Niekedy na konci minulého storočia, keď mal v Česku internet doma snáď len Marek Prokop a v českých, oravských a sliezskych krajinách bolo online možno len pár nadšencov vyškolených ešte v socialistických výskumných centrách, bežní ľudia weby veľmi neriešili. Jednak vlastne ani netušili, čo to je, a v tých zašlých časoch to bola doména špeciálnej kasty programátorov, o práci ktorých sme vedeli asi toľko, ako o jadrovej fúzii alebo kvantovej mechanike. Teda absolútne nič, alebo snáď len to, že títo „ajťáci” – nie v pejoratívnom zmysle, ale v takom až nadľudskom – robia niečo na pomedzí kybernetiky a alchýmie, čo sa vymyká bežnému ľudskému pochopeniu. Dnes má prístup k internetu v mobile, hodinkách, prsteni alebo inom inteligentnom zariadení prakticky každý. Neznamená to ale, že každý dokáže naprogramovať, spravovať, optimalizovať, nastaviť, ladiť alebo čokoľvek rozumné urobiť s tým virtuálnym niečím, čo sa nazýva web. Živočíšny druh ajťákov nevyhynul a jeho poddruh – programátori, webdesigneri a webmajstri, digitálni dizajnéri majú stále nad hlavou prácu, ktorej dnes okrem nich prakticky nikto nerozumie. A to je dobre, pretože sú to vysoko špecializovaní experti a všetko, čo súvisí s ich prácou, vážne nie je o fazuľkách. Napriek tomu, že sme národ remeselný, všetko okolo digitálneho dizajnu a webov fakticky nemožno robiť na kolene, svojpomocne a plátať to po svojom ako Pat a Mat. A to je dobre.
Nielen o tom, čo vlastne práca grafika, dizajnéra a tvorcu webov obnáša, sme si pohovorili s Romanom Káčerekom.
Roman, poznáte tento ajťácky vtip?: „Na brehu rybníka stáli dvaja, on a off…”
Pekný deň, Ján, v prvom rade ďakujem za pozvanie a aby som sa hneď na začiatku priznal, milujem IT a s ním všeobecne kreatívny a pre mnohých nepochopiteľný zmysel pre humor. Na druhej strane, máloktorý vtip si pamätám. (Smiech) Ale jeden by som snáď v hlave našiel.
„Keď dávam večer deti spať, premýšľam, či ich mám ‚Uložiť ‘ alebo ‚Uložiť ako‘ …“
Traduje sa, že miera špecifickej a obvykle vysoko nadpriemernej inteligencie ľudí pracujúcich v IT sektore, či IT biznise vôbec, nie je v priamej úmere k ich zmyslu pre humor. Inak povedané, že majú špecifický humor, ktorému rozumejú len oni. Toto je ale asi podobný mýtus ako napríklad ten, že programátori nemôžu byť zároveň tvoriví, pretože matematika a algoritmy s tvorivým vzletom akosi nejdú dokopy. Opravte ma, ak sa mýlim, ale vy ste digitálny dizajnér a nie je vám cudzie ani programovanie a predpokladám, že k tomu všetkému ste úplne normálny chlap s nadhľadom a zmyslom pre humor…
Určite, za tie roky praxe v rôznych agentúrach, firmách, tímoch aj od doby, keď som sa vydal na vlastnú dráhu, som sa stretol s mnohými rozdielnymi ľuďmi a je pravdou, že IT segment má v tomto ohľade špecifický svet. Možno aj preto často počujeme, že „ajťáci“ sú proste iní, divní… Na druhej strane som človek ako každý iný – raz nálada super, inokedy možno nie je deň. Každopádne čo sa humoru týka, milujem kombináciu irónie, sarkazmu a ľudskosti. Mojím obľúbeným vtipkárom je napríklad Alan Alda ako Hawkeye v seriáli MASH.
Ako by ste v niekoľkých zrozumiteľných vetách vysvetlili úplným laikom, v čom vaša práca spočíva?
Pomáham ľuďom a spoločnostiam, aby ich značka bola funkčná, zmysluplná, zapamätateľná a viditeľná pre ich zákazníkov. Či už ide o webové stránky, logo alebo celú vizuálnu identitu.
