“Mediátor umožní klientom rozhovory a usmerní ich tak, aby boli konštruktívne a mohli viesť k dohode,” hovorí mediátorka Adriana Fischer. V rozhovore nám prezradila:
- ako rozbehla svoje podnikanie,
- s čím za ňou klienti najviac prichádzajú a aké konflikty rieši,
- ako prebieha mediácia a koľko trvá,
- aké benefity ľuďom prinaša mediácia.
Ste vyštudovaná žurnalistka. Ako ste sa stali mediátorkou a ako vznikol nápad na založenie mediačnej kancelárie?
Chcela som sa venovať nejakému vlastnému projektu. Niečomu zmysluplnému a užitočnému pre druhých. Mám schopnosť vcítiť sa do druhých, vždy rozmýšľam nad ich vnútornými motívmi, mám zmysel pre konsenzus a hľadanie riešení. V mediácii sa všetko toto prepája. Kancelária potom vznikla ako samozrejmosť, keďže som nechcela ísť robiť pod mediačné centrum a potrebovala som nejaké priestory, kde by som s klientmi pracovala.
Čo bolo pri založení kancelárie to najnáročnejšie?
Založiť kanceláriu nebolo až také náročné. Začínala som v čase najprísnejšieho lockdownu. Priestor sa mi podarilo nájsť tesne predtým, než sa všetko uzavrelo. Tento “medzičas”, kým sa život takmer zastavil, som využila na prípravu webu, všetkých potrebných vecí a zariaďovanie priestoru, keďže bol prázdny. Väčšou výzvou bolo dať o sebe vedieť potenciálnym klientom v segmente, ktorý ešte nie je na Slovensku natoľko zabehnutý. Veľmi náročné tiež bolo, že som bola na to sama, takmer nikoho z odvetvia som nepoznala, mala som iba základné vedomosti a takmer žiadne skúsenosti. Je to veľmi náročná práca. Postupne som si, našťastie, našla ľudí, s ktorými si viem navzájom poradiť a podporiť sa.
Ako ste riešili priestory, máte ich prenajaté? V ktorej oblasti Bratislavy vás klienti nájdu?
Kanceláriu som si prenajala v Ružinove, v časti Trnávka na Galvaniho ulici. Splnila som si tým sen o vlastnej kancelárii. Mala som predstavu, ako by mala vyzerať. Malo v nej byť “ušiakové” kreslo, knižnica a kvety. Podarilo sa mi nájsť pekný, svetlý a prázdny priestor bez typického modrého kancelárskeho koberca a zastaraného inventáru, ktorý som si mohla zariadiť. Navyše za rozumnú cenu, keďže človek pri začiatku podnikania zvažuje každú investíciu. Okolie pôsobí trochu ošumelo, ale vnútri sa cítim príjemne. Aj klienti hovoria, že je to u mňa pekné.
Prečítajte si: Koučka Dáša Černá: Ľudia bývajú v slepej uličke a nevedia, ktorým smerom sa vydať
Kanceláriu však máte aj v Trnave, nie je to časovo náročné? Zvyknete tam dochádzať?
Kanceláriu však máte aj v Trnave, nie je to časovo náročné? Zvyknete tam dochádzať?Nie je to kancelária v zmysle, že by som tam mala v prenájme ďalší priestor. Mám možnosť tú kanceláriu využívať podľa potreby. Zatiaľ to nie je zaťažujúce, lebo tam chodievam maximálne raz do týždňa. Je to príjemné spestrenie, keďže mám rada vybočenia zo stereotypu. Beriem to trochu ako výlet, lebo väčšinou cestujem vlakom a vlak vo mne vyvoláva takú asociáciu. Na stanicu idem na bicykli, takže si aj zašportujem.
Je možné objednať si vaše služby aj online?
Vyplniť žiadosť o mediáciu môžu klienti online priamo na mojej stránke a celá komunikácia pred samotným začatím mediácie môže prebehnúť bez toho, aby ste museli prísť osobne. Takisto aj mediácia môže prebiehať online, ak majú o to klienti záujem.
Študujete na Digitálnej univerzite, využili ste vedomosti zo štúdia aj pri začiatkoch podnikania?
Pri úplných začiatkoch nie. Vtedy mi chýbali, čo ma napokon doviedlo k potrebe doplniť si vzdelanie v tejto oblasti.
Robili ste si sama web?
Web mi robil kamarát, ktorý sa tým živí. Ja som vybrala tému, spravila vnútorné členenie a napísala obsah. Som mu za to veľmi vďačná, lebo ak by som si stránku mala robiť sama s vedomosťami, ktoré som vtedy o tom mala, respektíve nemala, určite by som sa s tým veľmi vytrápila, minula veľa času a energie a výsledok by nebol taký dobrý. Ale nestačilo raz spraviť web a tým by to bolo ukončené. Stále tam niečo prerábam, dopĺňam, pridávam. Začala som aj písať blogy.
