„Prácu v treťom sektore mám veľmi rada. Pracujeme na konkrétnych riešeniach a sme viac v kontakte s tými, ktorým pomáhame,“ hovorí Daniela Nemcová, zakladateľka projektu Babička zo susedstva. Babička zo susedstva prepája generácie, pomáha mladým rodinám a podporuje seniorky.

V rozhovore nám Daniela prezradila:

• ako vznikol nápad prepájať seniorky a deti z rodín,
• ako sa dá do programu zapojiť,
• v akých mestách projekt funguje,
• o čom je projekt pre deti a mládež Budúcnosť INAK.

Stojíte za milým projektom Babička zo susedstva. Ako vznikol tento nápad?

Pred materskou som pracovala v nadácii a mojou úlohou bolo mať prehľad o tom, aké nové prístupy v inklúzii a vzdelávaní fungujú v zahraničí. Veľmi sa mi páčil tento projekt, ktorý funguje v Rakúsku a v niektorých českých mestách. Na materskej dovolenke som ako Bratislavčanka mala určitú komunitu okolo svojej dcéry. Uvedomovala som si, ako toto ľuďom v Bratislave chýba. Je tu veľa mimobratislavských rodín, a predpoklad veľkého dopytu po babičkách. Zároveň je k dispozícii aj veľká ponuka babičiek, lebo veľa rodín sa sťahuje do domov v okolí Bratislavy alebo do zahraničia, a potom sú seniorky bez pravidelných rodinných kontaktov.

Takže vy ste osobne nepociťovali, že by vám chýbal niekto na kočíkovanie?

Mala som tu mamu, tetu, moju babku, svokru, takže takmer každý deň v týždni niekto chcel prísť na návštevu, pokočíkovať, pohrať sa s dcérou. Uvedomovala som si tú pridanú hodnotu pre svoju dcéru, aké je to pekné budovať vzťahy s viacerými ľuďmi. Iné prístupy zároveň obohacovali aj mňa samotnú.

Pre koho je služba určená? Je nejaké vekové obmedzenie?

Nemáme vekové obmedzenie. Projekt je cielený na mladé rodiny. Avšak aj babičky si vyberajú, či chcú mladšie deti do troch rokov alebo predškolákov či školákov.

Akým spôsobom sa seniorky a rodiny spájajú dokopy a vyhľadávajú? 

Na našej stránke babickazosusedstva.sk sú vytvorené formuláre – jeden pre rodinu, jeden pre seniorku, kde si môžu vyklikať preferencie. My sa ich snažíme párovať podľa bydliska, aby to naozaj bola babička zo susedstva, kde je predpoklad spontánneho spoznávania sa. Nakoľko máme oveľa viac rodín ako babičiek, babičkám pošleme zoznam rodín, a oni si vyberú, s kým by sa skúsili stretnúť alebo zavolať, aby tam prešla nejaká chémia.

Snažím sa vyfiltrovať rodiny z okolia v danom veku a aktivity, aké by chceli robiť, a potom to nechám na oboch stranách. Niekedy sa nám však prihlási seniorka z mestskej časti, kde nemáme rodiny, tak som to začala robiť naopak. V takejto situácii robíme nábor v okolí. Do budúcna je udržateľnejšie, ak obe strany bývajú blízko.

Akou formou zvyknú babičky najčastejšie pomáhať? 

Väčšinou je to formou návštev. Babička ide do rodiny, spoznávajú sa, rozprávajú sa, dajú si kávu. Kým mama niečo uvarí, babička sa pohrá s deťmi. Po bližšom spoznaní sa, si už môžu dohodnúť aj inú formu vzájomnej výpomoci. Mali sme napríklad rodinu, kde nemohli mať psíka, tak babička chodila venčiť svojho psíka so štvorročným dievčatkom. A radosť bola na oboch stranách.

Ako dlho služba funguje?

