Petra Dzurovčinová patrí medzi TOP 10 inovatívnych žien sveta. Za svoj relatívne krátky život dokázala získať neuveriteľné množstvo pracovných skúseností. Do všetkého šla naplno, ako sama hovorí, niekedy aj hlavou proti múru. Sama zažila vyhorenie, ktoré jej pomohlo nastaviť si priority, rytmus dňa a v ňom si vyhradiť aj čas pre seba. Petra (35 r.) je aj mamou osemročnej Olivky. V rozhovore pre akčné ženy Petra prezradila:
- ako sa dá v takom mladom veku stihnúť toľko povolaní,
- ako vyzerá jej pracovný deň na historicky prvej pozícii ako splnomocnenkyňa pre inovácie,
- o jej skúsenosti s vyhorením.
Váš pracovný profil je nesmierne bohatý. Vedeli by ste vypichnúť nejaké zaujímavosti z tých rôznych povolaní?
Myslím, že spoločným menovateľom bola práve zvedavosť a túžba po poznaní. Do Austrálie som sa dostala, keď som bola na letnej škole v Soule a chvíľu som rozmýšľala, či naozaj chcem odísť na druhú stranu sveta na rok. Nakoniec zvíťazila moja zvedavosť a bola to výborná skúsenosť. Vyskúšala som prácu vo vyspelej demokratickej spoločnosti. Mnoho vecí ma príjemne prekvapilo, aj keď aj oni mali, ako sa vraví, svoje muchy. V čase, keď sme pripravovali TEDxWomen v Adelaide, získali sme grant od ich ministerstva práce. V podstate to bol jeden telefonát a formulár na A4. Bolo to veľmi jednoduché a rýchle.
V Austrálii je mnoho vzťahov založených na dôvere, čo sa mi veľmi páčilo. Po návrate na Slovensko som mala chuť spraviť niečo dobré pre moju krajinu. Prihlásila som sa na pozíciu riaditeľky Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku. V tom čase to bola len myšlienka. Prvé mesiace boli náročné, ale práve ten proces objavovania a hľadania správnej cesty ma poháňal vpred.
Rovnako to bolo, keď sme sa začali baviť o myšlienke ženského reprodukčného zdravia. S naším startupom Freya sme boli tri mesiace v mníchovskom akcelerátore a zažili sme veľa rozhovorov so ženami a mužmi. Počas nich sme objavili úplne nové pohľady na sexualitu, plánovanie rodiny a kariéru.
Túžba vytvoriť niečo nové a hodnotné ma každý deň ženie von z postele, dokonca aj teraz na magistráte. Na meste sa nám podarilo vytvoriť skoro 20 členný inovačný tím, ktorý stavia od základu koncept digitálnych služieb a ich poskytovanie samosprávou.
„Po návrate na Slovensko som mala chuť spraviť niečo dobré pre moju krajinu.”
Všetky tieto pozície spájala komunikácia. Mňa by však zaujímalo, ako sa dá v takom mladom veku stihnúť toľko povolaní?
Vnímam to tak, že jeden na druhé nadväzujú a nadobudnuté skúsenosti na sebe stavajú. V každom som sa naučila niečo nové. V úvode kariéry ma desilo rozprávanie pred väčším množstvom ľudí a viackrát som dostala pred publikom ľudí okno. Musela som tvrdo na sebe pracovať a pred každou prezentáciou sa poctivo pripraviť. Len to mi pomohlo nadobudnúť dostatok dôvery a nezabudnúť na kľúčové myšlienky, o ktoré sa chcem podeliť. Prezentáciu na demo day v Mníchove pred investormi som trénovala tri dni a povedala som ju asi stokrát. Výsledné tri minúty boli však vyladené do najlepšej možnej formy.
Poučenie, ktoré som si odniesla je, že okrem zvedavosti je potrebná aj vytrvalosť. Viackrát nás vyhodili dverami a my sme prišli späť oknom. V tomto mi pomáha pýtať sa prečo a porozumieť motiváciam a kľúčovým princípom (v angličtine sa to volá first principles thinking a 5 Whys). Pri práci s vedcami a technológmi sa mi veľmi otvorili obzory a naučila som sa pozerať na veci z iného uhla.
Mali ste v tom čase aj čas na seba, na koníčky, priateľov, vlastné záujmy?
