Vo svete sa v súčasnosti používa viac ako 2000 jazykov. História niektorých siaha až do staroveku. Najstaršie z nich sa aj vďaka bohatému historickému dedičstvu vyhli zániku a prežili desiatky mladších jazykov, ktoré už dnes nikde nepočuť.
Tamilčina
Výskumy historikov naznačujú, že prvé jazyky sa začali formovať v praveku. Využívané boli iba v hovorovom styku, čo viedlo k ich rýchlemu vymiznutiu. Dodnes sa zachovali až neskoré staroveké jazyky, ktoré si našli uplatnenie aj v písomnej forme. K najstarším patrí tamilčina, ktorou sa písalo a hovorilo už okolo roku 3000 pred n. l. V súčasnosti sa ňou hovorí na území Indie, v Singapure aj na Srí Lanke, kde je úradným jazykom.
Sumerčina
Približne z rovnakého obdobia sú najstaršie spisy a diela napísané v sumerčine. V súčasnosti ide o jazyk využívaný len v literatúre, vo filmografii a pri historických alebo archeologických výskumoch. V 3. a 2. tisícročí pred n. l. bola hlavným jazykom v Mezopotámii. Jej historický význam potvrdzujú výskumy z 19. storočia, kedy sa našlo niekoľko nálezov dokazujúcich, že sumerčina patrí medzi 3 najstaršie zachované jazyky na svete.
Sanskrit
Sanskrit sa na rozdiel od sumerčiny používa dodnes ako riadny písomný a hovorový jazyk. Využíva ho niekoľko desiatok tisíc ľudí žijúcich v Indii, kde má štatút jedného z úradných jazykov. Pôvodne sa využíval ako náboženský jazyk, hinduistami označovaný za posvätný. Kodifikovaný bol v 5. storočí pred n. l. Významnú úlohu zohral aj v staroindickej literatúre. Najznámejším dielom napísaným v sanskrite je epos Mahábhárata, najdlhšia báseň na svete.
Foto: www.pixabay.com – st-sulpice
Egyptčina
V čase rozvoja sanskritu sa v starovekom Egypte formovala egyptčina, dnes označovaná ako stará egyptčina. Išlo o postupne sa rozvíjajúci jazyk starovekého Egypta. Raná egyptčina sa používala už v 1. polovici 4. tisícročia pred n. l. Jazyk sa neskôr sformoval do koptčiny. Tá je dodnes liturgickým jazykom koptskej katolíckej aj koptskej pravoslávnej cirkvi. V Egypte sa ňou v bežnom hovorovom styku hovorilo do 17.-18. storočia.
Čínština
Moderná čínština, známa aj ako mandarínska čínština, sa sformovala v 19.-20. storočí. Jej základom je skupina niekoľkých jazykov a dialektov používaných v starovekej Číne. Jazykom vyvíjajúcim sa súčasne s rozširovaním a zjednocovaním čínskeho územia v súčasnosti hovorí viac ako 1 miliarda ľudí. Najstarší zachovaný text v čínštine sa datuje zhruba do polovice 13. storočia pred n. l.
Hebrejčina
História hebrejčiny siaha do 2. tisícročia pred n. l. Okolo roku 1000 pred n. l. sa sformovalo hebrejské písmo, ktoré spolu s hovorovým jazykom prežilo dodnes. V súčasnosti je úradným jazykom Izraela a v podobe tzv. novohebrejčiny ním hovorí takmer 10 miliónov ľudí. Jazyku v minulosti hrozil úplný zánik. Židia ním zhruba po 200-ročnej prestávke začali znovu písať a hovoriť v 4.-5. storočí n. l.
Foto: www.pixabay.com – shatishira
Aramejčina
Aramejčina nemá štatút úradného jazyka v žiadnom štáte. Napriek tomu ním hovorí viac ako 400 000-500 000 ľudí žijúcich pod Kaukazom a na Blízkom východe. V iných kútoch planéty je známy najmä ako jazyk používaný pri písaní náboženských kníh. Aramejské texty môžeme čítať v Biblii aj v Talmude. Jazykom, ktorý sa začal formovať v 2. tisícročí pred n. l., hovoril aj Ježiš Kristus.
Arménčina
Úradným jazykom Arménska sa hovorí vo viacerých lokalitách, kde je dodnes využívaná aj aramejčina. Okrem Arménska ho počuť na ruských, gruzínskych, iránskych aj libanonských územiach. Najstarším zachovaným arménskym textom, ktorý bol objavený, je preklad Biblie z 5. storočia n. l. História arménčiny využívanej najmenej 7 miliónmi ľudí siaha minimálne do polovice 1. tisícročia pred n. l.
Gréčtina
V starovekej ére sa jazyky formovali aj v Európe. Najstarším európskym jazykom, ktorý žije dodnes, je gréčtina. Vo svojej starej podobe sa začala formovať v 3. tisícročí pred n. l., kedy územie dnešného Grécka osídľovali predkovia starovekých Grékov. Vtedy išlo o zoskupenie niekoľkých indoeurópskych dialektov, ktoré položili základy starej gréčtiny. Tá sa využívala ako oficiálny písomný a hovorový jazyk od polovice 2. tisícročia pred n. l. Modernú gréčtinu vychádzajúcu zo starovekého jazyka počuť aj na Cypre a v Albánsku.
Latinčina
V antickom období sa v Európe písalo a hovorilo aj latinčinou. Do popredia sa dostala počas 1. storočia pred n. l., kedy sa stala úradným jazykom Rímskej ríše. V niektorých európskych štátoch bola úradným jazykom aj v stredoveku. Z latinčiny sa sformovali vybrané románske jazyky ako taliančina či španielčina. Dnes je považovaná za mŕtvy jazyk. V hovorovej reči sa nepoužíva. Vďaka uplatneniu v cirkvi, v oblasti práva či na akademickej pôde však podobne ako vyššie uvedené najstaršie jazyky na svete prežila dodnes.
Foto: www.pixabay.com – MIH83
Foto na titulke: www.pixabay.com – jillmackie
Ktoré svetové jazyky sú najpríťažlivejšie a zvyšujú tep srdca?
