„Myslím si, že mladí ľudia sú ďaleko viacej uvedomelí – nie sú ochotní vysedávať do ôsmej večer v práci len kvôli kariére, ale vedia si nastaviť hranice,“ hovorí Sandra Balažíková, HR riaditeľka v ING Hubs Slovakia.
Zo Sandry srší absolútny optimizmus. Pôsobí v ING Hubs Slovakia, kde je 1 350 zamestnancov, z ktorých je 60% žien, a na vedúcich pozíciách je aktuálny pomer mužov k ženám 48:52.
Pre magazín Akčné ženy prezradila:
- prečo chcú ľudia pracovať pre ING Hubs Slovakia,
- ako sa im darí zavádzať spravodlivé odmeňovanie mužov a žien,
- ako sa snažia udržať zamestnancov,
- ako praktizuje svoj work-life balance,
- či sa stretla s diskrimináciou na pracovisku.
Prečo ľudia chcú robiť v ING Hubs Slovakia?
Každá firma má svoje hodnoty a princípy. ING je finančná inštitúcia, kde jedna z mnohých hodnôt je integrita. Pre mňa osobne je integrita veľmi dôležitá. Je to také makiavelistické slovo, pod ktorým sa dá ukryť všetko aj nič. V podstate integrita znamená robiť správne veci, aj keď sa nikto nepozerá, a to je základom ING Hubs Slovakia. Momentálne som sa vrátila z internej konferencie, lebo zavádzame nový systém hodnotenia, tzv. pay for performance zahŕňajúci bonusový systém. Pre banky je to celkom transformačné. Hodnotenie vychádza z európskej smernice transparentnosti platov, ktoré zahŕňa aj tematiku equal pay, a zároveň i gender pay. Aktuálne sú len dve banky, ktoré takto fungujú globálne vo všetkých pobočkách.
Spravodlivosť v odmeňovaní – vy ste teda ešte skôr reagovali ako prišla smernica?
Zrejme áno. Musím povedať, že v bankovom sektore sme progresívni. O to viac som bola hrdá aj ja, keďže ING Hubs Slovakia je expertné centrum pre medzinárodnú banku. Hovoríme si „unicorn“, používame to dokonca aj v prezentáciách, lebo každý nejakým spôsobom pozná banku, retailovú banku alebo centrum služieb, kde sa overuje bonita. V ING Hubs Slovakia je to však úplne inak. Podporujeme korporátnych klientov s úplne iným zadaním a náplňou práce.
Práve v tomto období by mala ísť von kampaň, kde jedným klikom počas práce z domu pomáhame odhaliť medzinárodnú kriminalitu.
Ako v praxi vyzerá spravodlivosť odmeňovania v ING Hubs Slovakia?
Transparentné odmeňovanie je niečo, čo u nás funguje už dlhšie. Ja mám dlhoročnú skúsenosť v HR oblasti a aj pre mňa to bol šok, keď som videla, že firma s 1300 zamestnancami má absolútne transparentne zverejnené tzv. pay range, vyplácanie bonusov a navyšovanie platov. V praxi to znamená, že odmeňovanie sa priamo odvíja od toho, na akom platovom stupni som a aký bol môj výkon za hodnotené obdobie. Čiže každý zamestnanec má prístup na intranet, kde je všetko jasné, prehľadné a dohľadateľné.
Ako často sa meria „performance“ – výkon?
Celkový performance sa meria raz do roka. No čiastkové ciele a výkon sa vyhodnocuje aj uprostred roka, čo má dopad na celkový performance, s ktorým prichádza navýšenie platov a vyplácanie bonusov. Ako som spomínala, transparentnosť je pre nás prvoradá, čo si vyžaduje veľa vysvetľovania zo strany lídrov a, samozrejme, nás, ľudských zdrojov. Plat je citlivá téma a s ňou prirodzene prichádzajú aj otázky. Osobne vnímam ako veľké pozitívum, že nemusíme riešiť takmer žiaden gender pay gap.
Či som žena, či som muž, mám rovnakú platovú triedu, mám rovnaké hodnotiace kritéria i plat. Som si však vedomá, že gender pay gap nie je iba o nejakom základnom plate, ale zároveň aj o tom, že si ženy (podľa štatistík) pýtajú menej, a že sa zvyknú podhodnocovať aj na hodnotiacej škále. My však razíme stratégiu, že aj keď si niekto vypýta menej ako je minimum v ING, tak ho dorovnáme. Uvediem príklad, ak si niekto vypýta 950 EUR, a naše ING HUBs Slovakia minimum je 1250 EUR, tak nedostane 950 EUR ale 1250 EUR. Aj takto sa snažíme redukovať a predchádzať podhodnoteniu žien.