Skúsme modelový príklad: sme partia študentov scenaristiky a tvorivého písania a chceli by sme mať webovú stránku, kde by sme mohli verejne zdieľať svoju prácu, navzájom sa povzbudzovať a kritizovať, poskytovať si podporu… Niečo ako klasický literárny krúžok, ale virtuálny. Ako nám môžete pomôcť? Lebo chalani a dievčatá sa to pokúšali nejako vytvoriť a zavesiť na sieť a zistili, že im to nejde a nefunguje…
Myslím si, že pri každom projekte musíte v prvom rade pochopiť, pre koho je určený. Pochopiť problém a potrebu cieľovej skupiny. Nepotrebujem, aby mi klient zložito opisoval celú problematiku svojho podnikania. Pre tieto scenáre mám súbor jednoduchých a cielených otázok, na ktoré sú ľudia schopní odpovedať už počas krátkej online konverzácie alebo stretnutia. Snažím sa vžiť do kože týchto používateľov alebo návštevníkov webu. Veľa ľudí nedokáže toto „hranie rolí” „prepnúť” vo svojej hlave a potom vlastne netvoria pre ľudí, ale len pre seba.
Alebo sa sused Pepa rozhodne, že bude mať lepší pneuservis ako Kája z vedľajšej dediny. Zrejme nutne potrebuje nielen zaujímavé a originálne logo – a iné, lepšie, ako má Kája – ale zrejme pekne od podlahy a od nuly vybudovať vizuálnu identitu svojej jednochlapovej eseročky… Vrátane webu samozrejme. Čo pre Pepu môžete urobiť?
Tak v tomto prípade je Pepa môj ideál vysnívaného klienta. (Smiech) Práve nedávno som pre drobného živnostníka riešil vizuál pneuservisu. Zo skúsenosti viem, že takíto ľudia nemajú čas na IT, weby a reči okolo, ktorým ani príliš nerozumejú a rozumieť nechcú. A to je úplne v poriadku, ja to chápem a akceptujem. Na to som tu ja, aby som im vysvetlil, aké sú možnosti a čo výsledok prinesie nielen im, ale hlavne ich zákazníkom. V mojom prípade teda nie Pepa, ale Pavel bol úplne nadšený z výstupov. Vytvorili sme jednoduché logo, ktoré ho odlíšilo, vizuálnu identitu ako vizitky, servisné listy, samozrejme webové stránky, a pretože sa Pavel chce venovať tomu, čo vie najlepšie, nechal na mňa aj pravidelnú správu webu. Raz za čas zdvihne telefón, napíše mi mail a vie, že sa nemusí o nič starať.
Ďalším ukážkovým príkladom môže byť napríklad skupinka mamičiek, ktoré sa rozhodli vzájomne si pomáhať so strážením detí a vznikla zaujímavá otvorená komunita, ktorá potrebuje aj virtuálnu platformu. Čo by ste týmto akčným mamičkám poradili a ako im pomohli, keby za vami prišli s prosbou?
Ján, vy snáď poznáte mojich klientov a ich potreby ste teraz úplne vystihli – áno, presne takého klienta mám a vytvorili sme spolu projekt Daruj kousek sebe. V podstate nadväzuje na moju spoluprácu s jedným nadačným fondom, ktorý rieši práve rôzne potreby mamičiek, samoživiteliek a prepája ich cielene s konkrétnymi ľuďmi, ktorí im dokážu pomôcť – či už napríklad s vyzdvihnutím detí zo škôlky, venčením psa alebo napríklad opravou práčky.
A čo napríklad robustný web firmy, kde aj šéf IT oddelenia vzdal snahu o udržanie kontroly nad vzájomne sa miešajúcimi landing stránkami a inými podstránkami, ktoré začali žiť vlastným životom? Ako by ste tu dokázali pomôcť?
Medzi mojich klientov patria živnostníci, startupy, stredné firmy, ale aj veľké korporáty. Ak by som mal uviesť príklad z praxe, tak s ohľadom na veľkosť by som určite spomenul klienta Liftor.cz (na Slovensku Liftor.sk). Táto spoločnosť vyrába a predáva špičkové polohovacie stoly, ergonomické stoličky a príslušenstvo nielen do kancelárií, ale aj ľuďom do domácich pracovní alebo detských izbičiek. Vtedy predo mnou stála obrovská výzva, kompletne všetko graficky predeliť, od loga, konkrétnych problematických častí webu a e-shopu, ako bol napríklad proces objednávky, špecifický on-line konfigurátor stola, rôzne polepy prevádzok atď. Aby toho nebolo málo, tak toto všetko s presahom do piatich štátov Európskej únie. Na druhej strane, aby všetka sláva nebola len na mne, tak pri takomto projekte sa veľa komunikovalo s celým oddelením klientovho tímu.