V rámci Digitálnej univerzity som sa až teraz naučila, ako vytvoriť web. Mám už za sebou zhotovenie prvej reálnej stránky. Mala som na ňu dobré ohlasy okolia, a sama som z toho prekvapená. Nikdy by som neverila, že niečo také dokážem, aj keď samozrejme, je tam čo zlepšovať. Veľmi ma teší táto nová zručnosť a verím, že ju aj budem využívať a budem sa môcť v nej zdokonaľovať.
Prečítajte si: Rôzne psychologické fakty, o ktorýh ste ani netušili
Kedy je vhodné zvoliť si mediátora? Aké spory pomáhate riešiť?
Kedy je vhodné zvoliť si mediátora? Aké spory pomáhate riešiť?Mediátor dokáže pomôcť v prípadoch, kde zákon pripúšťa dohodu. Sú veci, kde dohodu nemôžete uzavrieť. Napríklad, nemôžete sa dohodnúť so štátom, že nebudete platiť dane. Uviedla som možno taký prehnaný príklad, ale to len preto, aby to bolo jednoducho pochopiteľné. Je mnoho oblastí, v ktorých sa môžete dohodnúť, či už rodinná, občianska, pracovná, obchodná alebo spotrebiteľská, a tam všade má svoje miesto mediácia. Zahŕňa to teda pomerne širokú oblasť života. Aby ste si to vedeli predstaviť, uviedla by som ku každej oblasti konkrétne príklady.
V rodinnej oblasti sú to najmä veci súvisiace s rozvodom – starostlivosť o deti, výška výživného, rozdelenie majetku. Tiež dedičstvo, rodinné firmy, starostlivosť o chorého člena rodiny, medzigeneračné spolužitie a iné rodinné problémy. Občianska oblasť zahŕňa susedské spory, kamarátske pôžičky či spory s inštitúciami ako sú úrady, zdravotnícke zariadenia, školy. V pracovnej mediácii riešime napríklad neplatnú výpoveď, zlé vzťahy a šikanu na pracovisku. V obchodnej mediácii sú to vzťahy medzi spoločníkmi a spotrebiteľsko-odberateľské vzťahy, najmä faktúry po splatnosti. Spotrebiteľské spory sú medzi spotrebiteľom a obchodníkom, napríklad, ak vám nedodali tovar či službu v požadovanej kvalite. Vhodnosť mediácie v konkrétnom prípade posudzuje mediátor vždy individuálne. Ja sa špecializujem hlavne na rodinnú mediáciu.
Aké sú najväčšie benefity pri riešení sporov pomocou mediátora?
Keď sa klienti pokúšajú riešiť konflikt sami, väčšinou sa zacyklia v hádkach, urážkach, výčitkách a vracaní sa do minulosti. Alebo sa spolu vôbec nerozprávajú a vtedy sa dá ťažko niečo vyriešiť. V týchto prípadoch je benefitom to, že mediátor umožní rozhovory a usmerní ich tak, aby boli konštruktívne a mohli viesť k dohode. Na jednom zo seminárov som počula vetu, že konflikt je vlastne nedostatok možností. Ja chcem toto a nič iné, druhý to nechce. Ani jeden, samozrejme, nechce ustúpiť. Mediátor nám ukazuje možnosti, všetky tie odtienky sivej medzi čiernou a bielou, ktoré nevidíme, keď máme zrak zastretý konfliktom. Ide do hĺbky. Pýta sa, aké dôvody nás vedú k tomu, že chceme presne tú vec. Ako to má vlastne vyzerať, aby sme boli spokojní. O čo vlastne v tom celom ide. Vytvorí podmienky, aby ľudia boli schopní prísť k vyhovujúcemu riešeniu.
Mediácia je alternatíva k súdnemu konaniu, preto sa zvykne hovoriť aj o jej benefitoch oproti súdu. Ak idete na súd, ide o to, že o vás rozhodne nejaká autorita. Je výborné, že máme možnosť sa obrátiť na súd. Pokiaľ je to rozhodnutie spravodlivé, účastníci sú s tým spokojní a je to v relevantnom časovom horizonte, môžeme si zablahoželať. Nie vždy to tak ale je. A nie každému tento spôsob riešenia vyhovuje. Preto je dobré, že máme aj inú možnosť. Oproti súdnemu konaniu výhody mediácie spočívajú jednoznačne v úspore času a peňazí.
Aký je proces mediácie?
Aký je proces mediácie?Samotný proces je taký proklientsky – je tam menej formalít, termíny sa dohadujú také, kedy to klientom vyhovuje a všetko prebieha za zatvorenými dverami kancelárie iba v prítomnosti tých, ktorých sa to týka. Veľmi dôležité je aj to, že účastníci mediácie sa dohodnú tak, ako to oni potrebujú mať. Nerozhodne to za nich nikto tretí, kto ich nepozná, nevie, aká je situácia ani, čo by im vyhovovalo. Konfliktom tak medzi sebou nespália mosty. Bude to iba nejaké rozkolísanie, ktoré spoločne vyriešia tak, že to ich vzťah a vzájomné fungovanie posunie k lepšiemu. To sa nedá očakávať, ak na niekoho podáme žalobu. Samozrejme, nie všetko sa dá a môže riešiť mediáciou. Ale vidíte, že tá oblasť je široká.
