Z frontovej línie: Ukrajinské bábušky majú svoju silu, hovoria Lekári bez hraníc

0
Z frontovej línie: Ukrajinské bábušky majú svoju silu, hovoria Lekári bez hraníc
MSF doctor Igor Bodnia assisting Maria, whose diabetes has caused her mobility limitation, shaking and headaches. Maria lives with her daughter Tonya and Tonya's husband, who is at home paralyzed. Many with disabilities, like Tonya’s husband, cannot access healthcare altogether.

Keď ruská armáda koncom februára 2022 prevzala kontrolu nad mestami a dedinami v Charkovskej oblasti, medzi tými, ktorí nemohli alebo nechceli opustiť svoje domovy, boli najmä starší a zdravotne postihnutí ľudia. 

Ocitli sa uprostred boja. Museli znášať neustále bombardovanie, svoje pivnice mali premenené na úkryty a o zvyšky jedla sa delili so susedmi. Teraz, tri mesiace po tom, čo ukrajinská armáda znovu získala kontrolu nad oblasťou, miestni obyvatelia naďalej potrebujú lekársku a psychologickú starostlivosť. Medzi najzraniteľnejšie skupiny patria starší ľudia s demenciou alebo psychiatrickými ochoreniami, ktorí sa na začiatku vojny nemohli presunúť do bezpečia, a osamelí ktorí nemajú nikoho, kto by sa o nich postaral.

Niektorí z nich sa rozhodli zostať vo svojich domovoch, iní boli evakuovaní do preplnených hospicov v mestách. Tieto evakuácie pokračujú.

Odolnosť bábušiek

„Ukrajinské „bábušky“ majú skrytú silu: odolnosť. Napriek bojom sa rozhodli zostať vo svojich dedinách. Obhájili svoje právo zostať tam, kam patria, čo si vyžaduje odvahu,” hovorí vedúci aktivít psychologickej pomoci Psychologická podpora Lekárov bez hraníc Camilo Garcia.

Zdravotnícke zariadenia sú v mnohých oblastiach sú stále poškodené. Mesiace strachu, izolácie a násilia, ktoré sa odohrávali v blízkosti ich domovov, a pravdepodobne aj strata blízkych, zanechal rany na duševnom zdraví miestnych obyvateľov. Mobilné kliniky Lekárov bez hraníc preto poskytujú ľuďom v regióne všeobecnú zdravotnú starostlivosť a psychologickú podporu.

Zanedbávané chronické ochorenia

Väčšinu pacientov mobilnej kliniky tvoria staršie ženy, z ktorých mnohé trpia obmedzenou pohyblivosťou alebo stratou sluchu či zraku. Niektoré z týchto problémov sú dôsledkom pokročilého veku, iné sú spôsobené neliečenými chronickými ochoreniami, ako je hypertenzia a cukrovka.

„Stretávame sa s pacientmi, ktorí trpia veľmi vysokým krvným tlakom – napríklad 200 na 100, pričom normálna hodnota je 120 na 80,” hovorí vedúci Gino Manciati, vedúci lekárskeho tímu Lekárov bez hraníc.

„Za normálnych okolností by títo pacienti boli hospitalizovaní. Ale tu to jednoducho nie je možné,” dodáva.

Prečítajte si aj: Psychologička Lekárov bez hraníc: U mnohých detí sme riešili nočné mory a sebapoškodzovanie

Zdravotný stav mimo kontroly

Neliečená hypertenzia môže spôsobiť závažné komplikácie vrátane straty zraku, zlyhania obličiek, neurologických porúch a v extrémnych prípadoch môže viesť k náhlej smrti.

Zdravotný stav mnohých pacientov sa vymkol spod kontroly v dôsledku vojnového stresu a nedostatku lekárov, zdravotných sestier a liekov. Miestni diabetici nemali prístup k liekom a nedostatok potravín im znemožňoval kontrolovať si stravu, čo viedlo k zhoršeniu ich príznakov.

Staršie ženy prichádzajú nielen kvôli vlastným potrebám

Maria je jeden z pacientov, ktorý sa stal prakticky závislý na pomoci iných počas vojny. Po niekoľkých mesiacoch, keď sa nemohla liečiť na cukrovku, sa u nej objavili ťažkosti s chôdzou. „Prišli sme sem na kliniku sme prišli kvôli mojej starej mame. Trasie sa a bolí ju hlava,” povedala Mariina dcéra, Tonya, ktorá sa doma stará o svojho ochrnutého manžela.

„Staršia žena išla na našu kliniku pol hodiny pešo. Pre človeka, ktorý má problémy s chôdzou, to nie je ľahká úloha. Prekvapený, že tam vôbec neprišla kvôli sebe, ale pre lieky pre svojho manžela,” pokračuje Manciati. Podľa lekára to nie je výnimka, staršie ženy prichádzajú na kliniku Lekárov bez hraníc zďaleka nielen kvôli vlastným potrebám, ale aj kvôli svojim partnerom alebo deťom, ktoré sa tam nemôžu dostať samy.

Svedectvo advokátky Lekárov bez hraníc o neľudských podmienkach v Líbyi. Toto nikto nechce zažiť

Duševné zdravie

„Keď sa 24. februára ráno začala vojna, sedela som pri okne,” hovorí 68 ročná Raisa, ktorá od februára zostala vo svojej rodnej dedine Jakovenkove.

„Počul som hlasné výbuchy a na oblohe som videl oblak prachu, keď sa rady tankov začali presúvať vpred. Keď sme pochopili, že sa to všetko neskončí za jeden deň, snažili sme sa vymyslieť, čo ďalej – čo jesť a ako zabezpečiť záhrady. Snažili sme sa zvyknúť si na situáciu, ale nebolo možné zvyknúť si na toľko ostreľovania. Strieľalo sa tu vo dne v noci. Bolo to hrozné,” spomína Raisa, ktorá vyhľadala psychologickú pomoc, pretože má stále problémy so spánkom.

Vojna berie zdravie i životy

Tím Lekárov bez hraníc napríklad učí pacientov, ako zvládať stres, a tieto nástroje im majú pomôcť stabilizovať krvný tlak, zvládanie úzkosti a záchvatov paniky. „Nespím dobre, vyčerpáva ma to,” hovorí 70-ročná Valentyna z Vasylenkov. Jej syn Róm zomrel na následky zranení spôsobených nášľapnou mínou.

„Vojna mi vzala zdravie a syna. Teraz je preč a môj život sa skončil. Zobudím sa s hrôzou a vidím ho stále pred sebou,” povedala.

Staršie ženy, ktoré prichádzajú na kliniku Lekárov bez hraníc, sa cítia izolované, opustené a osamelé. Smútia nad stratou blízkych a život, ktorý poznali. „Úzkosť týchto žien je spôsobená najmä pocitom, že stratili zmysel života a cítia sa beznádejne. Majú pocit, akoby im boli ukradnuté posledné roky života a oni musia všetko budovať od začiatku,” uzatvára vedúca psychologických aktivít Lekárov bez hraníc Camilo Garcia.

Zdroj: Lékáři bez hraníc

Charkov / Praha, 7. decembra 2022

Zdroj foto: Pacientka Maria, jej dcéra Tonya a lekár mobilnej kliniky Lekárov bez hraníc© Linda Nyholm

žiadne príspevky na zobrazenie