Lepšia koncentrácia, dôkladnejšia organizácia práce, vyšší pracovný výkon. Nielen tieto benefity sú výsledkom praktizovania osvedčených techník vedúcich k zvyšovaniu svojej produktivity. Medzi tie najefektívnejšie patrí metóda známa ako Pomodoro.
Využívanie metódy Pomodoro nie je žiadnou novinkou. Jej uplatnenie v praxi má dlhoročnú tradíciu, ktorá sa rozšírila takmer do celého sveta. Pod jej rýchlu expanziu sa podpísala najmä flexibilita, vďaka ktorej sa dá technika využívať pri výkone viacerých povolaní aj pri bežných domácich prácach.
Otcom metódy je Francesco Cirillo
Zamestnanci, podnikatelia či majitelia domácností sa s touto technikou streli prvýkrát koncom 80. rokov minulého storočia. Stalo sa tak po tom, čo sa do povedomia začala dostávať vďaka Francescovi Cirillovi, ktorý je považovaný za jej priekopníka. Ako efektívnu metódu, ktorá mu pomáhala s organizáciou času, ju využíval počas štúdia. Jej pravidelné praktizovanie mu prinášalo okamžité výsledky, čo inšpirovalo aj ľudí v jeho najbližšom okolí. Pozitívne ohlasy sa rýchlo šírili, čo spustilo veľkú expanziu techniky doma aj v zahraničí.
Ako vznikol názov Pomodoro?
Francesco Cirillo sa nepričinil len o vznik samotnej techniky, ale aj o názov, bez ktorého by metóda Pomodoro nebola taká známa. Neobvyklý názov totiž vzbudzuje ešte viac pozornosti. Jeho pôvod súvisí s praktickou pomôckou, ktorú zakladateľ revolučného spôsobu organizácie času pri štúdiu využíval. Išlo o menší stolný časovač v tvare paradajky, ktorá sa v taliančine nazýva „pomodoro“. V tom čase boli takéto časovače trendy, takže pri praktizovaní techniky ich využívalo viacero nadšencov novej metódy, čo pomohlo k zaužívaniu tohto názvu.
Cieľom je lepšia organizácia času
Nech by znel názov akokoľvek pútavo, podstatný je výsledný efekt samotnej techniky. Cieľ jej praktizovania spočíva vo vytvorení nového návyku, ktorý nám pomôže s organizáciou času vynakladaného na danú činnosť. Základom je jeho rozvrhnutie na niekoľko fáz oddelených krátkymi pauzami. Dĺžka pracovných fáz je primeraná a vždy rovnaká, čo umožňuje pracovať vo vysokom nasadení bez toho, aby sme sa vyčerpali. To automaticky zvýši výkon. Rovnako dlhé sú aj pauzy, počas ktorých sa stihneme občerstviť alebo si vybaviť telefonáty.
25 minút práce, 5 minút pauzy
Ak chceme uplatniť metódu Pomodoro presne podľa návodu od jej objaviteľa, potom musíme vsadiť na pracovné intervaly s dĺžkou 25 minút, medzi ktorými si urobíme krátku 5-minútovú prestávku. Po dvoch 5-minútových prestávkach môže prísť jedna 15-minútová. Ďalšie pauzy po opakovaných 25-minútových pracovných intervaloch ale opäť skrátime na 5 minút. Takto zvolené načasovanie odporúča Francesco Cirillo aj vo svojej knihe Technika Pomodoro, kde sa detailne venuje celému postupu a spôsobu jeho realizácie v praxi.
Ako zvládnuť Pomodoro v praxi?
– najprv si zadefinujeme, akú prácu ideme vykonať
– potom si vytvoríme pracovný plán všetkých krokov
– pripravíme si všetky nutné pomôcky a príslušenstvo
– po prípravách si nastavíme časovač alebo aplikáciu
– spustíme časovač a naplno sa ponoríme do práce
– po 25 minútach si urobíme 5-minútovú prestávku
– po prestávke odštartujeme ďalší pracovný interval
– pri každom intervale sa sústredíme výlučne na prácu
– záležitosti, ktoré nás rozptyľujú, riešime cez prestávky
Kde využívať metódu Pomodoro?
– pri kancelárskej práci, ktorá nie je časovo limitovaná
– pri ktorejkoľvek umeleckej alebo kreatívnej činnosti
– pri časovo nepodmienenej duševnej či mentálnej práci
– pri náročných domácich prácach, napr. pri upratovaní
Správne zvládnutý postup tejto metódy je zárukou lepšej koncentrácie a vyššieho dôrazu na vykonávanú činnosť. To vedie k vyššiemu výkonu a zároveň k lepšie urobenej práci. Aspoň tak to potvrdzujú mnohí aktéri, ktorí túto techniku vyskúšali v praxi a po 7 až 10 dňoch z nej urobili nový návyk vedúci k zníženiu pracovnej záťaže a zvýšeniu produktivity.
11 tipov, ako sa sústrediť na prácu
Zdroj foto na titulke: www.pixabay.com