Úprimný príbeh sýrskeho budúceho zubára sa dotkol sŕdc miliónov ľudí po celom svete a čoskoro sa stane podkladom pre dokumentárny film na podporu ľudí s Downovým syndrómom.
Sader Issa je 21-ročný študent a budúci zubár. Študuje a žije s rodičmi v malej dedinke Al-Baida na severozápade Sýrie. Sader má nezvyčajnú rodinu. Jeho otec má Downov syndróm, no chromozóm navyše mu nezabránil v tom, aby sa stal milujúcim a starostlivým manželom a otcom, na ktorého je celá rodina hrdá.
„Mnohé ženy, ktoré keď sa dozvedia, že ich dieťa bude mať Downov syndróm, veria, že toto je najhorší životný scenár, a rozhodnú sa pre potrat. Som šťastný, že moja stará mama mala iný názor. Inak by som sa nenarodil,“ hovorí sýrsky štident Sader Issa.
Má 21 rokov. Saderov otec Jad Issa má jeden chromozóm navyše. To mu však nebráni byť lepším otcom, manželom a hlavou šťastnej rodiny.
Príbeh Sadera a jeho otca sa nedávno začal virálne šíriť po sieti – publikácie o nich sa objavili v Španielsku, Británii, USA, Brazílii, Austrálii, Južnej Amerike, Ázii a Srbsku.
V rozhovore pre Sýrsku spoločnosť pre sociálny rozvoj Sader hovoril o tom, ako ho jeho otec vychovával a ako sa oňho staral. „Keby som si mohol vybrať svojho otca sám, nesníval by som o nikom inom,“ hovorí.
Saderovi rodičia sa zosobášili pred 23 rokmi. Výber nevesty nikoho netrápil, hoci bol Jad o tri roky mladší ako jeho manželka a diagnostikovali mu Downov syndróm. Jad bol v dedine známy ako pracovitý, výkonný a milý človek.
Prečítajte si: Prijatie človeka s Downovým syndrómom je obohacujúce pre celú spoločnosť
Otec mu dal šťastné detstvo
Dva roky po svadbe sa narodilo dieťa a otec urobil všetko pre to, aby dieťaťu poskytol všetko potrebné a dal mu šťastné detstvo. Napriek zdravotným problémom Jad pracoval v mlyne 21 rokov. A aj teraz tam občas príde pomôcť s tou najjednoduchšou prácou – zamiesť podlahy, vysypať obilie. Táto malá vedľajšia práca mu pomáha spolu so všetkými ostatnými dedinčanmi prispievať do rodinného rozpočtu.
Na starej rodinnej fotografii je Jad s manželkou a malým synom.
„Dieťa, ktoré vyrastá v lone nekonečne milujúceho otca, dostáva toľko lásky a nehy ako nikto iný,“ hovorí Sader.
Sader hovorí, že jeho otec napriek zjavným ťažkostiam urobil všetko pre to, aby jeho syn žil normálnym životom ako všetky ostatné deti. „Keď som študoval, otec ma veľmi podporoval – finančne, psychicky a vo všetkých ostatných aspektoch,“ hovorí. A hoci podľa Sadera ľudí s Downovým syndrómom považuje spoločnosť za “zraniteľných a závislých”, Jad pracoval narovnako so všetkými a každý deň dokazoval, že sa nelíši od ostatných – tak veľmi chcel poskytnúť svojmu dieťaťu normálny život.
Ich rodina sa nelíši od iných
Príklad jeho otca motivoval Sadera, aby sa pokúsil stať sa lepším, dosiahnuť všetko možné pre človeka, ktorý pre neho tak tvrdo pracoval. Keď hovorí o svojich rodičoch, Sader zdôrazňuje, že ich rodina sa nelíši od tisícok iných: „Ako mnohí sa hádajú a uzatvárajú mier. V ich živote je veľa lásky, jednoduchosti a pokory.“
Jad je veľmi hrdý na svojho syna a na to, čo dosiahol, a otvorene to dáva najavo. „Vždy, keď mi otec predstavuje niekoho nového, hovorí: „Môj syn je lekár.“ V jeho očiach vidím hrdosť a radosť. Akoby sa snažil povedať: „Pozrite, mám Downov syndróm, ale vychoval som svojho syna a urobil som všetko pre to, aby sa mohol stať lekárom a pomáhať druhým.“
Syn sa nikdy neostýchal pred otcom. Na dedine je Jad rešpektovaný pre svoju jednoduchosť a otvorenosť a nepovažujú ho za “čiernu ovcu”.
O rodine Issovcov bude čoskoro nakrútený veľký dokument. Sader medzitým na sociálnych sieťach veľa rozpráva o svojom otcovi. Otca považuje za živý príklad toho, že človek s chromozómom navyše môže žiť obyčajný život – pracovať, oženiť sa, vychovávať deti.
„Chcel by som, aby všetci ľudia uznali, že byť iný nie je hanba. Ľudia s Downovým syndrómom sa môžu líšiť od ostatných, ale majú pocity, sny a myseľ. Sú schopní žiť normálny život, ak ich spoločnosť podporuje. Dajme im šancu a uvidíte, aké skvelé príležitosti majú,“ hovorí Sader.
https://dentalreach.today/