Od mája 2023. Najskôr som začínala len vo svojom okolí Ružinov a Nivy. No prihlasovalo sa stále viac a viac ľudí. Tak som si povedala, že to rozšírim na celú Bratislavu. Spolupracujem s Univerzitou tretieho veku na Ekonomickej univerzite a taktiež s občianskym združením Aktivitka, ktoré sa venuje sa seniorom v Ružinove. Univerzita tretieho veku vedie Klub aktívnych seniorov v Petržalke, pomáhajú mi s náborom a zázemím pre stretnutia.

Som babička – seniorka. Ako sa dozviem, že môžem byť takto užitočná?

Hoci vyšlo o nás aj zopár článkov v médiách, skôr sa o nás dozvedia z počutia alebo im deti pošlú link na náš rozhovor alebo článok. Snažíme sa robiť aj letákové kampane, spolupracovať s proseniorskými organizáciami alebo knižnicami. Väčšina ľudí však preferuje osobný kontakt, preto sa snažíme raz mesačne usporiadať informačné stretnutie pre záujemcov a záujemkyne.

Plánujete projekt rozšíriť aj do iných miest okrem Bratislavy?

Zatiaľ fungujeme len v Bratislave. Chceme, aby služba bola udržateľná, aktuálne nemáme ambície rozširovať sa mimo Bratislavy. Ohlásili sa mi však dobrovoľníčky, ktoré chceli tento koncept rozbehnúť vo svojej lokalite ako napríklad Bernolákovo, Pezinok alebo Záhorská Bystrica. Dohodli sme sa, že si koncept môžu zobrať a som im v počiatočnej fáze k dispozícii, aby som im pomohla.

Podieľate sa aj na projekte Budúcnosť INAK Nadácie Pontis. Vedeli by ste ho trochu priblížiť?

Projekt je zameraný na priblíženie sociálnych inovácií a technológií bližšie do komunít. Otvárame mimoškolské centrá v blízkosti škôl, ktoré majú väčší podiel detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Deti, ktoré sa dostanú do klubu, v ňom môžu zotrvať tri roky. V rámci tohto času môžu pracovať v tíme na vlastnej sociálnej inovácii pre komunitu. Vďaka tomu sa vedia naučiť set zručností pre 21. storočie – podnikavosť, digitálne zručnosti a mäkké zručnosti. Koordinátor s nimi prechádza aktivity dvakrát týždenne. Zároveň majú prístup k centru s dobrým technickým vybavením. K dispozícii je virtuálna realita, notebooky, roboty. Technológie zažívajú na vlastnej koži. Tento projekt máme už rozbehnutý Trnave a Zvolene a chystáme sa ho otvoriť aj v Prešove.

Študovali ste v Glasgowe ľudské práva a medzinárodnú politiku. Nelákalo vás angažovať sa v politike?

Počas štúdia som veľa stážovala, takže medzinárodnú politiku som si vyskúšala. Mala som príležitosť stážovať v Prezidentskej kancelárii počas prezidentovania Andreja Kisku na odbore medzinárodná politika. Taktiež v Organizácii pre bezpečnosť a kooperáciu v Európe vo Viedni. Vnímala som však, že pre mňa bola medzinárodná politika priveľmi vzdialená ľuďom. Práve preto sa mi veľmi páči práca v treťom sektore. Pracujeme priamo s konkrétnymi ľuďmi, prinášame rýchlejšie riešenia, sme viac v kontakte s tými, ktorým pomáhame. A to ma veľmi napĺňa.

Aké sú vaše najbližšie plány?

Predovšetkým sa snažím venovať najmä svojej dcére. Veľmi ma teší prinášať do spoločnosti nové prístupy a inovácie, ako je aj tento projekt Babička zo susedstva. Pohrávam sa s myšlienkou o potenciálnom rozšírení. A uvidíme, čo ma bude v Pontise čakať, keď budem pripravená vrátiť sa do pracovného procesu (smiech).