Až 47 % podnikateliek v prieskume spoločnosti Ipsos uviedlo, že čelia problémom so zabezpečením financovania svojho podnikania. Spoločnosť Visa spustila na Slovensku program Visa She’s Next na podporu podnikania vedeného ženami.
Slovenské podnikateľky môžu podať prihlášku o grant vo výške 5 000 €. Tri víťazky okrem grantu získajú aj na mieru šitý mentoring. Pri príležitosti predstavenia grantu sme vyspovedali country manažérku Visa pre Slovensko, Ľubicu Gubovú.
Mohli by ste nám predstaviť grantový program Visa pre podnikateľky She’s Next?
Projekt vznikol v Amerike v spolupráci s nadáciou IFundWomen. Cieľom je poskytnúť ženským podnikateľkám na celom svete prístup k finančným zdrojom, lebo to je to, s čím zápasia v každej krajine. Postupne sa program spúšťa aj v ostatných krajinách po celom svete, funguje už aj v Európe, napríklad v Írsku, Poľsku, Maďarsku a teraz už aj na Slovensku. Hlavným cieľom na Slovensku je rozprávať o téme žien podnikateliek. Vnímame, že je potrebné meniť mindset ľudí samotných. A preto chceme podporiť slovenské podnikateľky nielen finančným grantom, ale aj mentoringom a vzdelávaním v tej oblasti, v ktorej to každá z nich – z budúcich víťaziek – potrebuje.
Pre koho je grant určený? Kto sa môže prihlásiť?
Prihlásiť sa môžu podnikateľky, ktoré majú fungujúci biznis aspoň dva roky, teda sú zaregistrované od roku 2021, a musia vlastniť viac ako polovicu spoločnosti. Zaujíma nás ich podnikateľský projekt, lebo zároveň sa snažíme zmapovať podnikateľské prostredie, nielen z pohľadu čísel, ale aj z pohľadu ich osobného príbehu. Prečo sa rozhodli podnikať, čo ich k tomu motivovalo, s čím sa najviac borili. Zaujímajú nás, samozrejme, aj finančné výsledky, do akej miery je podnik úspešný, okrem toho sa pýtame napríklad aj na digitalizáciu, či riešia témy ako udržateľnosť a zodpovedný prístup v podnikaní. Toto sú otázky, s ktorými sa môžu stretnúť vo formulári. Kto chce, môže nahrať video a odprezentovať svoje podnikanie, čiže môže prihláške dať aj osobný rozmer.
Prihlášky sa môžu podávať od 30. marca do 30. apríla. Víťazky bude vyberať v dvoch kolách odborná porota, odborníci z biznisu, muži aj ženy. Na slávnostnom večeri oznámime tri víťazky a odovzdáme grant.
Máte už vybrané mentorky, ktoré budú podnikateľkám pomáhať?
Zatiaľ nemáme. Potrebujeme zistiť, s čím víťazky potrebujú poradiť, a mentoring im ušiť na mieru. S organizáciou Pontis Impact sme pripravili celú škálu tém, oblastí a zručností, mentorov budeme vyberať už potom s konkrétnymi víťazkami. Rada by sa zapojila aj šperkárka Petra Toth, ktorá je tvárou našej kampane.
Riešite v rámci Visa aj udržateľnosť? Ako sa dá pretaviť do platobných kariet?
Áno, udržateľnosť riešime aj my ako spoločnosť, z pohľadu nášho zodpovedného správania sa voči životnému prostrediu, ale tiež aj v spolupráci s našimi klientami, ktorými sú banky. Keď sa rozprávame o kartách, tak v zásade sú dva smery, ktoré vedú k udržateľnosti. Jeden smer sú udržateľné plasty, ktoré sú biodegradovateľné a nezaťažujú životné prostredie. Druhá – pre nás ešte možno tá lepšia cesta – je digitalizácia. Klasické fyzické karty nahradí mobil alebo hodinky.
Máte približne zmapované, aké percento ľudí využíva platbu cez mobil alebo inými spôsobmi – cez hodinky, prsteň…?
Na Slovensku sa asi 30 % všetkých transakcií robí cez mobil alebo hodinkami. Ľudia sa postupne presúvajú do digitálnych spôsobov platieb. Inovácie sú na Slovensku veľmi dobre prijímané, bezkontaktne platíme už trinásť rokov. Väčšina transakcií v obchodoch je dnes práve bezkontaktná. Každá tretia transakacia je robená mobilom, takže Slováci sa veľmi dobre adaptovali na nové technológie.
Aké sú dnes trendy – či už sa to týka platobných kariet alebo spôsobov platby?
