Zuzana Balcová: Naša škola nie je zameraná len na výkon

1

Zuzana Balcová, učiteľka s 12 ročnou praxou otvorila v septembri Súkromnú základnú školu v Pezinku. Vo svoje škole chce podporovať jedinečnosť a tvorivosť detí. Jedna trieda je zložená z prváčikov a v druhej sa učí desať prvákov spolu s piatimi druhákmi.

Súkromná základná škola v Pezinku je malou školou rodinného typu. Počet detí v triede je maximálne 15. Mladší sa učia od starších a starší si vďaka mladším kamarátom opakujú už naučené poznatky. Zuzana vo svojej škole prepája osvedčené prvky klasickej slovenskej školy s prvkami montessori a s inšpiráciami z Fínskeho modelu výučby.

Ktoré osvedčené metódy si do svojej školy donesieš z klasického systému slovenskej školy?

Predovšetkým je to štátny vzdelávací program, podľa ktorého budeme učiť. Deti z našej školy po skončení 4. ročníka nebudú mať žiadny problém pokračovať na druhom stupni ktorejkoľvek štátnej základnej školy. V klasickom systéme školy som dlhoročne pracovala ja aj moje kolegyne, ktoré tvoria môj tím. Počas môjho predchádzajúceho pôsobenia na základnej škole v Pezinku som mala možnosť vyskúšať rôzne metódy výučby ako napríklad projektové vyučovanie, skupinové vyučovanie, či využitie myšlienkových máp.

A čo chceš aplikovať z Fínskeho modelu výučby?

Vo Fínsku si deti takmer vôbec nerobia domáce úlohy. Toto chcem uplatniť aj vo svojej škole. Učivo preberáme a následne ho precvičujeme tak, aby už nebola potrebná domáca príprava. Týmto chcem umožniť našim rodičom, stráviť čas so svojimi deťmi, rozprávať sa s nimi a neriešiť školské povinnosti, ktoré doma vytvárajú napätie. Rodičia sa často so svojimi deťmi vidia až podvečer na pár hodín, kým ich uložia spať. Chceme im dopriať tento spoločný čas v uvoľnenej rodinnej atmosfére.

Ďalšou významnou inšpiráciou bolo pre mňa prepojenie školy so životom. Mnoho vecí, ktoré sa len tak sucho teoreticky učí v škole, si naše deti môžu zažiť, ochutnať, vyskúšať. Vzhľadom na náš systém vyučovania si môžeme častejšie dovoliť opustiť školské lavice a vybrať sa na exkurzie, výlety, do prírody, múzea a rôzne akcie, ktoré ponúka nielen naše mesto. Medzi deťmi podporujeme najmä súdržnosť a spoluprácu, vyhýbame sa súpereniu a testovaniu.

V čom ste iní? Ako prebieha u Vás vyučovanie?

V našej škole nezvoní, nemáme časovo ohraničené hodiny ani prestávky. Pracujeme na rôznych témach, ktoré vzájomne prepájame, učíme blokovo. Učíme deti pracovať v skupine, spolupracovať. Vyučovanie prebieha od 8,00 do 11,00 hod., potom nasleduje polhodinový pobyt na čerstvom vzduchu a obedová prestávka. Po obede máme ešte opakovaciu časť dopoludňajšieho učiva, akoby domáce úlohy.

Po niekoľkých týždňoch fungovania hodnotím tento systém výučby ako veľmi úspešný. Deti reagujú po hodinovej prestávke pohotovo a sústredene. Ráno začíname „na koberci“ príjemným rozhovorom, krátkou sociálnou hrou na upevnenie vzťahov v skupine a spevom. Keďže je nás len 30, darí sa nám stretávať sa spoločne. Je pre nás dôležité hneď ráno navodiť príjemnú atmosféru. Veľkou výhodou je, že v našej škole sa nikam neponáhľame, každý má čas dokončiť si svoju prácu. Rešpektujeme individualitu každého dieťaťa.

