Dievča v Auschwitzi je výpoveďou Sary Leibovitsovej o skutočných udalostiach, neuveriteľnej bolesti a útrapách, ktoré prežila počas svojho pobytu v tábore smrti. Napriek tomu bola po celý čas verná rodinným hodnotám – odvahe, viere a láskavosti k ostatným.
Príbeh napísala jej dcéra Eti, ktorá po sedemdesiatich rokoch odhaľuje zdedenú traumu druhej generácie a uzatvára tým príbeh človeka, ktorý prežil holokaust.
Poľsko, 1944
Vlak spomalil a nakoniec sa s ohlušujúcim škrípaním bŕzd zastavil. Nedá sa opísať, aká strašná bola naša cesta, ale v tomto vagóne nik nezahynul. Na jej konci všetkých 84 ľudí nervózne čakalo, kedy sa otvoria dvere.
Šestnásťročné židovské dievča cestovalo vo vlaku spolu so svojou rodinou do neznáma. Netušili, že na nástupišti v Auschwitzi spolu strávia posledné spoločné chvíle. Matku a malých bratov poslali rovno na smrť, otca pridelili k Sonderkommandu a niekoľko mesiacov vyťahoval z plynových komôr mŕtve telá väzňov predtým, ako ho popravili. Sára prežila.
Sara veľmi živo a pútavo opisuje každodenný život, ktorý bol plný trápenia, bolesti, no napriek tomu si dokázala udržať hodnoty, ku ktorým ju rodičia viedli a učili: mať odvahu, neochvejnú vieru a byť vľúdna voči ostatným. Dokázala tiež splniť svoj posledný sľub, ktorý dala milovanému otcovi: prežila, emigrovala do Izraela a založila si rodinu, aby v jej deťoch naďalej žili tí, čo zomreli v plyne.
Kniha Dievča v Auschwitzi rozpráva príbeh o záchrane a prežití, o viere vo Stvoriteľa a v zázraky, o viere v samého seba, o odvahe a hrdinstve, o vynaliezavosti, sile a priateľstve, o tom, na čom záleží, aj o hľadaní ľudskosti v tých najťažších chvíľach, o hľadaní svetla v temnote utrpenia a poníženia, o hľadaní dobra uprostred pekelnej zloby.
„Dúfam, že vás posilní a prehĺbi vašu vieru a že sa naučíte viac milovať život. Možno pochopíte, aký je jeho zmysel a že s nenávisťou, so zlom, s aroganciou a rasizmom treba bojovať. Že treba hľadať dobro a súcit, pomáhať iným a preukazovať im láskavosť a že iných treba milovať už len preto, že sú tiež ľuďmi. Prežila som, aby som mohla svedčiť, a toto je môj príbeh,“ odkazuje Sara Leibovitsová.
