Dominancia submisivita v ríši zvierat a u ľudí. Čo sa môžeme naučiť od zvierat a uvedomiť si na svojom správaní?
Dominancia je pojem označujúci silného jedinca, ktorý nepodlieha tlaku okolia, ale práve naopak, podriaďuje si svoje okolie. V ríši zvierat možno také zviera označiť “alfasamcom”. Práve toto pomenovanie prešlo aj do ríše ľudí. Vzhľadom na telesnú konštrukciu a fyzickú silu prirodzene očakávame, že muž je dominantnejší a žena submisívnejšia. Nemusí byť však tomu tak, pretože rolu zohráva aj psychika a obranný mechanizmus.
Sumbisivita je definovaná ako poddajnosť a prispôsobivosť okoliu, a teda určité prijatie hierarchie, ktorej velí “alfa samec”. V pracovnom prostredí sa prirodzene stretávame so submisivitou z logických dôvodov, aby systém fungoval a aby skupinu viedli naozaj lídri.
Dominancia a submisivita chaos romantických predstáv a reality
Dominancia a submisivita je teda vzťah medzi nadradeným a podradeným človekom alebo zvieraťom, v ktorom ide vzťah založený na pravidlách. V sexuálnej oblasti ide o určitú partnerskú hru, ktorá nemusí mať nič spoločné so skutočnou nadradenosťou a podradenosťou, a ide len o roly, ktoré si partneri striedajú. No môže ísť až o nebezpečnú patologickú dominanciu, ktorá môže spôsobiť submisívnemu partnerovi psychické problémy alebo aj v krajných prípadoch smrť.
Alfasamec skôr spoločenský mýtus ako realita v ríši zvierat?
V ríši zvierat sa táto vlastnosť skúmala hlavne na vlkoch, ktoré prirodzene žijú vo vlčích smečkách, teda v určitej špecifickej forme zvieracej komunity. Napríklad sa zistilo, že nejestvuje predispozícia na dominantného vlka, a teda všetky vlky majú rovnakú štartovaciu čiaru stať sa vodcami skupiny. Tento výskum bol vedený v 70. rokoch americkým biológom Davidom Mechom. Ukázalo sa však, že vlky skôr tvoria rodinné spoločenstvá, než by fungovali ako jednotná svorka. Mýtus alfa samca teda znova klesá na vážnosti. Byť teda zdravo dominantným môže byť každý!
Prečo sa výskum vlkov spája s výskumom ľudí a ich psychických funkcií a sociálneho správania?
Vlci, krysy, opice boli vždy súčasťou experimentov z oblasti výskumu psychológie človeka, na ktorých sa najlepšie poznávala ľudská myseľ. Sú najlepším materiálom na výskum. Tieto zvieratá majú v sebe niečo zvláštne, čo nás evolučne sprevádza na ceste vývoja. Frederic Skiner bol behavoristický psychológ, laboratórny experimentátor. Skúmal krysy a ich stratégie, ako získať cestu von z bludiska, teda ich akcie a reakcie. Pritom zistil, aká dôležitá je motivácia pri zvýšení efektivity a rýchlosti presunu do cieľa.
Nadväzoval na Ivana Petroviča Pavlova, ruského fyziológa, ktorý získal nobelovú cenu za objavenie podmieneného reflexu (toho, čo vzniká nie pri narodení, ale je získaný učením a prispôsobovaním sa prostrediu). Jeho experiment so psami a zvončekom pri podávaní jedla je legendárny. Pavlov dával psom jedlo a zvonil pri tom na zvonček. Neskôr sa pri zazvonení zvončeka začali u psov tvoriť sliny, a to dokazuje podmienený reflex.
Zistil aj fakt, že odmena a trest zohrávajú veľkú úlohu pri učení. Ale aj tu nahráva do karát fakt, že z dlhodobejšieho hľadiska viac motivovala odmena a trest bol menej efektívny. Prirodzená snaha dominovať a byť silným je teda prirodzenejšia ako submisivita a poslúchanie. Ide však len o príklady, kedy zvieratá a ich správanie napomohlo objaveniu vzorcov ľudského správania a vnútorných funkcií organizmu. Vráťme sa však k Machovi ktorý to skúmal viac ako 30 rokov.
Alfa samec, ktorý vlk to je a jestvuje?
