Zuzana Zoričáková študovala už od osemnástich rokov v zahraničí. Nadobudla vedomosti z univerzít v USA a Anglicku, kde sa venovala medzinárodnému obchodu a nadnárodnému právu. Rozhodla sa však, že sa vráti domov, a stala sa spolumajiteľkou jazykovej školy, ktorá má pobočky po celom Slovensku. V rozhovore nám prezradila, ako začínala a čo ju najviac motivovalo. A podelila sa s nami aj o jedno pekné tajomstvo…
Prezraďte nám, odkedy sa učíte cudzie jazyky?
Jazykom sa venujem aktívne až od svojich sedemnástich rokov, keď som dokonca zistila, že ich mám vlastne aj celkom rada. Keďže som dostala štipendium na univerzite v USA už v osemnástich rokoch, nemala som dostatok času sa zdokonaliť v angličtine na ten najvyšší level.
Ale svet vás naučí obracať sa o dosť rýchlejšie ako si myslíte, že ste schopná a zopár úsmevných reakcií vám zostane v spomienkach navždy. Taktiež som bola hodená do komunity Srbského vodnopólového tímu a keď s vami odmietnu rozprávať po anglicky, tak vám neostane iné ako sa naučiť za pochodu aj Srbčinu.
Študovali ste v zahraničí na Fakulte zahraničného biznisu. Získali ste titul najlepšieho študenta na univerzite, ako ste to dokázali?
Myslím, že to bola súhra viacerých faktorov. Plné štipendium som si veľmi vážila. Moji rodičia si nemohli dovoliť zaplatiť mi školu ani na Slovensku, tobôž nie v USA, a preto som sa snažila najviac ako som vedela, aby som oňho neprišla.
V plaveckom tíme ostanete len v tom prípade, že si viete udržať aj veľmi dobrý študijný priemer a skórujete vysoko aj v Americkej plaveckej konferencii. Taktiež som mala šťastie na úžasných a motivujúcich učiteľov a tvorivé prostredie, ktoré je diametrálne odlišné od škôl na Slovensku.
Prečítajte si aj rozhovor s Máriou Matiášovou, marketingovou manažérkou firmy Ravita
Po štúdiách v USA a práci audítorky ste odišli do Anglicka na ďalšiu univerzitu. Prečo ste si vybrali práve Globálne právo?
Toto bola viac menej náhoda, pretože som opäť dostala štipendium a to od Rotary organizácie. Tam si vyberáte 3 univerzity, na ktorých by ste radi študovali a prikladáte svoj životopis, vysvedčenia a list, v ktorom opisujete, čomu by ste sa v živote chceli venovať a ako využijete toto vzdelanie.
Na základe týchto dokumentov a ich dodatočnej komunikácie s univerzitou v USA si daná škola vyberie na čo by ste sa hodili najviac a taktiež v akom programe. Sheffield University bola ale naozaj výborná voľba a do dnešného dňa čerpám z toho, čo som sa tam naučila.
Ako vznikol nápad na založenie jazykovej školy Vista?
Tento nápad vznikol v hlave mojej biznis partnerky Branislavy Očvárovej, ktorá je zároveň aj psychológom a mala jasnú predstavu ako by sa dal jazyk vyučovať lepšie a ľahšie. Pridala som sa už do bežiaceho vlaku a otvorila nové pobočky Vista na Slovensku. Teraz sme traja partneri a dopĺňame sa v každom smere a hlavne môžeme takto pokrývať veľkú časť Slovenska, a teraz už aj Českej Republiky.
Čo bolo pri začiatkoch pre vás to najťažšie?
Najťažšie bolo pre mňa začať sedieť na jednom mieste a venovať sa plne jednej činnosti. 10 rokov som bola zvyknutá byť v neustálom pohybe, v rôznych kútoch sveta, a zrazu som bola v Poprade. Ale nemenila by som ani za nič na svete, som tu nesmierne šťastná. Taktiež bolo ťažké sa opäť stotožniť s našou mentalitou a chápať, že na niektoré veci musím ísť pomalšie. V neposlednom rade, moja pre-kvalifikácia v istých smeroch spôsobovala skôr rozpaky ako prínos v práci.
Koľko máte lektorov? Aké jazyky sa môžu u vás ľudia naučiť?
