Dlhé zimné večery boli v minulosti spájané s vyčíňaním temných síl. Našich predkov mali pred bosorkami, démonmi a čiernou mágiou ochrániť rôzne zvyky a rituály. Vykonávali sa počas tzv. stridžích dní, kedy mala byť moc zlých bytostí najväčšia.
Katarína – 25. november
Nielen veriacim mali s ochranou pred zlými silami pomáhať svätci. Aj preto pripadli dni, kedy boli ochranné rituály vykonávané, na dátumy zasvätené pätici patrónov. Prvý stridží deň sa slávil na Katarínu. 25. november bol významným dátumom pre slobodné ženy, ktoré odrezávali prútiky z ovocných drevín a vkladali ich do nádoby s vodou. Každý prútik zahŕňal jedno želanie. Ak sa na ňom do Vianoc objavili výhonky alebo púčiky kvetov, predpovedalo to splnenie priania. Tajomné boli aj katarínske noci, kedy sa pri stole rozprávali príbehy o čarodejniciach. Chlapci po zotmení potajomky vstupovali do stodôl a brali domácim náradie, ktoré rozvešali po okolitých stromoch. Počas celého dňa nesmela do domu vstúpiť cudzia žena. Neskôr sa tradíciou stali katarínske zábavy, ktoré boli poslednými ľudovými veselicami pred adventom.
Ondrej – 30. november
Ondrejské zvyky nezahŕňali iba ochranné rituály. Ženy sa 30. novembra namiesto práce venovali veštbám, ktoré im mali odhaliť, kedy a za koho sa vydajú. Meno nastávajúceho si veštili pri varení halušiek, na ktorých bolí lístky s menami. Meno na prvom lístku, ktorý vyplával na povrch, predpovedalo meno ženícha. Čas výdaja veštil počet polnočných zaklopaní na chliev. Klopalo sa dovtedy, kým sa prasa v chlieve neprebudilo a nezakrochkalo. Jedno zaklopanie symbolizovalo jeden rok čakania. Po polnočnom vyklopkávaní si dievčatá ľahli do postele v mužských nohaviciach a čakali, či sa im bude snívať o vyvolenom mužovi. Ich sen často prekazili chlapci v tmavých kožuchoch a s tvárou pomaľovanou sadzou, ktorí ich chodili strašiť.
Barbora – 4. december
4. december je už súčasťou pokojnejšieho adventného obdobia. Spev a tanec nahradili tiché zvyky. Mnohí dodržiavali tradíciu oddychu od práce. Vykonávali sa iba ľahké činnosti, ktoré súviseli s ochrannými rituálmi. Dievčatá zametali príbytky perami z husí, aby vyčistili obytný priestor od negatívnej energie. Ak nemali husie perá, poslúžila im metla, ktorú po ukončení zametania spálili, aby na nej nemohla odletieť striga potulujúca sa okolo domu. Aj na Barboru sa vykonávali veštby spojené s láskou. Do vázy sa kládli konáriky z jablone, hrušky alebo čerešne nazývané “barborky”. Ak sa na namočených konárikoch do Štedrého dňa objavili malé lístky alebo púčiky kvetov, žena sa mohla tešiť na budúcoročnú svadbu.
Mikuláš – 6. december
6. december sa niesol v znamení masiek a kostýmov. Prezlečený Mikuláš prinášal deťom sladkosti, jedlo alebo malé ručne vyrobené darčeky. Na pomoc si vzal anjela a čerta, ktorého vodil so sebou, aby neostal sám a nerobil zle. Malý čert oblečený v čiernom kožuchu zvykol strašiť deti mečaním a štrnganím. Mikulášsky sprievod sa na konci návštevy pomodlil s rodinou a požehnal domácnosť. Večer sa pálili sviece. Horiace plamienky chránili príbytok počas celej mikulášskej noci.
Lucia – 13. december
Posledný stridží deň bol príležitosťou na víťazstvo nad zlými silami. Ak chlapci 13. decembra poriadne vyplieskali dvory a cesty bičom, strigy a bosorky odišli za dedinu a už sa nevrátili. Dievčatá sa obliekali do bielych šiat, v ktorých stvárňovali Luciu, ochrankyňu pred čarami, chorobami a nešťastím. Počas celého dňa nesmela do domu vkročiť cudzia žena. Na večeru sa jedol cesnak, ktorý sa spolu s chlebom dával aj zvieratám. Jedenie cesnaku chránilo celé gazdovstvo pred zlými duchmi.
Foto: www.pixabay.com – Vika_Glitter
Niektoré zvyky boli rovnaké a dodržiavali sa počas všetkých stridžích dní. Bežné bolo trúbenie na znak vyháňania zlých duchov za dedinu. Otcovia natierali dvere cesnakom, s ktorým vytvárali znak kríža. Cesnak nechýbal ani na stoloch. Pridával sa do cesta alebo sa podával na tanieri s chlebom. Počas dlhých tmavých večerov sa pálili sviece a veriace rodiny sa spoločne modlili.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Vika_Glitter