A čo si myslím, že je celkom prevratné a dokonca som dostala spätnú väzbu od mojich kolegýň a kolegov z HR brandže, že sme socialistická firma (smiech), že sa snažíme finančne „dorovnať“ platy ženám, ktoré boli na materskej a rodičovskej dovolenke. Ak napríklad odchádza žena na materskú s platom 1 200 EUR, a medzitým sa platová trieda zvýšila na 1 400 EUR, tak prihliadame na dorovnanie minima v rámci platovej triedy.
Čiže môžeme povedať, že ste pripravený na to, čo príde?
Čiže môžeme povedať, že ste pripravený na to, čo príde?Áno. Motto ING znie „Dva kroky vpred.“ (Two steps ahead) a druhé heslo: „Do your thing“. Myslím si, že spoločnosť je veľmi nezávislá. Veľmi málo ľudí vie a ja som to tiež dlho nevedela, že ING bola jednou z prvých bánk, ktorá zaviedla elektronické bankovníctvo. Naozaj boli takí prevratní, a aj v agilnom riadení ľudí je ING lídrom na trhu. Keď som menila prácu a mala som sa rozhodnúť pre internú ponuku alebo zmenu, tak mi bolo povedané: „Ideš do ING, to je taká progresívna banka.“
Každá firma sa stretáva a bojuje s fluktuáciou zamestnancov. Čo konkrétne robí ING?
Vnímame, že sa zmenila generácia pracovnej sily. Vekový priemer zamestnancov u nás je 32 rokov. Táto generácia je ďaleko viac informovaná, rozhľadená a vedomá si svojich práv. Preto ponúkame všetko možné, no zároveň si uvedomujeme, že nie vždy to stačí.
Spoločnosť ING Hubs Slovakia urobila naozaj veľmi vysoký progres, čo sa týka spokojnosti zamestnancov. Za posledné tri roky sme dosiahli 95% angažovanosť. Každoročne robíme prieskum, na základe ktorého sledujeme spokojnosť zamestnancov. Vieme, že sú spokojní, no aj napriek tomu môžu odísť, lebo jednoducho hľadajú niečo iné.
Firmy musia zapracovať na udržateľnosti svojich zamestnancov a aj na svojej atraktivite. Každá firma vie pritiahnuť ľudí, urobiť si nábor, ale neskôr je to práve o tom, udržať ich v tej spokojnosti, aby sa cítili angažovaní a hlavne vypočutí.
Ako sa ich snažíte udržať?
Predovšetkým podporou osobnostného rastu. Mávame tzv. development day, kde ponúkame rôzne témy, približujeme rozvojové programy, možnosti koučingu, vzdelávania, motivačných spíkrov… Snažíme sa investovať do ľudí, do ich vzdelania, wellbeingu, ak majú oni záujem. Snažíme sa vychovávať si ľudí interne. Výber ľudí je pre nás veľmi dôležitý, a následne aj ich udržanie. Napríklad za posledný rok sa cez 25% pozícií obsadilo interne, nakoľko ako som spomínala, sme unicorn, a zručnosti potrebné na výkon práce v ING Hubs Slovakia sa nevyučujú na školách. Každý zamestnanec, ktorý odíde do jedného roka, je pre spoločnosť čistá strata.
Čo vás najviac zaujíma na tejto práci, hoci už z každého vášho slova srší, že vás to naozaj baví?
Robím to, čo ma baví (smiech). Vyštudovala som ekonómiu, neskôr marketing manažment. Nikdy v živote by mi nenapadlo, kde skončím. Mala som predurčenú kariéru, že budem robiť niekde účtovníctvo, ktoré ma bavilo, a aj som mu rozumela. Bola to naozaj absolútna náhoda, že popri štúdiu mi bolo ponúknuté pomôcť otvoriť pobočku rakúskej firmy zaoberajúcej sa personalistikou, keďže som vedela po nemecky a študovala som vysokú školu vo Viedni. Čiže skúsenosť, ktorú som získala náhodne popri štúdiu, ma predurčila, že som ostala v ľudských zdrojoch.
Milujem to, ale prináša to naozaj veľmi veľkú daň. Tým, že som dovŕšila životné jubileum, človek sa dostáva do fázy života, kedy jednoducho už prehodnocuje. Hodnoty sú iné a človek si musí uvedomiť ten balans, koľko do tej práce dá a koľko z toho naozaj dostane. Tým, že som mala možnosť prejsť si všetkým na HR, mám skúsenosť po vertikálnej i horizontálnej línii, a zisťujem, že najkrajšia časť pre mňa je dynamický nábor a posilňovanie talentov. Práve tomu by som sa rada venovala neskôr (leadership development, talent development a iné).
