Driftérka Lady Hoonigan: Moja mama sa o mňa veľmi bála, až kým nesadla so mnou do auta

„Mojím snom je dokončiť celú sezónu“, hovorí driftérka a kaskadérka vystupujúca pod menom Lady Hoonigan, ktorá má na svojom Instagramovom profile takmer 400 tisíc sledovateľov. Jej akčnosť, rýchlosť, nebojácnosť inšpiruje mnohých. Samotná Nina podporuje ženy, aby šoférovali nielen ich vlastný život, ale aby sa nebáli na cestách v aute. Aj o tom je škola driftu.

V rozhovore pre Akčné ženy Lady Hoonigan prezradila:

• sú naozaj ženy také bojazlivé za volantom?
• jej posadnutosti Japonskom,
• prečo sa bojí, že nestihne v rámci pretekov dokončiť celú sezónu,
• či je náročné nájsť sponzorov a speňažiť tento šport.

Vediete netradičnú školu driftu. Majú ženy záujem o tento druh kurzov?

Áno, o kurzy je veľký záujem. Máme dosť veľa dievčat. Na rozdiel od mužov, ženy sú opatrnejšie za volantom. Veľakrát muži majú ťažkú nohu na plyne, idú na to až veľmi agresívne a zase ženy presný opak, boja sa pridať plyn. Kurzy robíme na tom istom mieste, kde je aj škola šmyku, my sa však viac venujeme samotnému driftovaniu.

Takže ich podporujete v tom, aby pridali plyn a spravili potom ten drift…

Áno, presne tak. Je aj úplne iná technika na učenie žien ako na učenie mužov (smiech).

Ako sa im to darí? Chodia ženy aj opakovane alebo jednorazovo?

U nás nie sú veľmi opakované kurzy, väčšinou ide o jednorazový kurz. Zvyčajne ženy začínajú veľmi pomaly, opatrne, avšak v konečnom výsledku niekedy dosiahnu lepšie výsledky ako muži. Môžem povedať, že ženy akoby viac cítili auto.

Akú máte spätnú väzbu na tieto špecifické kurzy?

Ja sa vždy veľmi teším každému záujmu o kurz a myslím, že aj jednotlivé dievčatá majú z toho veľkú radosť.

V klube je vás už viac ako 60 žien…

Áno, trošku sme to nedávno preriedili. Máme novú prezidentku klubu, nakoľko som ja nemala čas, prenechala som to kolegyni. Chcela by, aby dievčatá chodili na akcie. Čiže dievčatá, ktoré sa nezúčastňujú na akciách (akcií máme cca desať do roka) alebo neprídu ani na jednu, sú následne vyradené. Aktuálne nás je teda teraz 40.

“Zvyčajne ženy začínajú veľmi pomaly, opatrne, avšak v konečnom výsledku dosiahnu lepšie výsledky ako muži.”

Vy ste skutočne akčná žena, ktorá sa venuje viacerým veciam. Máte dielňu, v ktorej sa venujete japonským autám a popritom sa učíte japonský jazyk. Prezradíte nám o tom viac?

Priznávam, že som veľmi posadnutá Japonskom. Japonsko milujem, milujem japonské autá aj všetko, čo patrí k japonskej kultúre a vlastne tým, že driftujem, mám svoje tréningové auto, mám svoje hlavné auto, na ktorom závodím a na toto všetko som potrebovala priestor, ktorý konečne už mám. Moja milovaná dielňa (Úsmev).

Koľko času percentuálne venujete driftovaniu a koľko tréningu? Dá sa to vôbec určiť?

No, je to náročné, lebo ja som ešte aj kaskadérka (Smiech). Väčšinou ráno idem na kaskadérsky tréning, potom nasledujú skôr pokojnejšie práce typu projektový manažment a tak. Mixujem všetko dokopy. Povedala by som, že ide ani nie tak o denný, ale o týždenný program. Minimálne jeden deň som však v dielni, kde riešime s kamarátmi mechanikmi, čo ďalej.

Čo z toho vás najviac baví?

Som typ človeka, ktorý potrebuje stále meniť. Baví ma všetko, čo robím a práve to je super, že stále robím niečo iné, jednotlivé činnosti sa navzájom striedajú.

Ako ste sa vôbec dostali k autám? Spojenie ženy a autá je bohužiaľ stále genderovo stereotypizované.

Od malička ma to ťahalo týmto smerom. Začala som na koňoch, potom som mala nepríjemný úraz a bola som odkázaná na motorické kone a už mi to ostalo doteraz (Úsmev).

