesne po týždennej oslave kľúčových pracovníkov, ich nakupujúci slovne ponižujú.

Aj pracovníci v potravinách sú v prevej línii

„Verejnosť má tento deformovaný obraz o tom, kto je kľúčovou pracovnou silou,“ hovorí Leila. „Myslia si, že kľúčový pracovník je konzultant v obleku alebo zdravotná sestra v nemocnici. Nepovažujú nás za kľúčových pracovníkov – jednoducho si myslia, že sme nekvalifikovaní. Bolo toľko prípadov, keď boli ľudia frustrovaní, nahnevaní a vybíjali si to na  nás.“

Pracovníci supermarketu sú však kľúčoví pracovníci, ktorí sú vyňatí z obmedzení týkajúcich sa karantény, ktorá v posledných mesiacoch držala toľkých z nás doma. A ako nevyhnutná pracovná sila čelili nákupnej hystérii. Nikto nemá lepšie predpoklady na to, ako sme ako národ reagovali na koronavírusovú krízu, ako naši pracovníci v supermarketoch.

Dopyt po toaletnom papiere

Alex Hogan spomína na marcové dni. „To panické nakupovanie bolo šialené.“ Hogan, ktorý má 22 rokov a žije v North Ayrshire, pracuje ako pokladník v najväčšom škótskom obchode Tesco v južnej časti Glasgowa. „Ľudia sa v uličkách tlačili okolo seba a kvôli nakupovaniu vôbec neboli chránení pred koronavírusom,“ hovorí Hogan.

Približne po dva týždňoch sa Británia stala národom posadnutým toaletným papierom. A antibakteriálnym gélom na ruky. A mydlom. A cestovinami. A konzervovaným tovarom.

„Ľudia boli ako zvieratá,“ hovorí Leila. „Ak náhodou zbadali toaletný papier, v okamihu išli po ňom.“ V ich obchode vedúci počas prvých týždňov stále doplňovali cestoviny a toaletný papier. „Jeden z mojich manažérov mi povedal, že sa ani nesnažil položiť toaletný papier na police – jednoducho ho nechal v prepravke,“ hovorí Leila. „Ľudia ho brali hneď, ako ho položil. Bol tam mohutný roj ľudí.“

Prečítajte si aj článok o tom, že čoskoro by ľudia mohli cestovať po Európe

Nákupy v čase obmedzení

Počas tohto obdobia sa niektorí kupujúci chovali doslova hanebne – najmä potom, čo hlavné reťazce supermarketov priniesli obmedzenia týkajúce sa počtu kusov, ktoré kupujúci môžu kúpiť v snahe obmedziť hromadenie zásob.

centrum
unsplash.com

„V čase, keď prišli obmedzenia, som mal najnepríjemnejšie pracovné zmeny, aké som kedy zažil,“ hovorí Warren, generálny asistent v jednom zo štyroch veľkých supermarketov v Gloucestershire. Warren musel povedať jednému zákazníkovi, že si môže kúpiť iba tri konzervy paradajkovej polievky, nie dvadsať. Zákazník to neprijal práve najlepšie a požadoval, aby Warren zavolal svojho nadriadeného. Keď Warrenov nadriadený potvrdil, že smie kúpiť iba tri konzervy, žiadal, aby mohol hovoriť so správcom obchodu, ktorý povedal to isté.

Keby sa choval s väčšou úctou, Warren by poradil zákazníkovi, že by mohol obísť obmedzenia tým, že si kúpi paradajkovú polievku od rôznych značiek. Ale bol taký hrubý, že to Warren nechcel. „Je to pre mňa divný pocit,“ hovorí Warren, „pretože toto nie je skvelá práca – nie je dobre platená a nemôžete si dovoliť veľa vecí alebo mať vysokú kvalitu života, je to práca za skutočne minimálnu mzdu, ale stále je to práca. Som hrdý na to, čo robím. Chcem ľuďom pomôcť. Ale keď zákazníci kričia a spôsobujú rozruch, nechcete im pomáhať.“

Manažéri pritvrdili

Počas týchto dní to neboli len zákazníci, s ktorými nemali tie najlepšie skúsenosti a tlačili na pracovníkov. „Manažéri ich preťažovali úlohami,“ hovorí Gavin, pracovník skladu a opravár vo veľkom supermarkete pri Cardiffe. „Najmä preto, že veľa ľudí bolo chorých, nemali dostatočný počet zamestnancov navyše, takže tlačili na vyčerpanú pracovnú silu. Pre niektorých kolegov Gavina to bolo priveľa.

Gavinova skúsenosť nie je ojedinelá. „Dokonca aj pred koronavírusom sa vyskytol rastúci problém násilia a zneužívania zamestnancov supermarketu,“ hovorí Doug Russell z odboru USDAW, ktorý zastupuje približne 260 000 pracovníkov v obchode. „Kríza Covid-19 ešte zhoršila situáciu, pretože vyžadovala od pracovníkov v obchodoch, aby obmedzili počet ľudí, ktorí chodia do obchodov, a vynútili sociálny odstup a obmedzili im nákup veľkého množstva výrobkov.“

Existujú dôkazy o tom, že pracovníci supermarketu sa cítia frustrovanejší ako ostatní pracovníci prvej línie. Rachel Sumner z Univerzity v Gloucestershire vykonáva výskum v oblasti zdravia a pohody pracovníkov v prvej línii. Z 1 300 ľudí, ktorí odpovedali na jej prieskum, bolo 86 zamestnancov supermarketu. „Títo pracovníci mali vyššiu úroveň vyhorenia a stresu ako iné typy pracovníkov v prvej línii,“ hovorí Rachel Sumner.

