Volám sa Samar a pochádzam z východnej Ghúty. Pracujem pre organizáciu Lekári bez hraníc ako manažérka pomoci pre severozápadný región Sýrie.
Keď nastalo zemetrasenie, bola som doma v Azaz spolu s manželom, synom a dcérou. Bývame na druhom poschodí. Keď sa to všetko začalo, celá rodina spala, manžel pocítil, že sa zem otriasa a zobudil ma. Chytila som dcéru a manžel niesol môjho syna. Vybehli sme z domu v pyžamách, bosí a vystrašení. Vonku to vyzeralo na súdny deň. Ľudia sa tlačili dovnútra a snažili sa uniknúť. Vonku pršalo. Cítili sme len strach, hrôzu a to, ako sme sa triasli. Nevedeli sme, čo máme robiť. Mali by sme…ďaleko od budov, mysleli sme si. Chceli sme sa uistiť, že naši príbuzní sú v bezpečí, ale naša budova sa nám kývala pred očami.
Ľudia vybiehali z budov, nastupovali do áut a snažili sa dostať čo najďalej. Neboli sme svedkami pádu budov, ale videli sme, ako sa otriasajú a balkóny padajú na autá a ničia ich. Scéna, ktorá sa odohrávala na zemi, bola hrozná.
Spojiť sa s niekým, bolo nemožné
Hneď ako otrasy ustali, manžel išiel po auto, aby nás ukryl pred dažďom. Dostávali sme správy o následných otrasoch. Na úsviete mi volala rodina z Damasku. Chceli sa uistiť, že sme v poriadku. Dozvedeli sme sa, že strýkova rodina zomrela. Vedeli o tom skôr ako ja, hoci žijú ďaleko od oblasti, ktorú zemetrasenie zasiahlo.
Nefungovalo internetové pripojenie, siete ani elektrina, bolo takmer nemožné sa s kýmkoľvek spojiť. Povedala som manželovi, že musíme ísť do Jindires, ktorá bola spolu s oblasťou Atarib najviac postihnutá.
Vedeli sme, že je tam veľa mŕtvych. Žijú tam aj všetci ľudia z môjho rodného mesta a ja som sa chcela uistiť, že prežijú. Do 15 minút sme vyrazili, nemohli sme už dlhšie odkladať cestu, pretože sme nevedeli, čo sa môže stať.
Bolo to hrozné, všetky budovy sa zrútili. Dokonca aj na predmestí bolo zrejmé, že žiadna budova nevydrží zemetrasenie. Pod troskami ležali mŕtvi ľudia. Keď sme videli tú skazu, zdalo sa nám nepredstaviteľné, že by sa niekto dostal z budov živý. Zamierili sme do domu môjho strýka, ale kvôli sutinám to bolo takmer nemožné. Dcéra môjho synovca, jej sestra, ich švagriné, naši príbuzní, všetci boli mŕtvi. Tí, ktorí prežili, boli v šoku a nechápali, čo sa stalo.
Videli sme ženu, ktorá po smrti svojej dcéry upadla do bezvedomia. Úplne sa zbláznila. Mnohí rodičia museli pochovať svoje deti. Ďalšie ležali pod troskami. Každá rodina stratila aspoň jedného zo svojich blízkych. Trvá dlho, kým sa ľudia dostanú von. K dispozícii bolo veľmi málo techniky, takže ľudia sa snažili zachrániť svojpomocne. Všetci, vrátane môjho manžela a našich priateľov, sa zapojili do pomoci.
Tímy Lekárov bez hraníc pripravili stany, oblečenie a súpravy s najzákladnejšími potrebami a vybrali sa do Jindires. Pracovali dlho do noci. Ja som im, žiaľ, nemohla pomôcť. Bola sama so svojimi deťmi ďaleko od domova.
Neviem sa vrátiť domov
Stále som v šoku. Nemôžem sa zmieriť s tým, čo sa stalo. Nemôžem sa prinútiť ísť domov. Manžel sa ma snaží presvedčiť, pretože veľa ľudí sa už vrátilo, ale ja nemám odvahu. Včera sme boli v nemocnici. Navštívili sme tam dievča, ktoré prežilo ako jediné z rodiny, ktorú sme poznali. Rozprávala nám, ako sa zhromaždili na jednom mieste. Spolu s bratom zamierila k dverám. Ich mladšia sestra ich nasledovala. Opísala, ako strecha spadla na jej otca a zabila ho. Jej otec povedal posledné slová a zomrel. „Keď dom padal, moja sestra spadla podo mňa. Udusila sa kvôli mne,” plakala. „Moja sestra Tala sa kvôli mne udusila. Kričala na mňa, aby som ušla, ale nemohla som. Mňa zasypali trosky.” Trosky spadli aj na jej brata a amputovali mu nohu. Dievča malo zlomené obe nohy.
Nedostatok ťažkej techniky
Jediné, o čo sa teraz všetci starajú, je záchrana ľudí spod trosiek. Zúfalo však potrebujú buldozéry a ťažkú techniku. Inak to nebude možné. Navyše je veľmi chladno a daždivo. Ľudia prišli o oblečenie a peniaze a nemôžu si dovoliť kúrenie ani prístrešie. Domy sú po zemetrasení zničené a rodiny teraz prespávajú v mešitách, školách a iných dočasných prístreškoch. Hoci organizácie pracujú na mieste nepretržite, potreby sú také veľké, že nestačia. Ak nedôjde k zásadnému zásahu, nebude možné ich primerane pokryť.
Prebieha zbierka potravín, matracov, prikrývok a vykurovacích materiálov. Väčšinu práce vykonajú miestne organizácie a jednotlivci. Ľudia, ktorí prišli o svoje domovy našli útočisko u príbuzných. Ďalší sa uchýlili do stanov alebo im poskytli útočisko cudzí ľudia.
Zdroj foto: TASR
Zdroj: Lekáři bez hraníc