V práci sa snažím obklopovať ľuďmi s podobnými hodnotami. Stane sa mi, že si tam nájdem aj blízkych priateľov. Práca pre mňa už nie len len o stereotypnom sedení za stolom od 9:00 do 17:00, ale hlavne o spoločnom zanietení v niečo, v čo ako tím veríme a vytvárame hodnoty. Počas posledných rokov som sa začala aktívne venovať turistike, takže cez víkendy ma často nájdete vonku v lese. Cez leto plávam alebo vytiahnem paddleboard. Obe aktivity sú pre mňa veľmi upokojujúce.
Po mojom vyhorení som sa rozhodla začať každé ráno cvičením a dobrými raňajkami. Tiež som zaviedla “moje dni”, kde sa venujem sebe a robím, čo ma baví. Buď idem do spa na pár hodín, na masáž alebo si len tak čítam knihu na pohovke. Po narodení mojej dcéry som sa rozhodla tráviť s ňou čo najviac času a spoločne sa tešiť z maličkostí. Niekedy sa naháňame po ihrisku, ideme na trampolínu alebo si spoločne spravíme palacinky. S mojou dobrou kamarátkou máme tradíciu výletov do Trieste, kde si užívame výborné talianske jedlo, kultúru a umenie. Naposledy sme išli na výlet na benátske Bienále architektúry, a samozrejme taliansku módu. Snažím sa so všetkými dôležitými ľuďmi v mojom živote tráviť čas kvalitne a intenzívne.
Stáli ste aj pri zrode prvého TEDx na Slovensku. Ktorý príbeh vás najviac zaujal alebo ovplyvnil až tak, že doteraz u vás rezonuje?
TED som sledovala dlhý čas a keď vzišla príležitosť zapojiť sa do prvého bratislavského, neváhala som ani minútu. Boli to skutočne intenzívne prípravy, avšak ten pocit po skončení eventu bol nenahraditeľný.
Najsilnejšiu stopu vo mne zanechal príbeh 65 ročnej doktorky z TEDxWomen v Adelaide. S humorom a úsmevom nám táto skoro dvojmetrová sympatická dáma rozprávala o tom, že sa narodila ako muž. V čase po druhej svetovej vojne bolo jedinou cestou študovať, nájsť si ženu a mať deti. Celý život sa necítila vo svojej koži. V úvode 90.rokov, v čase kedy ich deti dorástli, sa s manželkou rozviedli a presťahovala sa do Austrálie. Na 60. narodeniny sa rozhodla splniť si svoj sen a stať sa ženou. Práve tento príbeh o hľadaní samej seba a odvahe spraviť zásadné kroky preto, aby sa cítila vo svojej koži, mi pripomína, ako veľmi je dôležité byť samým sebou a byť tak šťastnými.
“Kultúrne je u nás veľmi silno zakorenený stereotyp ženy, ktorý som celý život chcela prekonať.”
Aktuálne pôsobíte na Magistráte hlavného mesta v Bratislave ako splnomocnenkyňa pre inovácie. Čo je najťažšie na celom procese vytvárať inovatívne mesto?
Pred tromi rokmi keď som začínala, boli inovácie abstraktný pojem. V prvom rade sme si museli zadefinovať, čo nás trápi, aké problémy chceme riešiť. Inovácie sa nikdy predtým na meste štruktúrovane neriešili. Prešli sme si fázou objavovania (discovery). Veľmi mi pomohla návšteva New Yorku, kde som sa prvýkrát stretla so zástupcami Bloomberg Philantrophies. Tí nám ponúkli účasť na ich štruktúrovaných programoch Procesom identifikácie problémov, skúmania a testovania následnej implementácie nás previedol skúsený mentor. Počas 10 mesiacov sme intenzívne pracovali s tímom deviatich zástupcov mesta a naučili sme sa prakticky robiť služby zamerané na potreby obyvateľov mesta.
V prvom roku sme vybrali tri tématické oblasti: strategické smerovanie – ako budú inovácie a spolupráca mesta s partnermi vyzerať, rozvoj mestského laboratória s cieľom testovať nové technológie a užívateľsky príjemné digitálne služby.
Máte nejaký Best practise z inej krajiny? Inšpirujete sa?
