Rozhovor s analytičkou Katarzynou Rzentarzewskou: Ja, ako Poľka, Slovensku veľmi závidím euro. Vďaka EÚ sa máme všetci lepšie.

Katarzyna Rzentarzewska, pôvodom z Poľska, momentálne pôsobí v Bratislave. Katarzyna je súčasťou výskumného tímu Erste Group, ktorý sa zaoberá analýzou ekonomického a politického vývoja a takisto hodnotí menovú politiku a dlhopisy strednej a východnej Európy.

Ako hlavná makro analytička pre strednú a východnú Európu, sa Katarzyna Rzentarzewska zameriava na analýzu o makroekonomickom vývoji, poskytovanie číselných prognóz, skúmanie osobitných otázok a výziev regiónu a veľa ďalších. V rozhovore nám napríklad prezradila, v akej situácii sa momentálne nachádza Slovensko a aké oblasti by pomohli rozvoju, no vyjadrila sa aj k platovej nerovnosti.

V akej ekonomickej situácii sa momentálne nachádza náš región?

Ekonomická situácia sa samozrejme líši podľa toho, na akú krajinu sa pozeráme. Pokiaľ sa pozrieme čisto na ekonomický rast za minulý rok, tak Česko a Maďarsko boli v recesii, zatiaľ, čo Poľsko a Slovensko ekonomicky rástlo. Keď však ustúpime krok dozadu a pozrieme sa na situáciu z inej perspektívy, vidíme, že sa všetky tieto krajiny majú lepšie. Sú bohatšie, rozvíjajú sa.

Spomalenie ekonomického rastu nie je neprirodzený stav. Na začiatku je rast rýchly a dynamický, časom sa však spomaľuje. Tento jav platí pre všetky krajiny, a teda Slovensko v tomto nie je nijak výnimočné.

Ak sa pozrieme sa na situáciu z inej perspektívy, vidíme, že sa okolité krajiny majú lepšie. Sú bohatšie, rozvíjajú sa.

Vedeli by ste povedať tri kľúčové body, ktoré by mohli našu krajinu posunúť od základov dopredu?

Veľmi veľa spomíname napríklad školstvo, a to aj predškolské vzdelávanie. Myslím si, že toto je veľmi dlhá cesta, no je jedna z tých, ktoré by si mohlo Slovensko vybrať. Existuje určité prepojenie medzi predškolským vzdelávaním a výsledkami, ktoré deti dosahujú v PISA testovaní (Program medzinárodného hodnotenia žiakov- čitateľská, matematická a prírodovedná gramotnosť 15-ročných žiakov ZŠ a SŠ). V podobnom kontexte sa spomínalo aj Švédsko, ktoré si určilo svoju cestu a podľa toho prispôsobilo svoju politiku. Ich zelená transformácia zvýšila podiel veterných elektrární až na 20%.

Ďalším bodom je zdravotníctvo. Nie som síce žiadny expert na zdravotníctvo, ale podľa štatistík je priemerná dĺžka života na Slovensku pomerne nízka, a keď sa detailnejšie na tieto štatistiky pozrieme, je to najmä kvôli nízkej prevencii. Preventívne prehliadky sú teda niečo, čo by sa na Slovensku mohlo zlepšiť. Politici by určite tiež mohli vytvoriť systém, ktorý motivuje spoločnosť, aby na preventívne prehliadky chodila.

Posledným bodom by bola rómska minorita. To, že Slovensko má veľkú rómsku minoritu nie je žiadne tajomstvo. Takisto nie je tajomstvom, že táto minorita zaostáva už v spomínanom vzdelaní. Pokiaľ sa vytvorí medzera už tak v skorom predškolskom veku a postupom času sa len zväčšuje, je veľmi ťažké ju neskôr dobehnúť a uzavrieť. Dôležitá je, teda aj inklúzia- spojenie minorít. Na Slovensku sú slabé školy a sú veľmi dobré školy. Pokiaľ by sme žiakov dali do jednej školy, lepší žiaci budú ťahať tých slabších a tým pádom môže byť v priemere výsledok pozitívnejší.

Preventívne prehliadky sú niečo, čo by sa na Slovensku mohlo zlepšiť.

Ktorú z výhod, ktorú nám ponúkla Európska Únia, máte najradšej?

Myslím si, že EÚ poskytla všeobecne, všetkým krajinám v našom regióne, veľa výhod. Všetky krajiny sú bohatšie, aj keď niektoré viac a niektoré menej, avšak nezačínali všetky krajiny v rovnakom bode. V priemere sa všetci máme lepšie, posunuli sme sa vyššie. Ja veľmi verím na integráciu a verím, že spoločne dokážu krajiny omnoho viac, ako keď sa rozdelia. Politický a geopolitický kontext z minulých rokov nám presne ukazuje, že integrácia je veľmi dôležitý faktor. Ja ako Poľka, Slovensku závidím euro. Táto spoločná mena je takisto spojivom pre krajiny v EÚ a ukazuje, ako krajiny držia pohromade.

Prečo aj v tomto roku ženy zarábajú stále menej?