Máme spolu viac ako 150 lektorov a ponúkame základné jazyky ako angličtina, nemčina, ruština, taliančina, španielčina a francúzština, ale máme aj špeciálne požiadavky a tie riešime individuálne. Taktiež ponúkame mäkké zručnosti a špeciálny produkt „international negotiations“.
Približne koľko ľudí už prešlo vašimi kurzami? Kde všade má vaša škola pobočky?
Posledné roky sme sa začali venovať viac celoslovenským klientom a náš objem sa rapídne zvýšil. Povedala by som, že je to už viac ako 70,000 študentov. Pobočky máme v deviatich mestách na Slovensku – Košice, Prešov, Spišská Nová Ves, Poprad, Liptovský Mikuláš, Banská Bystrica, Nitra, Trnava a Bratislava a minulý rok sme otvorili aj v Prahe. Okrem miest s kamennými pobočkami externe učíme aj v mnohých ďalších mestách po celom Slovensku.
Aké sú vaše tipy pre efektívnu výučbu angličtiny?
Pre efektívnu výučbu angličtiny je nesmierne dôležité, aby ste sa jazyk neučili pre niekoho iného, ale hlavne pre seba, venovať sa jazyku aspoň 15 minút denne a nebáť sa rozprávať. Slovenský jazyk je jedným z najťažších na svete, a preto sa netreba báť, že by sme iné jazyky nevedeli zvládnuť. Avšak nikto vám váš čas nedokáže požičať, učiť sa za vás alebo garantovať, že budete génius aj bez vášho pričinenia.
Čo považujete za svoj doteraz najväčší úspech?
Jednoznačne zladenie materských, manželských a biznisových povinností. Zbožňujem čas s mojou rodinou a zbožňujem aj svoju prácu. Je to vidieť potom na oboch stranách môjho života, pretože si viem užiť aj jedno aj druhé bez výčitiek svedomia.
Ako si popri vašich aktivitách a dvoch deťoch zadeľujete svoj čas?
Prvoradé sú vždy moje deti a môj osobný život. Preto som sa aj rozhodla mať svoju vlastnú firmu a byť sama sebe pánom. Mám úžasných zamestnancov a každá kancelária má svojho office manažéra, ktorý je plne zodpovedný za svoju pobočku. Taktiež mám skvelú podporu svojej rodiny a tak viem v práci stráviť niekedy aj viac hodín keď to situácia vyžaduje.
Ako zvyknete oddychovať?
Oddychujem s deťmi, v Tatrách, zbožňujem cestovanie a taktiež sa ďalej vzdelávam tak v jazykoch ako aj v úplne iných sférach, ako je klasická čínska medicína, NLP či iné komunikačné techniky. Taktiež sú to stretnutia s mojimi veľmi dobrými priateľmi – čas s nimi je ako dobíjacia stanica.
Aké máte ďalšie plány do budúcnosti? Čo je váš najväčší sen?
Mojim najväčším snom je nestratiť sa v povinnostiach, ale robiť to s radosťou a do takej miery, aby to robilo radosť aj ľuďom okolo mňa. Venujem sa vzdelávaniu aj v iných sférach a tam vidím obrovský potenciál rastu. Nateraz sa pre mňa začína pomalšie a prekrásne obdobie, na ktoré sa nesmierne teším, lebo čakáme v januári bračeka alebo sestričku pre našich dvoch úžasníkov, ktorých už máme doma.
Skúste nám dať tri rady, pre ženy, ktoré by sa chceli vydať na cestu za vlastným snom.
Buďte vždy sama sebou a verte, že to, čo máte radi, vám v konečnom dôsledku prinesie viac ako akákoľvek dobre zaplatená, ale nemilovaná práca.
Jeden môj učiteľ hovorieval keď sme sa vzdávali v akejkoľvek časti nášho života: „Ja sám som zlyhal viackrát, ako ste to vy vôbec skúsili“. To sa stalo mojim takmer najzákladnejším mottom. Tréning predsa robí majstra.
A v neposlednom rade ak máte na ceste za svojim snom partnera, zamestnanca, alebo len pomocníka, nesmierne si to vážte nech to dopadne akokoľvek, pretože všetci títo ľudia sú istým spôsobom súčasťou vášho úspechu.