Snažíme sa byť dôslední a viesť deti k tomu, aby si si svoju prácu vždy splnili čo najlepšie. Vzhľadom na nízky počet žiakov v triede sa môžeme deťom individuálne venovať a riešiť ich potreby. Učenie prebieha v uvoľnenej atmosfére, bez stresu zvončeka a nutného striedania hodín, ktoré mňa osobne v štátnej škole veľmi vyrušovalo. Výchovy (telesná, výtvarná) mávame až po 10,30 hod., kedy prirodzene klesá pozornosť a sústredenosť žiakov. Deťom nepredkladáme hotové poznatky, snažíme sa ich viesť k bádaniu a hľadaniu (napr. Hejného metóda vyučovania matematiky). Poobede sa deti venujú krúžkom, podľa ich výberu, alebo oddychujú v školskom klube.

Zaujímavým prvkom je miešanie starších a mladších detí do jednej triedy. Čo to prinesie deťom? Čo to prinesie učiteľovi? Nie je to pre učiteľa náročnejšie?

Mladšie deti vidia v tých starších vzor, príklad, učia sa od nich. Určite ste sa stretli so situáciou vo viacdetných rodinách, kedy mladšie deti, ktoré ešte len chodili do škôlky, chceli so staršími robiť úlohy či naučiť sa čítať. Staršie deti „ťahajú“ tie mladšie. Tí starší majú zas možnosť opakovať a utvrdzovať si poznatky z predchádzajúceho ročníka.

Naša škola nie je zameraná len na výkon. Pre nás sú nesmierne dôležité citové väzby a vzťahy medzi deťmi. Zmiešané triedy sú náročné na prípravu učiteľa. Teší ma, že túto triedu učí veľmi skúsená, tvorivá a milá pani učiteľka Alenka Hozová, ktorá bola moja dlhoročná kolegyňa a kamarátka. Vedela som o jej schopnostiach a preto som jej s dôverou zverila túto náročnú úlohu.

Vízia tvojej školy je, aby „učiteľ využíval svoju rolu ako sprievodca vo vyučovacom procese, aby bol žiakom nápomocný, udával smer a viedol ich k dosiahnutiu cieľov“. Ako to bude vyzerať v skutočnosti?

Pre mňa je učiteľ ten, kto ukazuje cestu. Dnes sa každý deň stretávame s pretlakom a nadbytkom informácií, ktoré nestíhame spracovávať a vyhodnocovať. Zároveň vďaka prístupu na internet si už naše deti vedia nájsť odpoveď na akúkoľvek otázku. Úlohou učiteľa tejto doby je naučiť deti spracovať informácie, správne ich vyhodnotiť, používať zdravý rozum a vedieť sa orientovať v praktickom živote.

Dnešné deti si vedia stiahnuť v mobile akúkoľvek aplikáciu, či hru, ale nevedia si kúpiť lístok v autobuse. Naše krédo znie: TVORIVO, LÁSKAVO, PRE ŽIVOT, v týchto troch slovách je
myslím obsiahnuté všetko! Dokonale vyjadrujú náš vzťah a postoj k výchove a k vzdelávaniu.

Prečítajte si aj článok o tom, že v Rakúsku zakázali nosenie šatiek

Aká bola tvoja cesta k otvoreniu vysnívanej školy?

(výdych, uvažovanie, zosmutnenie) Strastiplná. Toto je to správne slovo, ktorým by sa dala charakterizovať. Začínali sme veľmi nadšene a naivne. Zaradenie do siete škôl bolo veľmi náročné, najmä kvôli priestorovým podmienkam, ktoré musíte spĺňať, ak chcete poberať štátny príspevok na žiaka. Našli sme v Pezinku takúto možnosť prenájmu, kde boli voľné triedy, no neboli sme zo strany vedenia školy vítaní. Mesto Pezinok nám bolo veľmi nápomocné a pomáhalo nám hľadať iné riešenia. S odstupom času však vidím, že tých, ktorí nám celkovo pomáhali bolo podstatne menej, ako tých, ktorí nám nepriali!

