Boj za rovnoprávnosť nezvádzajú v politickom ringu iba ženy. Presadzovanie ich slobôd majú vo svojom programe aj niektorí vrcholoví politici z mužských radov. Prví z nich sa tejto agende aktívne venovali na začiatku 20. storočia. Ďalší pokračovali v boji za práva žien v nasledujúcich desaťročiach.
Témy súvisiace so ženskými právami sa začali dostávať do centra pozornosti v 2. polovici 19. storočia. Iniciátorkami posilnenia postavenia žien v spoločnosti boli spočiatku aktivistky bez priameho politického vplyvu. Ten začali získavať v prvých dekádach minulého storočia, kedy sa o túto problematiku začali zaujímať poprední politici. Výsledkom ich spolupráce s čelnými predstaviteľkami ženských hnutí bolo zavedenie volebného práva, zvyšovanie platov a neskôr aj úplné zrovnoprávnenie žien a mužov.
Foto: Pixabay
Tomáš Garrigue Masaryk (ČSR)
1. ČSR patrila medzi prvé európske štáty, v ktorých mohli ženy rozhodovať o osude krajiny vo voľbách. Nemalou mierou k tomu prispel práve T. G. Masaryk. Ako prvý československý prezident sa nezasadzoval len o volebné právo, ktoré sa v ČSR zaviedlo v roku 1920, ale tiež o právo žien byť volené. Pri výkone funkcie sa snažil podporovať činnosť ženských spolkov a opakovane vyvíjal iniciatívu, ktorá prispela k zlepšovaniu podmienok pre ženské občianske aktivity.
Mustafa Kemal Atatürk (Turecko)
V období, kedy západný svet postupne otváral dvere rovnoprávnosti, boli témy o právach žien v moslimskej časti planéty tabu. Takto to s výnimkou Turecka pokračovalo aj v nasledujúcich desaťročiach. Nebyť M. K. Atatürka, vývoj v krajine mohol byť celkom iný. Prvý prezident novovzniknutej tureckej republiky sa chcel priblížiť západnému svetu, kvôli čomu pristúpil k dovtedy nevídaným zmenám v tamojšej spoločnosti. Tie priniesol aj nový rodinný zákon z 20. rokov predošlého storočia, v rámci ktorého ženy nadobudli rovnoprávne postavenie a prestali byť majetkom muža. Nikto im viac nemohol prikazovať nosiť šatku a tureckí muži mohli mať iba jednu manželku.
Malala Yousafzai – v boji za práva žien ju nezastavila ani guľka v hlave
John Fitzgerald Kennedy (USA)
Divoké 60. roky zmenili americkú spoločnosť vo viacerých sférach. V rámci týchto zmien sa zlepšilo aj postavenie žien. Tie už mali niekoľko desaťročí volebné právo a mohli byť volené do politických funkcií, no stále čelili platovej nerovnosti. Náznak zmeny prišiel v roku 1961, kedy prezident J. F. Kennedy zriadil špeciálnu prezidentskú komisiu pre postavenie žien. Jej predsedníčkou sa stala niekdajšia prvá dáma Eleanor Rooseveltová. Komisia sa zameriavala na viaceré oblasti ženských práv vrátane situácie okolo antikoncepcie a interrupcií. O 2 roky neskôr sa aj vďaka jej práci podarilo schváliť tzv. zákon o rovnakej odmene, ktorý zakazoval vyplácať nižšiu mzdu na základe pohlavia.
Barack Obama (USA)
Prvý afroamerický prezident USA sa netajil postojom, že ak by krajiny viedli ženy, prišlo by k rýchlemu zlepšeniu v rôznych oblastiach života. Počas 2 funkčných období sa k tomu snažil prispieť podpísaním niekoľkých zákonov, ktoré posilnili postavenie žien v spoločnosti. Medzi kľúčové sa radí zákon o spravodlivom platovom odmeňovaní a zákon proti násiliu na ženách. V roku 2009 zriadil Radu Bieleho domu pre ženy a dievčatá, ktorej cieľom bolo vytváranie podmienok pre spravodlivé zaobchádzanie so ženami a dievčatami a šírenie osvety o právach žien vo svete.
Foto: Pixabay
Muži bojujúci za práva žien nepôsobia iba vo vrcholovej politike. Rovnoprávnosť či boj proti násiliu na ženách sa dostáva do centra pozornosti aj v umení a medzi aktivistami. Z umelcov sa týmito témami zaoberá spevák a skladateľ John Legend. Držiteľ niekoľkých cien Grammy šíri osvetu najmä v školách. Aktívny na tomto poli je aj princ Harry, ktorý verejne podporuje aktivity svojej manželky vojvodkyne Meghan.
Foto na titulke: Pixabay
Prečítajte si aj: Kto boli sufražetky a ako bojovali za práva žien?
