Sviatok práce, sviatok jari, sviatok zamilovaných. 1. máj patrí už niekoľko storočí medzi významné dni sprevádzané tradičnými oslavami. Tie prebiehajú na Slovensku aj v iných európskych štátoch, ktorých obyvatelia slávia začiatok mája rôznymi spôsobmi.
Stavanie májov
Tradícia stavania májov siaha až do stredoveku. V stredoeurópskom regióne sa stavali už v 15. storočí. Pôvodne išlo o zvyk, ktorý mal niekoľko významov. Okrem magického významu ochrany pred zlými duchmi či rituálneho gesta podporujúceho dobrú úrodu bol prejavením záujmu chlapca o slobodné dievča hodné výdaja. Vysoké stromy očistené od kôry a vetvičiek sa stavali v noci z 30. apríla na 1. mája.
Chlapec, ktorý prejavoval záujem o dievča, ozdobil korunu na vrchole mája farebnými stuhami a niekoľkometrový strom potajomky vztýčil pred jej domom. Tradícia sa zachovala dodnes. Najmä na vidieku vidieť ozdobené brezy, smreky alebo jedle pred domami so slobodnými dievčatami. V mestách sa zvykne stavať jeden hlavný máj, ktorý symbolizuje spoločný dar mužov všetkým ženám v meste.
Foto: www.pixabay.com – alsen
Bozkávanie pod čerešňou
Máj ako mesiac lásky praje aj ďalším romantickým tradíciám. Hneď 1. mája majú neoficiálny sviatok všetci zamilovaní, nielen tí, ktorí sa pripravujú na sobáš. “Sviatok zamilovaných” oslavujú pod rozkvitnutou čerešňou, ktorej vôňa sprevádza bozk zaľúbeného páru. V minulosti sa takémuto bozku prisudzoval magický význam. Podľa povier bol rituálom, ktorý mal zamilovanej dvojici priniesť večnú lásku. V súčasnosti sa o tejto povere príliš nehovorí, no ak sa milencom podarí 1. mája nájsť rozkvitnutú čerešňu, symbolickému bozku neodolajú.
Sviatok práce
Romantické tradície sa v priebehu 20. storočia dostali do tieňa iného zvyku. Mestá u nás aj v zahraničí postupne ovládli sprievody a kultúrne podujatia venované pracujúcim. Sviatok práce k nám prišiel zo zámoria. Ako spomienka na masové protesty amerických robotníkov za 8-hodinový pracovný čas, ktoré sa nezaobišli bez násilia a policajných represií, bol vyhlásený za Medzinárodný sviatok pracujúcich a od roku 1890 sa oslavoval aj v Európe. Predstavitelia 1. ČSR ho v roku 1919 vyhlásili za štátny sviatok. Tento štatút mal aj za čias socializmu, kedy sa oslavoval masovými sprievodmi v mestách. V súčasnosti sa hromadné kultúrne podujatia organizujú skôr sporadicky, no prvý májový deň je naďalej dňom pracovného pokoja, počas ktorého prebiehajú konferencie a podujatia zamerané na zlepšenie pracovných podmienok zamestnancov.
Foto: www.pixabay.com – satyatiwari
Majáles
1. máj bol už v stredoveku významným dňom aj v študentskom kalendári. Študenti z rôznych európskych univerzít ho oslavovali v noci z 30. apríla na 1. mája už v 15. storočí. Oslavy prebiehali ako početné stretnutia študentov, ktorí chodili do prírody, spievali a tancovali. Ďalšie storočia priniesli postupný úpadok majálesov, niekde boli zakázané. Na scénu sa vrátili v 2. polovici 20. storočia. Boom zažili v ČSSR, kde plnili aj opozičnú funkciu voči vládnucej komunistickej strane. Oživením študentských stretnutí bola voľba “kráľa majálesu”. Príchod 21. storočia ich zmenil na párty a hudobné festivaly spájajúce študentov z viacerých univerzít.
Oslavy 1. mája majú aj iné podoby. Rozmanitosť prvomájových tradícií ovplyvňujú rozdiely v kultúre a zvykoch v jednotlivých štátoch. V Írsku a na západe Európy prežíva starý keltský sviatok Beltain, ktorý bol v minulosti oslavou lásky a plodnosti. Kelti v noci z 30. apríla na 1. mája tancovali a pálili ohne na znak víťazstva svetla nad temnotou. Svojské oslavy prebiehajú aj vo Fínsku, kde si deti aj dospelí pripíjajú medovinou s nízkym obsahom alkoholu známou ako sima. Pri príležitosti Calendimaggio (1. mája) si pripíjajú aj Taliani, ktorí sa v tento deň obdarúvajú jedlom a vínom. Malé darčeky dostávajú aj francúzske ženy, ktorým muži venujú konvalinky pre šťastie. Kvety nechýbajú ani na prvomájových oslavách v Grécku, kde sa na Sviatok jari zdobia dvere domov. V Portugalsku sa podobný zvyk praktizuje aj ako rituál na ochranu domácností pred zlými silami.
Foto na titulke: www.pixabay.com – fesehe