Ďalšie sklamanie som zažila, keď okolitá obec, v ktorej škole sme mali pôsobiť, zmenila názor tesne pred podpisom dohodnutej zmluvy. Dnes však viem, že tento priestor by bol nešťastným krokom. Až na štvrtý pokus sa nám podarilo umiestniť v priestoroch školského internátu v Pezinku. Ďakujem Bratislavskému samosprávnemu kraju, že nám umožnili začať a po troch rokoch snahy a nezlomného úsilia žijem svoj sen!

Počas tejto cesty som sa veľa naučila, vykukla som z učiteľskej ulity a pochopila, že aj prospešne mienený zámer nemusí byť každým chápaný pozitívne. Dnes už som na seba hrdá a viem, že to všetko bolo pre niečo. Priestor, v ktorom momentálne fungujeme, je ten najlepší zo všetkých štyroch možností po každej stránke. Tu som sa stretla s pozitívnym prijatím a cítime sa tu veľmi dobre.

Ako si si vyberala svoj tím?

Možno by si mnohí mysleli, že si budem vyberať, ale… Bola som prekvapená, že učitelia nemali odvahu ísť do nového projektu. Báli sa najmä zmeny a nemali chuť opustiť zaužívané a pohodlné spôsoby vyučovania. Ďalším negatívom bol strach z „náročných“ rodičov. Ale už pri prvých stretnutiach s rodičmi som vedela, že obavy sú zbytočné. Máme veľmi milých a vďačných rodičov. Nemajú žiadne neopodstatnené požiadavky a nároky, ako sa mnohí báli.

Som veľmi vďačná mojim kolegyniam Alenke, Ivetke a Milke, ktoré mi verili a išli do toho so mnou! Bol to celkom risk, pretože výpovede sme dávali v období, kedy ešte nebol skolaudovaný priestor pre novú školu. Ale risk je zisk! Alebo odvážnym patrí svet? Teraz už viem, že ten zisk je v podobe pohody a kľudu, v ktorom pracujeme.

Atmosféra rodinnej školy je jedinečná. Mnoho z mojich učiteľských kolegýň je už vyhoretých, ale boja sa akejkoľvek zmeny a „radšej to nejako dobojujú“. Tento projekt nás nakopol k aktivite a k nápadom. Sme tvorivé a hlavne nás to baví! Cítime nový svieži vietor, ktorý nás poháňa vpred. Pracujeme veľmi uvoľnene a v kľude.

Ako budeš merať pokrok a úspechy detí?

Jediné meradlo je pre mňa šťastie a spokojnosť našich detí. Žiadne testovanie, ani monitory nie sú pre mňa podstatné. Rovnako je pre mňa dôležité, aby aj moje kolegyne chodili do práce s radosťou, aby mali vytvorené pozitívne pracovné prostredie a mohli tvoriť. Takto vidím ja ako majiteľka a zriaďovateľka školy úspech!

Ako vidíš momentálne naše základné školstvo?

Úprimne? Veľmi zle! Mám obavu, že nastáva veľká kríza. Problém je zohnať kvalifikovaných, a hlavne kvalitných učiteľov. Rozumiem tomu, že náš štát chce motivovať začínajúcich učiteľov a zvyšuje im platy. Potom je ale veľmi trápne, keď učiteľ po „x„ rokoch praxe má len o čosi vyšší plat. Treba si vážiť všetkých „starých kvalitných“ učiteľov, ktorí v školstve sú a chcú byť! Tých si treba ctiť a byť im nápomocní pri riešení konfliktov s dnešnými deťmi, ale najmä rodičmi. Toto je podľa mňa úlohou vedenia školy.

Momentálne je v školstve silná generácia päťdesiatničiek. Tie keď odídu a nenahradí ich rovnaká kvalita, bude zle… Učiť nemôže hocikto. Učiť sa dá len s láskou. Bojím sa, že riaditelia budú ťahať za rukáv hocikoho z ulice, len aby naplnili svoje stavy. Tento problém vnímam takto v našom Bratislavskom kraji. Škola nie o vybavení, počítačoch, projektoch, ale hlavne o správnych ľuďoch!!! V mojej škole je kvalita učiteľa na prvom mieste. Na tom to celé stojí a padá.

žiadne príspevky na zobrazenie

1 komentár