Trendom sú jednoznačne digitálne platby a tokenizácia. Práve vďaka tokenizácii totiž môžeme platiť či už mobilom, hodinkami, ale napríklad aj autom. Čo sa plastových kariet týka, banky sa snažia znížiť dopady na životné prostredie, napríklad tým, že predĺžia platnosť karty alebo využívajú iné typy materiálov. Veľa bánk tiež smeruje svojich klientov do mobilných zariadení, ktoré sú komplexné, bezpečné a veľmi jednoduché.
Teraz je trend presúvať platby na bezhotovostné. Je to aj na Slovensku možné?
Podiel digitálnych platieb v ekonomike sa líši od krajiny ku krajine. Keby ste sa pozreli na škandinávske krajiny, tie sú takmer bezhotovostné. Poviem vám príklad, keď dávate bezdomovcovi príspevok, tak je úplne bežné, že akceptujú kartu a nedávate mince. U nás je trend digitálnych platieb celkom dobre nastúpený, i keď ešte sa máme kam posúvať. Vidíme, že sú oblasti a segmenty, kde prevláda hotovosť, preto sa usilujeme rozširovať akceptáciu kariet. Jedna vec je, že mám kartu, a viem ňou platiť, ale druhá vec, je, koľko je miest, kde môžem zaplatiť. My sa snažíme, aby ich bolo čo najviac. Z prieskumov nám totiž vychádza, že slovenskí spotrebitelia jednoznačne uprednostňujú bezhotovostné platby. Dokonca rastie počet tých, ktorí keď natrafia na obchodníka, ktorý neprijíma bezhotovostnú platbu, idú k niekomu inému.
Aké je zastúpenie žien vo vašej spoločnosti?
Podpora žien je pre Visu veľmi silná hodnota. V našich štruktúrach vytvárame ženám podmienky, aby mohli pracovať. A to platí na všetkých, aj na manažérskych pozíciách. Keď si zoberiete náš región Central and Eastern Europe, ktorý tvorí osem krajín – tak z ôsmich country manažérov máme päť žien.
A máte nejaké zamestnanecké benefity?
Benefity sú prispôsobované lokálne, závisia aj od veľkosti pobočky a zastúpenia. Určite je to iné v Londýne alebo vo Varšave, kde sú veľké zastúpenia a v rámci poschodia sú napríklad špeciálne miestnosti pre matky, a iné je to u nás, vo Visa Slovensko, kde je nás sedem ľudí. Myslím, že bez ohľadu na krajinu je pre ženy najkľúčovejšia flexibilita – keď som sa po materskej vracala ako Country manažérka, mohla som sa vrátiť na skrátený úväzok. Visa vychádza ženám v ústrety tak, aby mohli svoju prácu vykonávať, a necítili sa, že by ich niekto obmedzoval.
Čo pre ženy chystáte po projekte She’s Next?
Toto je prvý ročník She’s Next, tak verím, že dobre dopadne. Po jeho skončení s abudeme chcieť vrátiť k víťazkám a stretnúť sa, porozprávať sa, ako im grant pomohol, či odborná pomoc splnila to, čo očakávali, a následne inšpirovať ďalšie ženy podnikateľky, aby sa nebáli, aby do podnikania išli a aby si išli za svojim snom.
Téme podpory žien na Slovensku sa chceme venovať aj naďalej. Prvý dôležitý bod je, že sa o tom rozpráva, verím, že to prispieva k vnútornej odvahe žien sa pustiť do podnikania.
Aké rady by ste na záver odporučili ženám, ktoré chcú ísť za svojím snom a podnikať?
Myslím si, že hlavná bariéra je v nás samých. Ja to mám tak, že som veľmi rýchlo pripravená vysvetliť si “prečo nie”. Myslím, že by sme sa mali viac trénovať v tom “prečo áno”. Nebáť sa začať podnikanie a skúsiť robiť to, čo ma baví. Kým to človek nevyskúša, nevie. Ženy, ktoré snívajú o podnikaní, nemajú čo stratiť, lebo ak by to aj nevyšlo, veľa sa naučia. Treba do toho ísť, treba si veriť.
A potom je dôležité podporovať sa navzájom. Ženy sú k sebe navzájom často veľmi kritické. A pritom je to každého rozhodnutie, či sa venuje deťom a rodine, či sa rozhodne pre podnikanie alebo pre kariéru. Mali by sme sa v tom, čo robíme, podporovať, aby každá z nás mohla ísť za svojím snom bez výčitiek. Je to krásny príklad pre naše dcéry a ďalšie generácie dievčat a detí, že sa netreba báť robiť to, čo vás napĺňa.