V portfóliu vašich klientov sú aj nadácie, ukážkovým príkladom vašej práce v tomto sektore je profesionálna podpora Nadačního fondu Vrba, ktorý pomáha ovdovelým mamičkám, ockom a ich deťom. Skúsme našim akčným čitateľkám, a tiež potenciálnym klientom z nadačných radov priblížiť, v čom spočíva vaša podpora tohto nadačného fondu. Čo všetko robí „IT pracovník” Nadačného fondu Vrba Roman Káčerek?
Osobne som si prešiel zaujímavým životným príbehom, ktorý siaha až do môjho detstva, keď mi zomrela maminka. A ako osud chcel, asi pred 9 rokmi mi raz zazvonil telefón a na druhej strane bola pani, ktorá mi opísala svoj príbeh, situáciu a požiadala o pomoc. Téma rodín, ktorým smrť vzala mamu alebo tatka, ma veľmi zasiahla, a aj vzhľadom na to, že táto skupina ľudí dodnes nespadá do žiadnej „škatuľky” podpory zo strany štátu, ma vlastne dostala do roly grafického a webového otca celej nadácie. Vždy nájdeme konečné riešenie k obojstrannej spokojnosti. A ako sama pani riaditeľka hovorí, môj „zmysel pre dizajn a estetiku prináša tejto neľahkej téme decentnú a nadčasovú tvár”.
Roman, musím vyzdvihnúť a pochváliť vo vašej brandži zrejme unikátny nápad: rozhodli ste sa každý rok vybrať jeden spolok, nadáciu alebo neziskovku, ktorým vytvoríte brand alebo web bez nároku na honorár. Tento rok ste takto pomohli Nadaci pivoňka alebo napríklad Zvieraciemu azylu v Juhomoravskom kraji… Ako konkrétne dokážete pomáhať neziskovkám, spolkom alebo nadáciám – samozrejme nielen tým, ktoré si vyberiete a darujete im zdarma svoju prácu, ale aj tým, ktorí sú alebo sa stanú vašimi klientmi?
Áno, je to tak. Skúsenosť a spolupráca s nadačným fondom Vrba mi vnukla myšlienku sociálnej pomoci. A potom aj moja žena, ktorá dlhodobo pomáha spolku v oblasti pomoci pre opustené zvieratá. Pretože som svoju pomoc chcel spojiť s tým, čo viem a v čom vynikám, rozhodol som sa každý rok niekomu pomôcť. Konkrétne to ale musí byť nezisková organizácia, spolok alebo nadácia, ktorá cielene mieri na sociálne potreby. Nechcem zabiehať do detailov, ale z ich webov a vizuálnej prezentácie je aj na prvý pohľad vidieť, že moja pomoc sa im hodí a dáva zmysel.
Roman, vedia vaši potenciálni zákazníci, keď sa na vás obrátia, čo presne chcú? Alebo je väčšinou nevyhnutné na začiatku spolupráce najprv riadenými, cielenými otázkami zistiť, „o čo ide”, kde sa nachádzajú a čo a kam potrebujú pohnúť a posunúť?
Existujú tri skupiny klientov. Odhliadnuc od ich veľkosti a počtu zamestnancov, sú to prevažne menšie a stredné firmy, ktoré hľadajú odborníka na dlhodobú spoluprácu a rozvoj svojho podnikania. Niečo už majú za sebou, ale je potrebné to celé zrevidovať, predeliť a ďalej rozvíjať. Druhá skupina klientov sú jednotlivci, ktorí sa na mňa obracajú so žiadosťou o návrh loga a vizuálnej identity. Tam je situácia jednoduchšia, pretože začíname na zelenej lúke. To mi v mnohých prípadoch uľahčuje časť rešerše a analýzy súčasného stavu. Nič nie je k dispozícii, takže nemusíme riešiť historické návrhy. A tretí segment sú rôzne spolupráce s agentúrami a veľkými korporátmi. Tam záleží predovšetkým na špecifických potrebách a spolupráca je veľmi individuálna, ale v rámci dizajnu a marketingu som dokázal pomôcť napríklad aj svetoznámych firmám ako Xiaomi, drony DJI, Danone a mnohým ďalším.