Približne 700 vlkom pripol obojok so sledovaním, od roku 1968. Zistil, že skutočný konkurenčný boj nastáva len pri ochrane jednej smečky od druhej. Tu vzniká aj najviac úmrtí vlkov. Skúmal, kedy vlci vijú, za akých podmienok, aké sú vzťahy medzi dospelými vlkmi a vĺčatami, a ako si vyčleňujú teritórium. Teória o alfa a beta samcovi je teda zastaralá a neúplná. Podľa neho už neplatí, a dôvodom je, že výskum vtedy prebiehal na jedincoch v zajatí. Mech skúmal voľne žijúce vlky na ostrove Ellesmer, ale aj v Minesote.
Kto je teda vodcom svorky?
Je to ten najkrvavejší a najagresívnejší vlk? Omyl! Je to vlk s najväčším počtom mládat. A teda alfa samec má svoju alfa samicu. Tu už naše myslenie dostáva prvú facku, že dominantná môže byť v prirodzenom prostredí aj samica. Na čo sa teda prišlo, pobúri všetkých milovníkov teórie dominancie a submisivity ako nespochybniteľnej teórie.
Súboj O DOMINANCIU V TYPICKEJ SVORKE(RODINE) JE nevídaný JAV. Konflikty vznikajú jedine pri kŕmení, pretože pár kŕmi najskôr najmladšie mláďatá. Dokonca ak je dosť potravy, nové jedince neopúšťajú svorku a svorka sa iba zväčší.
Dominancia a submisivita ako systém pravidiel ktoré udržujú skupinu
Nejde teda o žiadnu vrodenú predispozíciu poslušnosti a vydávania rozkazov, ktoré by z nás robili prirodzene dominantných alebo submisívnych. Skôr podľa experimentu Stanley Miligrama v 60. rokoch, kedy študenti akože dávali elektrošoky na povel ľudom pri nesprávnej odpovedi na príkaz ide skôr o poslúchanie “vhodného správania” ako snahy poníženia alebo zapríčinenia smrti druhému jedincovi. Napriek tomu, že by sa pri reálnych elektrických prúdoch tak stalo, išlo skôr o neuvedomenie si následkov, ako snahy zapríčiniť druhému smrť.
Tu síce hierarchia a pravidlá zohrávajú úlohu, ale cieľom rozhodne nebola primárne smrť druhého človeka. Ak sa teda na dominanciu pozrieme z pohľadu napríklad myslenia modlivky, ktorú nemožno porovnať s myslením človeka, a teda má iný konštrukt myslenia. Pri vlkoch tiež išlo o chránenie si teritória, postavenia alebo systému svorky. A trest bolo to, čo zviera prijalo nedobrovoľne a bez slasti. Rozhodne za tým nebola snaha sexuálneho uspokojenia agresivitou. Mohlo iba napríklad dôjsť k snahe uspokojiť sexualitu na samiciach, ktoré mu alfa samec odoprel. No soka nezabil, submisívnejší vlk si teda neuspokojil svoju pudovú potrebu, ale nebol zavraždený alfa samcom. Teda ide o určité snahy regulovať prísun k jedlu, samiciam, alebo regulácií teritória. V tomto prípade teda koncept ľudskej dominancie a submisivity je nelogickým z dôvodu uspokojovania sexuálneho pudu za pomoci pudu smrti.
Pud smrti, sexuálny pud, vplyv traumy?
Dominancia v ľudskom správaní v oblasti sexuality je teda formou určitej “preferencie” sexuálneho adrenalínu a pravdepodobne nemá príliš spoločné s ľudskou prirodzenou živočíšnou dominanciou zameranou na zachovanie podmienok pre život rod a ochranu. Práve naopak, ľudská dominancia a submisivita prepája pud smrti a sexuálny pud. Úlohu môže zohrávať aj kultúrny vplyv alebo móda. Alfa vlk je totiž mýtus. Podobne ako v prípade Sabiny, Jungovej milenky a pacientky, ktorá trpela submisívnym správaním ktoré malo korene v detstve a prísnom otcovi. Paradoxne vyliečenie traumy nastalo, ak sa sama stala úspešnejšou, a bola asistentkou Junga, a teda dominantnejšou a spoločensky dôležitejšou. A podľa všetkého na základe toho príkladu určité percento dominancie musíme pestovať všetci pre vlastné duševné zdravie.
Dominancia v prípade výskumu na vlkoch ukázala, že sa jedná o vlastnosť hlavného páru ako ochranná funkcia zameraná najmä na mláďatá a nejde o pôžitok z boja alebo snahu ublížiť, usmrtiť alebo ponížiť svojho člena bez dôvodu, a len z vlastnej slasti. V prípade ľudí je však fenomén dominancie a submisivity v sexuálnej oblasti stále nejasným a zrejme viac s psychickým ako biologickým podnetom.