Pracovníci nechceli byť v prvej línii

Sumner špekuluje, že tento syndróm vyhorenia a stres je spôsobený skutočnosťou, že väčšina pracovníkov supermarketu nemala v úmysle byť v prvej línii v konvenčnom zmysle slova. Na rozdiel od lekárskych, ošetrovateľských alebo policajných prác sú pracovné miesta v supermarketoch platené prevažne minimálnou mzdou bez toho, aby mali pohotovostní pracovníci vyššie zárobky, určité výhody alebo vnímali svoju prácu ako povolanie.

„Ide o to, že týchto ľudí nikdy nenapadlo, že by boli v prvej línii pandémie,“ hovorí Sumner. „Policajný dôstojník alebo zdravotná sestra do istej miery očakávajú, že budú v prvej línii. Ale pracovník pokladnice alebo pracovník Amazonu či kuriér nikdy neočakávali, že na nich budú pľuť alebo budú kričať.“

Prečítajte si aj článok o tom, ako môžete pomôcť reštauráciám

Pozitívna zmena v chovaní zákazníkov

Malo to však aj pozitívny efekt. Po odstránení obmedzení sa britská verejnosť ocitla v určitej rovnováhe. „Keď všetci nakupovali v panike, boli oveľa hanlivejší,“ hovorí Hogan. „Ale keď prišiel potlesk pre našich zdravotníkov, ľudia prestali byť taký nepríjemní.“ Všimol si, že zákazníci s nimi hovoria viac ako obvykle. „Zákazníci mi povedali, že žijú sami,“ hovorí Hogan, „a zdá sa, že sú dosť osamelí. A potom sú tu rodičia, ktorí rozprávajú, že sa snažia doma učiť svoje deti, a sú v strese. Myslím si, že ľuďom chýba ľudská interakcia, ktorú by mohli vidieť u svojich priateľov a kolegov v práci.“

Po obnovení normálneho poriadku však niektorí občania začínajú ignorovať pravidlá fyzického dištancovania, ako aj vládne odporúčanie nakupovať čo najmenej. „Väčšina ľudí stále dodržuje vzdialenosti,“ hovorí Russell, „ale mnohí nie. A čím viac dostávame správy o uvoľnení opatrení, tým problematickejšie je to pre pracovníkov v obchodoch, pretože čelia stretu s viacerými ľuďmi, ktorí chcú byť rýchlo obslúžení.“

obchod
unsplash.com

Ťažko dodržať odstup a vyššie riziko nákazy

„Ako môžete zabrániť tomu, aby zákazníci prichádzali priamo k vám a žiadali vás o mrazený hrášok?“ hovorí Gavin. „Keď sú v obchode, chcú sa odtiaľto dostať čo najrýchlejšie. Nevšimnú si signály, ignorujú pravidlo dvoch metrov…“ Keď sa k nemu zákazníci priblížia, natiahne dlane, ako policajt, ​​ktorý zastavuje dopravu. „Mojím prvým inštinktom bolo, že som ich požiadal, aby nechodil tak blízko,“ hovorí Gavin, „ale v čase, keď sa chováte zdvorilo, vás ignorujú. Vidia iba uniformu, nie osobu a všetko, na čom im záleží, je nájsť tovar.“

Práca v uzavretom priestore, ako je napríklad supermarket, nevyhnutne zvyšuje zdravotné riziko. Posledné údaje Úradu pre národnú štatistiku ukazujú, že pracovníci pracujúci v oblasti predaja a maloobchodu majú úmrtnosť na Covid-19 dvakrát vyššiu ako priemer v jednotlivých štátoch. Distribúcia osobných ochranných prostriedkov (PPE) sa medzi hlavnými reťazcami supermarketov líši: Warren dostali gumové rukavice, ale sťažujú manipuláciu s pokladnicami, čo nakoniec obťažuje zákazníkov.

Nedostatok ochranných pomôcok

Jeden pracovník v Asde v južnom Walese mi povedal, že zamestnanci nedostali žiadnu formu ochranných pomôcok. „Približne po štyroch týždňoch sa v miestnostiach objavili fľaše dezinfekčného prostriedku na ruky, ale nedostali sme žiadny individuálny dezinfekčný prostriedok na ruky,“ hovorí. „Dostal som zaplatené 9 GBP za hodinu, aby som dal svoj život do stávky,“ hovorí pracovník, ktorého vek 60 rokov ho zaraďuje do rizikovejšej skupiny pre koronavírusy.

Hoganova matka je v dôsledku transplantácie obličiek vysoko rizikovou skupinou pre koronavírus. Keď sa vráti z práce domov, Hogan zloží všetko svoje oblečenie pri dverách a okamžite ide do sprchy. Ale obáva sa, že to nestačí. „Moja mama ešte nebola vonku,“ hovorí Hogan, „takže ak by mala príznaky, viem, že to bude odo mňa. Som trochu nervózny. Musím sa ubezpečiť, že sa tak nestane, a preto som mimoriadne opatrný.“

Hogan dúfa, že koronakríza nakoniec povedie k väčšiemu rešpektu voči nízko plateným pracovníkom. „Predtým, keď sa ma ľudia pýtali, kde pracujem, hovorili mi: „Prečo nerobíš niečo iné?“ Dnes ľudia prídu ku mne a povedia: „Ďakujem, že ste boli na pokladni.“ To sa mi nikdy nestalo. Len dúfam, že im to vydrží,“ dodáva.

Zdroj: theguardian.com, unsplash.com

 

žiadne príspevky na zobrazenie