A stáva sa vám tiež, že okrem trpezlivého umenia počúvať, musíte niekedy svojim zákazníkom ich možno nemožné nápady aj vyhovoriť? Pretože vieme, že skutočný majster čohokoľvek to nedáva na „isté peniaze” v zmysle: „Náš zákazník náš pán a keď to tak chce, tak to tak urobím…”
Áno, a stáva sa to pomerne často. Moje motto je: „Veľa sa pýtam, málokedy vyhovorím”. Nejde ani tak o nesplniteľné predstavy, ale o to, dať ľuďom a klientom nie to, čo chcú, ale to, čo skutočne potrebujú. Moja práca nie je len o estetickosti alebo technických zručnostiach. Každý projekt, ktorý robím, je spojený s nejakým príbehom. Nech ide o značku, ktorú pomáham formovať, alebo o vizuálnu identitu, ktorú pre klienta vytváram. Pre mňa je kľúčové, aby som pri práci prenášal aj svoje vlastné hodnoty – poctivosť, autenticitu a úprimnosť. Všetko, čo robím, by malo odrážať to, čo v živote považujem za dôležité.
A asi to robím dobre, pretože mi dokážu načúvať a nie je treba veľkého presviedčania. Prichádzam s jasnými argumentmi. Veľmi dobre totiž viem, ako grafika funguje v praxi. S čistým svedomím prezradím, čo dáva zmysel, čo urobiť a čo klient vôbec nepotrebuje. Na druhej strane sa občas stretávam s prípadmi, kedy si s klientom nesadneme a uzavrel by som to jednou vetou: „Ak to ani po piatej korektúre nebude fungovať, rád vám odporučím konkurenciu.”
Môžu byť vašimi klientmi napríklad tí, ktorých webové stránky mrznú ako fúzy zlatokopov na Aljaške a ktorí potrebujú ak nie akútnu resuscitáciu, tak aspoň cielenú detoxikačnú liečbu a poriadnu detoxikačnú kúru?
Ak tým, Ján, myslíte opravy nefunkčných webov, tak ako správca webov svojich klientov sa zameriavam aj na činnosti spojené s prípadným odvírovaním či zabezpečením alebo pravidelnou údržbou. Tam vlastne tá spolupráca tiež občas začína.
Za viac ako dvadsať rokov prešli vašimi rukami stovky rôznych projektov, spektrum a portfólio vašich služieb je pomerne široké, ale dovolím si tvrdiť, že aj vyhranene špecializované. Alebo skôr má špecifickú pridanú hodnotu, pretože vás nemôžeme považovať „len” za digitálneho dizajnéra, tvorcu webov, grafika, doma ste tiež v SEO a reklame. Dá sa povedať, ktorý z vašich projektov, alebo skôr ktoré vaše dielo, je vám najbližšie, na ktoré ste najviac hrdý?
Zaujímavá, a pritom zložitá otázka. Ale odpoviem diplomatickým spôsobom. Pre mňa sú všetci klienti rovnako dôležití, či už je to Pepa, Pavel alebo Karel z pneuservisu alebo firma s 200 zamestnancami. Nechcem vyberať nikoho konkrétneho, pretože každý projekt má svoju hodnotu. A každý klient je špecifický, rovnako aj moja spolupráca s ním.
Keby som dnes niekde v Česku na mieste, kde je kvalitné echo, zavolal: „SEO!”, ozvena by priniesla: „Ungr, Ungr…” Pavel Ungr je, ak nie líder, tak určite veľmajster československého SEO a je teda celkom fajn, keď vašu prácu ohodnotil takto: „Ak potrebujete skvelého profíka na bezpečnosť WordPress-u, ktorý vám dá dokopy vaše rozhádzané weby za rozumné peniaze a pritom veľmi rýchlo, rozhodne odporúčam Romana!” A ďalšie pozitívne hodnotenia vašej práce od spokojných klientov tiež stoja za prečítanie… Aký je to pocit, keď sa vaša práca doslova chváli sama ústami spokojných klientov?
Pochvala samozrejme poteší – je to dôkaz, že moja práca má zmysel. Samochvála mi ale nie je vlastná. Naozaj si cením každú konštruktívnu kritiku, pretože mi dáva možnosť posúvať sa ďalej a prinášať lepšie výsledky.