Aké sú vaše ďalšie vízie, sny a plány do budúcna? Zachytila som, že ste niekde spomenuli, že sny sa vám plnia…

Áno, určite, plnia sa, čo je  úžasné, ale je za tým aj veľa práce. Momentálne by som budúci rok chcela predriftovať celú sezónu. Lenže ja mám takú smolu, že väčšinou sa mi buď na konci alebo na začiatku sezóny pokazí auto a končí to tak, že veľa pretekov akoby nestihnem. Mojím snom je dokončiť celú sezónu (Úsmev).

Čo všetko je k tomu potrebné? Musíte mať aj svoj tím?

Mám svojich mechanikov, sú to však zároveň moji kamaráti, ktorí to robia zadarmo (Smiech).  Veľakrát zato nadávajú, ale máme sa všetci radi. Sme ako jedna malá rodina.

Je náročné vyskladať tím, ale aj celkovo speňažiť tento šport?

Tým, že drift u nás je nie extrémne populárny, tak práve to je to, prečo ja veľmi silno budujem svoje sociálne média. Zohnať sponzorov na tento typ športu je ťažké. Nejakých pravdaže mám a som za nich veľmi vďačná, ale samozrejme, každá značka chce vizibilitu. Tieto prvky sa snažím spájať vo všetkom, čo robím. Mám veľa sponzorov a značiek, čo ma podporujú, ale som jedna z mála na Slovensku, ktorá je takto podporovaná. Vnímam to ako veľkú škodu, lebo máme veľmi veľa talentov, ktorí sú aj oveľa šikovnejší ako ja.

Prečo ste sa rozhodli práve pre spoluprácu s Toyotou?

Lebo mám Toyotu! Milujem Toyotu! (Smiech). Tá zelená, počmáraná Toyota je moja! Všeobecne, ako som už spomínala, súvisí to s mojou láskou k Japonsku. A keďže Toyota je japonská značka, od začiatku do konca som mala ponuky, veľa ponúk aj od iných značiek, ale čakala som na túto jednu konkrétnu a som veľmi vďačná, že tento rok sa nám to už konečne podarilo skĺbiť (úsmev).

Zažili ste momenty či chvíle, možno úrazy, kde ste rozmýšľali, či toto je to pravé orechové pre vás?

Veľakrát. Predsa len, motošport je často aj veľmi smutný, sama som zažila zbytočnú veľkú haváriu, kde som musela prestavovať auto. Prestavba auta ma stála strašne veľa peňazí a vtedy som naozaj peniaze nemala, musela som si na to brať úver a naozaj som vtedy premýšľala o tom, či mi to zato stojí. A o rok na to, mi „zaklepal“ ten drahý, preskladaný motor, takže som musela kupovať opäť nový motor. Pri takýchto situáciách si veru veľakrát poviem, či mi to stojí zato. Na druhej strane viem, že by som bez toho nevedela žiť. Vždy sa mi podarí nejako naspäť zlepiť auto a dostanem ho opäť na trať.

“Som jedna z mála na Slovensku, ktorá je takto podporovaná. Vnímam to ako veľkú škodu, lebo máme veľmi veľa talentov.”

Čo na to hovoria vaši najbližší, rodičia, priateľ?

Môj otec to vyhodnotil, že je to príliš hlučné a stresujúce (Smiech). Moja mama sa o mňa veľmi bála, až kým nesadla so mnou do auta. Odvtedy vždy, keď má možnosť, sa so mnou veľmi rada vozí. Samozrejme, stále sa o mňa všetci boja, ale vedia, že som zodpovedná, poznajú ma, takže musia s tým nejako žiť a vyrovnať sa (smiech).

V čom vnímate jedinečnosť a význam kurzu driftovania?

Hoci ešte nemám deti, mám svoje “zverenkyne” a veľmi mi záleží na tom, aby na ceste boli v bezpečí a aby vedeli, čo majú robiť, keďže veľakrát chodievame spolu jazdiť, chodievame spolu aj do zahraničia, chodíme na veľa výletov. Pozorujem, že práve na mladých ženách, že robia začiatočnícke chyby, takže si myslím, že tento kurz by im určite pomohol… Ako sme aj spomínali, že dievčatá sú opatrnejšie a napríklad jeden modul čo je, že naučiť sa brzdiť v rôznych situáciách, nebáť sa aj poriadne dupnúť na brzdu. Je to niečo, čo žena nemá v sebe úplne prirodzene zakorenené. Žena aj stlačí brzdu, ale náhodou ju začne kopať ABS systém, tak sa zľakne….Osobne si myslím, že by si to mal každý vyskúšať.

Ako sa dá prihlásiť na kurz práve k vám?

Na tento kurz je normálne web bezpečných zdrojov, tam si treba kliknúť a prihlásiť. Je to zadarmo, pokiaľ majú do 5 rokov vodičský preukaz. Link: www.bezpecnestoyotou.sk

Foto: https://instagram.com/ladyhoonigan?igshid=MzRlODBiNWFlZA==