Vaše smerovanie je teda jasné?
Áno, určite. Ak by sa ma niekto opýtal, tak compensation benefits nie, ani tabuľky a čísla, ale naozaj skôr práca s ľuďmi. A prečo? Človek dostáva automatickú spätnú väzbu. Na jednej strane vnímam veľký rešpekt zamestnancov, avšak po prelomení ľadov, a ak je možnosť (napr. interná konferencia alebo development day), neboja sa pýtať naozaj zvedavé otázky.
Čo také sa napríklad pýtali?
Pýtali sa naozaj veľmi dobre. Napríklad, ako človek prioritizuje, keď je na pozícii s plnou zodpovednosťou, ako dokáže odbúrať stres. Veľa sa pýtali aj na komunikáciu, keď je potrebné komunikovať ťažké rozhodnutia. Ako odbúrať trému pri prezentácii. Tri až štyri otázky boli zamerané na osobnú a pracovnú rovnováhu. Spomínam si na firmu, kde som začínala, a keď tam došiel spolumajiteľ firmy, tak sa ľudia opýtali, kedy im zvýši plat, alebo kedy z nich budú manažéri. „Nechodil som na vysokú školu, aby som bol regulárny zamestnanec“, to bola taká klasická „prupovídka“. Už len z otázok dnešnej generácie je vidno posun v zmýšľaní.
Máte aj odpoveď na tieto otázky po týchto všetkých rokoch?
Mám, že nemám (smiech). Budem transparentná a presne aj im som povedala, čo som teraz reálne urobila. Musela som si prvýkrát dať v tejto firme fyzickú bariéru, že nemám maily v mobile. Naozaj vedome na tom pracujem a stále si pripomínam, že akokoľvek je tá firma dobrá, nie je to o firme. Vo firme, a to nechcem aby to vyznelo ako klišé, sme vždy nahraditeľní, aj keď si myslíme opak. Ale dobrá firma musí vedieť fungovať aj bezo mňa.
Procesy by mali byť nastavené tak, že keď tu mesiac nebudem, tak sa firme nič nestane. Treba si uvedomiť, že keby som mesiac nebola doma, aký by to malo dopad na moju rodinu… Myslím si, že mladí ľudia sú v tomto ďaleko viacej uvedomelí, čiže nie sú ochotní vysedávať do 19:00 hod, do 20:00 hod len kvôli kariére. Vedia si nastaviť hranice a ďaleko viacej sa nad tým aj zamýšľajú. Moja generácia je ešte stále zameraná na výkon, všetko musí byť perfektné.
Ako si okrem mobilu vytvárate svoj balans?
Veľmi ťažko. Sama mám kouča, ktorý ma otázkami navádza, čo je pre mňa dôležité. Paradoxne sme prišli na to, že pre mňa je v živote dôležitá stabilita, a pritom stále nejakým spôsobom vyhľadávam aj zmenu. Takže sa snažíme prísť na to, odkiaľ to prúdi a ako to do budúcna správne nastaviť. Som na seba hrdá, keď idem na dovolenku s počítačom, ale počítač neotvorím. Mám síce stále nutkanie (smiech).
Nedávno som robila niečo pre matky a ich návrat do práce, a čo stále vnímam, je, že si neustále niečo vyčítame. Keď sme v práci, vyčítame si, že myslíme na deti. Keď sme doma a učíme sa vybrané slová, máme výčitky, že čo keď niečo súrne prišlo do mailu… V tomto smere by som bola rada lepšia. Musím však nad tým vedome rozmýšľať, vedome povedať „nie“, vedome neotvoriť počítač.
Mali ste v minulosti nejakú negatívnu skúsenosť na pracovisku ohľadne platovej diskriminácie?
Musím povedať, že naozaj som mala vždy šťastie, že som pracovala vo veľkých korporátoch. V nich je vysoká miera transparentnosti voči zamestnancom. Čo sa týka nastavenia minimálne noriem a smerníc, vždy a všade sa prihliadalo aj na tú ženskú tematiku. Ja osobne som sa vďaka Bohu nestretla s diskrimináciou, ani to nemôžem povedať voči tým firmám, kde som pracovala, lebo by to bolo naozaj neférové. Naozaj, rôznorodosť aj inklúzia, prípadne priestor pre matky bol vždy vytvorený. V každej jednej firme, kde som pracovala, bola umožnená práca z domu, čo bola veľká devíza pre ženy, ak sa chceli realizovať.