Poďme sa viac venovať vašej dizajnérskej práci. Tvrdíte, že dizajn nie je umenie, čo by za mňa bolo na dlhú debatu s argumentmi za aj proti – to možno dáme niekedy neskôr… Napriek tomu, že teda dizajn podľa vás nie je umenie – alebo presnejšie nie je to „len” umenie – čo okrem kreativity môže váš dizajn priniesť klientkam a klientom?
Spýtam sa vás, Ján, inak. Boli by ste ochotný zaplatiť napríklad 3 milióny len za návrh loga? A prečo myslíte, že ľudia majú problém rozoznať dizajn od umenia či luxusu? Je to pomerne dosť obsiahla téma, preto som o tom napísal zmienený článok. Ak mi ho ale dovolíte stručne zhrnúť, tak pre mňa, a verím, že aj pre klientov, je dizajn niečo, čo prináša emócie, dlhodobú hodnotu a výsledky. Niečo, čo prepája estetickú a funkčnú stránku, je praktické, merateľné a inovatívne. Môžeme toto tvrdiť o umení?
Prečítajte si: Aké darčeky vybrať pre mamu, sestru alebo pre seba?
Roman, na vašom webe prezentujúcim, prečo by si mali všetci vybrať práve vás a v čom ste iný a lepší než konkurencia, mi vcelku intenzívne – v pozitívnom zmysle – udrel do očí slogan: „Nezdrhnem, keď je hotovo…” Popíšme našim akčným čitateľkám, čo to konkrétne znamená…
V dnešnej dobe existuje mnoho grafikov, samoukov. A dokonca aj zo strán samotných klientov. Ja som vyštudoval polygrafickú školu v Zlíne, týmto by som chcel pozdraviť všetkých majstrov odborného výcviku, a dlho som pracoval v samotnej produkcii a polygrafii. Toto týmto juniorom chýba – prax. Nemajú proste skúsenosti s technologickými postupmi. Ja im to určite nezazlievam, každý nejako musí začať. Ale narážam na to, že kopec týchto akože dizajnérov nevie, ako tieto veci fungujú a firmy a klienti potom plačú. A aby som teda konkrétne odpovedal na vašu otázku, tak tým chcem jasne klientom povedať, že sa na mňa môžu dlhodobo spoľahnúť. Že dokážem pracovať samostatne, aj v tíme. Že im ušetrím nervy aj čas, ponúknem praktické skúsenosti, dokážem si poradiť s extrémami a viem riešiť nečakané situácie. Viem sa proste vyhnúť chybám, ktoré iní dizajnéri robia, a ktoré potom stoja klientov čas aj peniaze.
Mimochodom, to, aký ste perfekcionista, dokazuje aj fakt – ak to teda môžem našim akčným čitateľkám prezradiť – že na aktuálnej verzii svojho vlastného webu ste robili 3 roky a vzniklo okolo 20 verzií a nespočetne revízií. Profesionál vášho typu ale asi nikdy nebude so svojím vlastným webom spokojný na 100 %, alebo na tých povestných 10/10 a chce to mať minimálne na 11/10, že?
Kováčova kobyla. Myslím si, že aj toto je začiatok rozprávky, ktorá sa v 90 % prípadov stáva skutočnosťou a bežnou praxou. A môj prípad nebol iný. Svoju webovú stránku som odložil na vedľajšiu koľaj. Prioritou bolo sústrediť sa na svojich klientov. A medzitým prešlo veľa vlakov. Dnes pristupujem k tvorbe webových stránok a grafickému dizajnu všeobecne trochu inak. Mnohých klientov tlačí čas. Čo, ak robíte niečo pre seba, nehrá až takú veľkú úlohu. Myslím si, že je lepšie vydať jednoduché, ale funkčné riešenie a potom ho stále vylepšovať. Získate takmer okamžitú spätnú väzbu a celý proces netrvá týždne alebo, nedajbože, roky. Funkčný dizajn alebo webová stránka môžu byť v dnešnej dobe otázkou dvoch týždňov.
Ak ti to nevadí, Roman, rád ťa budem citovať: „Web je ekosystém (rád hovorím klientom, že web je ako akvárium) – musíte sa oň neustále starať, a ak nie ste práve akvarista, nechajte to na profesionálov…” Koľko akvárií máte doma?