S čím sa na vás klienti najčastejšie obracajú?
Najčastejšie sú to záležitosti ohľadom rozvodu, či rozchodu. Je to aj tým, že sa na to špecializujem, ale aj tým, že v tejto oblasti je vo všeobecnosti mediácia najviac využívaná.
Približne za koľko sedení dokážete spor vyriešiť?
Mala som aj mediácie, ktoré skončili dohodou po prvom stretnutí, ale to je skôr výnimka. Ak má niekto, povedzme, desať rokov problémy v manželstve, veľa vecí, o ktorých sa potrebuje dohodnúť a druhého nemôže vystáť, trvá to, samozrejme, dlhšie. Chápem, že môže byť pre klientov nepríjemné byť spolu v jednej miestnosti, viesť náročné rozhovory o existenčných témach a ešte si za to platiť.
Niektorí by to najradšej mali čo najrýchlejšie za sebou. Pre niektorých je to, naopak, jediná príležitosť, kedy sa môžu porozprávať a niečo vyriešiť. Niekedy je výzvou, aby zmysluplnosť a efektivitu vnímali obaja z dvojice, ak sú navzájom protikladní. Jeden je málovravný, druhý rád a veľa rozpráva, jeden je rozhodný, druhý váhavý, či jeden vecný a druhý emocionálne založený. Dôležité je, aby ľudia odchádzali s tým, že majú vyriešené všetko, čo potrebovali, neostal žiadny kostlivec v skrini a majú dohodu, ktorou sa vedia riadiť. Ide mi samozrejme o efektivitu, ale nie na úkor kvality. Po celý čas potrebujeme ja aj klienti vidieť, že to niekam smeruje. Márniť niekoho čas by mi nerobilo radosť.
Aké vlastnosti sú podľa vás dôležité na to byť dobrým mediátorom?
Je to práca s ľuďmi v konflikte, takže najmä trpezlivosť, pochopenie a ľudskosť. Zároveň ide o podnikanie, takže človek by mal mať aj podnikateľského ducha a schopnosť odprezentovať svoju prácu. Ak by ste uvažovali, že by ste sa chceli stať mediátorom, rada poradím.
Ste mamou jednej dcérky a syna, pomáhajú vám vaše schopnosti aj pri výchove?
Je medzi nimi rozdiel dva a pol roka a veľká súrodenecká rivalita, takže u nás je mediátor potrebný takmer neustále. Ale niečo iné je pomáhať druhým riešiť konflikt, ktorý sa vás netýka a niečo iné, ak ide o konflikt, ktorý máte doma medzi členmi rodiny a ešte iné, keď sa týka priamo vás. To prvé je v niečom jednoduchšie. Nie vždy mám trpezlivosť. Stáva sa mi, že vybuchnem. Snažím sa k deťom od ich narodenia pristupovať rešpektujúco, vytvárať prostredie, v ktorom by sa cítili prijímané a milované. Niektoré schopnosti, ktoré využívam aj v práci, tomu, samozrejme, pomáhajú. Deti a rodina ale nie sú nejakými mojimi pokusnými králikmi, na ktorých by som si skúšala mediačné techniky.
Čo plánujete do budúcnosti?
V najbližšej budúcnosti ma čaká pár náročných mesiacov, kedy sa budem snažiť, aby sa mi podarilo úspešne ukončiť Digitálnu univerzitu. Viem si predstaviť, že by mi to mohlo otvoriť nové príležitosti. Čo sa týka mediácie, rada by som sa pričinila aj o reformu mediácie a jej väčšie uplatnenie na Slovensku. To je pomerne náročná, dlhá a neistá cesta.
Pri čom viete zrelaxovať alebo si oddýchnuť?
Raz do týždňa chodím na lezeckú stenu. To ma veľmi teší. Rada idem do mesta – do galérie, kaviarne, na tržnicu. A samozrejme, bicykel, turistika, pilates. Snažím sa vyčleniť si na to čas popri všetkom, aj keď väčšinou je to náročné.
Čo by ste poradili ženám, ktoré sa chcú pustiť do svojho vlastného biznisu?
Nerada by som rozdávala nejaké lacné všeobecné rady, že majú ísť zo svojím snom, byť samé sebou, myslieť pozitívne a podobne. Sama ich nemám rada. Vnímam pretlak dobrých rád, aké by sme mali byť a žiarivých príkladov ľudí, ktorí to údajne dokázali. Vedie to k pocitu márnosti. Nie sme dosť dobré, lebo niekto je vždy pred nami, spravil viac, lepšie. Nechcem k tomuto prispievať. Ak ma niekto požiada o pomoc, názor alebo radu v konkrétnej situácii, ochotne sa podelím, pomôžem, ak budem vedieť.