Snažíme sa učiť od najlepších a vyberať si z ich skúseností to, čo sa týka potrieb Bratislavy. O správnej spolupráci s akademickým a biznis prostredím sa učíme od Brna, Amsterdamu či fínskych miest Espoo a Helsinki. Všetky tieto mestá rozvíjajú spoluprácu viac ako 20 rokov. Učíme sa od nich ako čo funguje, čo nerobiť a ako nastaviť riadiace mechanizmy tak, aby tento systém nestál len na našom tíme. Výborným príkladom je Amsterdam Smart City, ktorý ako verejno-súkromné partnerstvo spája mesto, univerzity a firmy, ktoré spoločne lákajú talenty, pripravujú vzdelávacie programy a spoločné inovatívne projekty s mestom. Espoo išlo ešte ďalej, rozvíja koncept mesta ako služby, neustáleho vylepšovania na základe spätnej väzby a potrieb obyvateliek a obyvateľov, ako aj zamestnancov.
Pred pár týždňami sme boli aj v Barcelone, ktorá všetky svoje služby a aktivity postavila na potrebách svojich obyvateliek a obyvateľov. Nie všetky služby sú pre všetkých, niektoré sú zamerané pre seniorov či znevýhodnené skupiny, s cieľom získať základnú digitálnu gramotnosť. Ďalšie na vysokokvalifikovanú pracovnú silu, ktorá spája nadnárodné spoločnosti či novovzniknuté startupy a rozvíja lokálnu znalostnú ekonomiku. Barcelona je veľmi otvorená aj v spôsobe, akým poskytuje svoje digitálne služby. Všetko je tu otvorené a dostupné na platforme github.
Poučením z Brna je, že mesto sa dokáže dlhodobo rozvíjať, len keď má silnú inovačnú a ekonomickú základňu so vzťahom k mestu. Presne toto sa snažíme vybudovať aj u nás v Bratislave.
Prečítajte si aj rozhovor s Jaroslavou Valovou, zakladateľkou úspešnej firmy SIKO
Na základe dlhoročných skúsenosti, čo je podľa vás najdôležitejšie na vzájomnej kooperácii jednotlivých sektorov?
Otvorená komunikácia, dôvera a spoločný cieľ. Prekvapivo sme zistili, že aj univerzity aj firmy majú podobné potreby, ktoré spoločne vieme napĺňať. Mesto má rolu neutrálneho hráča a konektora, ktorého cieľom je spokojnosť obyvateliek a obyvateľov. Má ponúkať svoje služby, od verejnej dopravy, cez športoviská, kultúrne zázemia a pripravovať politiky, ktoré túto spoluprácu podporujú. Najdôležitejšie pre nás bolo začať budovať dôveru a nájsť spoločné menovatele.
Ako vyzerá váš pracovný deň? Viete nám priblížiť, čo konkrétnejšie robíte?
Veľmi flexibilne. Väčšinou veľa komunikujem s ľuďmi, plánujem, robím na viacerých projektoch alebo rozmýšľam. Väčšinu dní trávim na pracovných stretnutiach a často musím vedieť prepínať z témy do témy a z projektu na projekt. Snažím sa vyhradzovať si pravidelný priestor na sústredenú myšlienku, kde sa mi podarí utriediť si myšlienky do ucelených celkov. Na mojej práci mám najradšej, že je veľmi dynamická a rôznorodá a nikdy sa v nej nenudím.
Všimla si aj vás aj Agentúra Bloomberg Philanthropies pôsobiaca vo viac ako 170 krajinách a nominovali Vás medzi TOP 10 inovatívnych žien sveta. Čo to pre vás znamená?
Veľmi si to vážim a je to pre mňa obrovská pocta. Vnímam to ako ocenenie našej práce a validáciu toho, že to, čo robíme, dáva zmysel. Tiež ma to napĺňa chuťou pokračovať, aj pri mnohých prekážkach. Vážim si, že Bloomberg Philantropies sa zameral práve na inovatívne ženy, keďže je pravdou, že aj v roku 2021 sa v tomto odvetví pohybujeme v prevažne mužskom svete a každú ženu stojí jej úspech o to viac driny a námahy.
Otvorene hovoríte, že ste si prešli vyhorením. Až tak, že ste svoju prácu znenávideli. Nevedeli si vypnúť. Neustále ste pracovali, deň za dňom, vrátane nocí. Ako vôbec dokáže človek fungovať takým doslova vražedným tempom?
Myslím, že je to tá nenásytná túžba po poznaní, ktorú som sa potrebovala naučiť kontrolovať, rovnako ako potreba stále sa zlepšovať. Táto túžba mi nedovolila rešpektovať potreby svojho tela a nevedela som si dopriať potrebný oddych. Akokoľvek nepríjemnou skúsenosťou pre mňa vyhorenie bolo, ponúklo mi potrebný nadhľad a prehodnotenie mojich vzorcov správania sa. Už nemám potrebu dokazovať, že niečo zvládnem. Kultúrne je u nás veľmi silno zakorenený stereotyp ženy, ktorý som celý život chcela prekonať. Práca v zahraničí a so zahraničím mi pomohla si uvedomiť, že stačí, keď budem robiť najlepšie ako viem. Ocenenie žien v zahraničí je postavené na iných princípoch a viac sa zameriava na ich dlhodobé výsledky a pozitívny dopad.