Takúto otázku som naozaj nečakal. Je zrejmé, že ste sa venovali aj príprave. No, kedysi som mal dve veľké akváriá, Malawi a Tropical, ale nakoniec som zistil, že na to nemám čas a asi zo mňa predsa len nebude veľký akvarista. A ak klient nemá čas a skúsenosti na vymýšľanie dizajnu, radšej to prenechá profesionálovi…
Je nejaká výzva spojená s vašou vysnívanou prácou? Počas svojej viac ako 20-ročnej profesionálnej kariéry ste sa možno stretli so všetkým, čo čas, ľudia a doba priniesli do všetkých oblastí, v ktorých ste profesionálne doma. Vo vašom zozname snov, cieľov a životných želaní som nenašiel prakticky nič, čo by súviselo s prácou… Teda okrem splneného cieľa: Vytvoriť novú webovú stránku s aktualizovaným portfóliom… Mám na mysli niečo podobné ako mladý herec, ktorý chce hrať Hamleta – a niektorí to aj robia – a keď nadobudne vek a skúsenosti, sníva skôr o tom, že bude hrať Richarda III. alebo kráľa Leara…
V tomto smere sa snažím byť veľmi skromný a moje ciele sa teraz skôr obracajú k téme života a rodiny. Verte či nie, dvadsať rokov práce s klientmi a pre klientov sa prejavuje a prináša so sebou istú dávku ochudobnenia. Predsa len máme veľa detí a ja som vo veku, keď sa začínam obzerať späť a premýšľať o tom, akú stopu po sebe zanechám – nielen tú virtuálnu.
Roman, vo svojom podnikaní musíte nielen sledovať aktuálne trendy, ale aj držať s nimi krok a aktívne s nimi pracovať. Ako vnímate šialený nástup éry umelej inteligencie? Dovoľte mi citovať inšpiratívnu Soniu Simone, ktorá to zhrnula koncom minulého roka: „Práve sme prešli rokom robota – a ak ste kreatívny profesionál, možno ste si všimli, ako AI devalvuje kreatívnu prácu… Čím viac obsahu generovaného AI vidíme pokrývať webové stránky svojou bezduchou lesklou dokonalosťou, tým viac bude vynikať naša skutočná ľudská kreatívna práca – a bude oceňovaná, pretože nie je robotická…”
Úprimne som dúfal, že táto téma nás v dnešnom rozhovore obíde, a že sa jej vyhnete.
Verím však, že so mnou budete súhlasiť, keď poviem, že dnešná doba je hektickejšia a v niektorých ohľadoch komplikovanejšia ako napríklad 90. roky. Na druhej strane prináša obrovský technologický pokrok a s ním spojené životné a podnikateľské výzvy. Nechcem tu nikomu upierať jeho názory na tému umelej inteligencie, ale v tomto mám celkom jasno. Som trochu skeptický voči tomuto vývoju a hneď vám poviem, že má svoje limity z hľadiska komerčného využitia. Ale nechajme sa prekvapiť, čo prinesie budúcnosť. Čo mi môže priniesť dnes? V niektorých ohľadoch mi uľahčí prácu, aspoň tú časť týkajúcu sa výskumu, analýzy a marketingu obsahu. Záleží na tom, ako budeme s AI pracovať a čo jej dovolíme priniesť „tým internetom”. AI vnímam ako nástroj, ktorý používam na všeobecné vyhľadávanie a praktickú pomoc. Nemyslím si a osobne nemám strach, že by mi AI vzala prácu. Vždy budú potrební odborníci a špecialisti, a to nielen v oblasti IT, či už tu s nami AI bude, alebo nie.
Keby ste boli na mojom mieste a mali možnosť spýtať sa Romana Káčerku na čokoľvek v mene všetkých našich akčných čitateľov, čo by to bolo? A ako by vám Roman Káčerek odpovedal?
Myslím, že AI by na to určite odpovedať nevedela. (Smiech) Takže by som sa v mene všetkých čitateľov spýtala, ako prekonať tvorivý blok?
Odpoveď potom môže byť jednoduchšia, ako si myslíte. Ja osobne som sa uzavrel. Som off-line. Beriem si voľno. Keď nenavrhujem, počúvam hudbu, hrabem sa v záhonoch, vyrábam veci z dreva, cestujem a zbieram orechy alebo pečiem buchty.
Na záver Míšina klíčová otázka: Čo vás v poslednom čase potešilo?
Moja úžasná manželka, ktorá uvarila jedlo, ktoré milujem.
Za rozhovor ďakuje Ján Schneider
Foto: archív Romana Káčerku
