Boj za ochranu životného prostredia má rôzne podoby. Svoje o tom vedia najvplyvnejšie environmentálne aktivistky, ktoré zasvätili časť života „zeleným“ témam. Niektoré sa do dejín zapísali vďaka diplomacii, rozvahe a schopnosti viesť dialóg, iné svojimi postojmi a kontroverznými aktivitami vyvolávajú skôr rozporuplné dojmy.
Rachel Carson (USA)
60. a 70. roky minulého storočia patrili z hľadiska vzostupu environmentálnych hnutí medzi najsilnejšie. Mnohé z nich sa inšpirovali tvorbou vedkyne Rachel Carson, ktorá vo svojich knihách otvorene kritizovala chemický priemysel a jeho dopad na životné prostredie. Impulz na vznik zelených hnutí priniesla najmä kniha Silent Spring, v ktorej sa zaoberala tematikou škodlivosti pesticídov. Práve obsah jej kníh mal byť podnetom na založenie novej americkej agentúry zameranej na ochranu životného prostredia.
Wangari Maathai (Keňa)
Len pred niekoľkými týždňami ubehlo 10 rokov od smrti jednej z najvplyvnejších afrických žien 20. storočia. Wangari Maathai je dodnes známa ako osoba spájaná s Hnutím zeleného pásu, ktorého cieľom bolo zlepšiť stav životného prostredia vďaka výsadbe stromov. Hnutie neskôr získalo medzinárodnú pôsobnosť, vďaka ktorej sa jeho členkám podarilo v afrických krajinách posadiť milióny stromov. Wangari si získala rešpekt doma aj vo svete práve vďaka reálnym činom. Jej priaznivci však oceňovali aj jej komunikatívnosť a diplomatické jednanie, ktoré slávilo úspech aj v boji za práva žien. Nie náhodou sa jej ušla Nobelova cena za mier.
Isatou Ceesay (Gambia)
49-ročná podnikateľka z Gambie je vo svete známa ako „kráľovná recyklácie“. Takýto „eko“ prívlastok získala po tom, čo rozbehla spoločnosť zameranú na výrobu recyklovaných tašiek, v ktorej v súčasnosti pracuje vyše 100 žien. Jej produkty nahrádzajú igelitové tašky, ktorých príchod do Gambie začal ohrozovať život zvierat aj stav životného prostredia. Neskôr začala navštevovať aj rôzne konferencie, na ktorých sa rozoberá negatívny dopad igelitových tašiek na životné prostredie.
Greta Thunberg (Švédsko)
Obdivovaná aj nenávidená švédska tínedžerka je v súčasnosti snáď najznámejšou klimatickou aktivistkou na svete. Do povedomia sa dostala v roku 2018, keď v čase vyučovania stála pred parlamentom a požadovala, aby poslanci schválili zníženie uhlíkových emisií vo Švédsku. Jej „školský štrajk za klímu“ inšpiroval študentov v ďalších štátoch a z Grety urobil pomyselnú vodkyňu mladých klimatických aktivistov. O pár mesiacov dostala priestor na pôde OSN, kde svetových lídrov absolútne nešetrila. Ostrými a emotívnymi prejavmi, ktorými z klimatických zmien obviňovala politikov aj podnikateľov, však na seba uvrhla posmech a nenávisť tisícok ľudí. V posledných mesiacoch jej verejné aktivity upadajú a aktívna je skôr iba na internete.
Jamie Margolin (USA)
Školské štrajky, budovanie povedomia na sociálnych sieťach a publikáciu článkov zaradila do stratégie boja proti klimatickým zmenám aj čoskoro 20-ročná Jamie Margolin. Tá je známa najmä ako vedúca osobnosť klimatického hnutia Zero Hour, s ktorým organizovala niekoľko klimatických pochodov. Na pochodoch a verejných vystúpeniach neustále vyzývala politikov a úradníkov, aby začali konať, pretože podľa jej slov sa čas na záchranu klímy kráti. Kritici to ale považujú len za budovanie imidžu medzi mladými. Jej hnutie totiž neprišlo so žiadnymi efektívnejšími nápadmi, ako zmenu klímy a jej možné dopady riešiť.
Helena Gualinga (Ekvádor)
Kým aktivity Grety a Jamie miestami pôsobia len ako držanie transparentov a vykrikovanie na sociálnych sieťach, 21-ročná ekvádorská aktivistka sa v boji za záchranu Amazonského pralesa pohybuje na tenkom ľade. V rámci ochranárskych aktivít bola spolu s rodinou často vystavená verbálnym a mediálnym útokom predstaviteľov ropných spoločností. Po tom, čo s vyše stovkou ďalších ekologických aktivistov založila hnutie Polluters Out, údajne čelila aj vyhrážkam a zastrašovaniu. Napriek tomu naďalej pôsobí ako členka hnutia a zároveň bojuje za práva domorodého obyvateľstva žijúceho v amazonskej oblasti.
Vzhľadom na celosvetový boom ohľadom environmentálnych tém môžeme očakávať, že boj za ochranu životného prostredia bude naberať na sile. S tým sa budú na scénu dostávať mená nových aktivistiek. Otázne ostáva, akým smerom sa bude tento druh aktivizmu uberať. Kým v minulosti skôr spájal a prinášal širokú diskusiu, v súčasnosti sa začína meniť na radikálnu ideológiu, ktorá rozdeľuje spoločnosť, hľadá vinníkov a prestáva počúvať ľudí s odlišným názorom.
Zdroj foto na titulke: Greta Thunberg spricht beim Klimastreik vor dem Reichstag, Berlin, 24.09.21, Stefan Müller (climate stuff, 1 Mio views), commons.wikimedia.org