„Akokoľvek nepríjemnou skúsenosťou pre mňa vyhorenie bolo, ponúklo mi potrebný nadhľad a prehodnotenie mojich vzorcov správania sa. Už nemám potrebu dokazovať, že niečo zvládnem.”
Ako hodnotíte spätne tieto „šialené roky“, keď ste vlastne aj ničili samu seba? Viete na základe toho viac pochopiť iných? Vidíte, že ak sa niekto rúti do pomyselnej priepasti a snažíte sa ho stopnúť a upozorniť?
Keď som bola v tom, tak som si to vôbec neuvedomovala. V rámci tímu aj s mojimi najbližšími mám nastavenú veľmi otvorenú a transparentnú komunikáciu. Tým pádom, môžeme navzájom zatiahnuť ručnú brzdu. Tiež som sa naučila rozpoznávať signály, ktoré mi dáva moje telo. Keď nemôžem spať alebo cítim únavu, vtedy je čas spomaliť a oddýchnuť si.
Zlom u vás nastal, keď ste si uvedomili, že pri tomto tempe môžete zomrieť a vaša dcérka ostane sama… Sama seba ste sa pýtali, či potrebujete byť ten najúspešnejší, najbohatší človek na cintoríne. Čo boli následne tie praktické kroky po uvedomení si tejto skutočnosti?
V prvom kroku som sa začala o seba viac starať, učila sa počúvať svoje telo a dušu. Párkrát som sama vycestovala do hôr alebo k moru. Vtedy som mala čas rozmýšľať a nanovo si nastaviť priority. Pozrela som sa tiež na nové zvyky, ktoré by som zaviedla do svojho života. Napríklad ranné cvičenie či jazda na bicykli do práce, čo sú pre mňa relaxačné techniky.
Aká je Petra Dzurovčinová dnes a aká bola pred 10 rokmi?
Dnes som oveľa viac vyrovnaná a spokojná sama so sebou. Oveľa menej ma trápi názor a súhlas iných ľudí a viac sa sústredím na to, či ma to, čo robím, napĺňa a reflektuje môj morálny kompas.
Prezraďte nám, ako oddychujete, čo rada čítate?
Rada trávim čas sama alebo s blízkymi priateľmi. Mám veľmi rada dobré jedlo, návštevu múzea alebo koncertu. Umenie vo všeobecnosti otvára úplne nové rozmery a možnosti. Som vášnivá čitateľka, či už ide o beletriu alebo faktografické knihy. World Economic Forum, BBC alebo Guardian často odporúčajú nové knihy, ktoré v niečom inak nazerajú na náš svet. Naposledy vo mne veľmi zarezonovala kniha What we owe each other od riaditeľky London School of Economics Minouche Shafik. Niekedy mám jednoducho čas na film alebo seriál a užívam si na Netflixe severské alebo francúzske seriály, či kino sama so sebou.
„Dnes som oveľa viac vyrovnaná a spokojná sama so sebou. Oveľa menej ma trápi názor a súhlas iných ľudí a viac sa sústredím na to, či ma to, čo robím, napĺňa a reflektuje môj morálny kompas.”
Akú radu by ste dali všetkým akčným ženám, ktoré sa ženú vpred, keďže sú plné energie, chuti života, chuti pracovať na sebe a chcú meniť veci?
Nájdite si vo svojom okolí ženy a mužov, ktorí vás podporia, ale v potrebných chvíľach vám budú vedieť nastaviť zrkadlo. Osobne mi pomohlo viac čítať, počúvať rôzne názory, dokonca aj také, s ktorými nesúhlasím. Žijeme vo svete možností, v ktorom máme šancu sa zapojiť do rôznych vzdelávacích aktivít, či už sú to študentské iniciatívy ako Nexteria alebo AIESEC, IT vzdelávanie s Aj ty v IT alebo neformálne zoskupenia. Nájdite si svoju skupinu, ktorá vás bude vyzývať k novým myšlienkam.
Ďakujem pekne za rozhovor.
Zdroj foto: archív P. DZ.
