Firmy čoraz viac siahajú po benefitoch, ktoré sa dajú čerpať priamo na pracovisku, aby tým podporili pozitívne zážitky spojené s pracovným prostredím.

Obdobie, keď k najžiadanejším benefitom patrilo služobné auto, home office či príspevok na cestovanie alebo stravu, je už minulosťou. Po pandémii sa mnohí zamestnanci pýtali do práce, preplnené garáže biznis centier prestali nahrávať služobným vozidlám a mnohí dnes dávajú prednosť aj hotovosti pred stravnými lístkami.

„Moderné firmy si uvedomujú, že benefity ako príspevok na cestovanie, či služobné auto už nie sú dostatočným lákadlom pri hľadaní nových zamestnancov a udržiavaní ich lojality. Firmy preto čoraz viac siahajú po benefitoch, ktoré sa dajú čerpať priamo na pracovisku, aby tým podporili pozitívne zážitky spojené s pracovným prostredím,“ hovorí o zmene nastavenia benefitov PaedDr. Oliver Poór, dipl. f., špecialista na wellbeing, ktorému sa venuje už 17 rokov.

Snažte sa zaujať

Ako konštatuje, tak, ako sa mení spoločnosť, menia sa aj potreby ľudí. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa aj u zamestnancov menia preferencie. Firmy, ak chcú uspieť, by na túto zmenu mali reflektovať.

„Tak, ako firmy ponúkajú zákazníkom nové a lepšie produkty v snahe zaujať ich, mali by podobnú pozornosť venovať aj zamestnancom. Zamestnanci sa radi pochvália niečím, čo ich známi nemajú. Preto je pre firmy dôležité prichádzať s netradičnými a originálnymi benefitmi,“ podotýka.

V prípade inovácii benefitov sú podľa neho ideálne také, ktoré pomáhajú zlepšovať kvalitu života zamestnancov, nielen rozmaznávať ich. „Doba hojdacích sietí vo firmách pomaly, ale isto končí,“ prízvukuje.

Počúvajte potreby zamestnancov

Firmy tak musia, resp. sa im oplatí počúvať potreby zamestnancov. Sú však v náročnej pozícií, pretože vyhovieť každému sa nedá. „Firmy tak môžu siahať po užitočných riešeniach, ktoré nie sú prínosom iba pre zamestnanca, ale dokáže z nich profitovať aj zamestnávateľ,“ podotýka.

Často stačí využiť firemnú pôdu, teda prísť s riešeniami na zlepšovanie pracovného prostredia, či prísť s benefitmi využiteľnými priamo na pracovisku. Ide napríklad o služby fyzio on-site, prednášky o zdraví a zvládaní stresu spojené s praktickými workshopmi, zdravý jedálny lístok vo firemnej kantíne, možnosti zdravého občerstvenia priamo v kanceláriách a iné.

„Keď zamestnanci cítia, že vďaka opatreniam firmy lepšie zvládajú stres, sú aj výkonnejší, posúvajú sa vyššie v platovej hierarchií, sú zamestnávateľovi verní a nemajú dôvod hľadať uplatnenie inde,“ zdôrazňuje. Pre spokojnosť firmy aj zamestnanca je dôležité využívať hlavne dlhodobejšie benefity, ktoré majú na seba nadväznosť a prispievajú k vnútornej spokojnosti zamestnanca.

„Medzi spoločné záujmy oboch strán patria benefity na podporu zdravia, zdravotnej prevencie, opatrenie pre podporu kariérneho rozvoja a vzdelávanie pre lepšie zvládanie rastúcich nárokov firiem. Obľúbená je aj právna podpora na telefóne pri riešení napríklad nájomných zmlúv, firemný psychológ, coach, alebo mentor,“ hovorí príklady zo svojej praxe.
Firmy si takýmto nastavením benefitov vedia zároveň naplniť aj svoju ESG stratégiu, podporiť charitatívne projekty svojich zamestnancov, alebo aj umenie a šport.

Wellbeing ako stratégia

Samozrejme, mnoho firiem môže od znovunastavenia benefitov odrádzať finančná stránka či potreba zmeny myslenia. Tu má odborník na wellbeing jasnú odpoveď. „Každý benefit predstavuje nákladovú položku. Či už firma nakúpi poukážky do e-shopu, nové autá, alebo vyplatí odmeny, ide o zvyšovanie nákladov. Firmy by preto mali hľadať také formy benefitov, ktoré sa im dokážu vrátiť či už formou lepšieho pracovného výkonu, lepšieho zdravia zamestnancov, alebo zlepšením vzťahov na pracovisku,“ konštatuje Oliver Poór.

Až 478 firiem z TOP 500 firiem Fortune Magazine uvádza, že wellbeing stratégie sú budúcnosťou manažmentu zamestnancov. „Toto nastavenie odzrkadľuje aj prebiehajúcu transformáciu benefitnej štruktúry na Slovensku,“ konštatuje odborník.

Inovatívne a uvedomelé firmy na Slovensku si už podľa neho vypočítali prínos wellbeing opatrení a dávajú im ekonomický zmysel. Zároveň predstavujú aj prípravu na prebiehajúce a pripravované legislatívne zmeny, ktoré podporujú práve firmy s wellbeing stratégiami starostlivosti o zamestnancov.

„Najdôležitejšie však je, že v dnešnej konzumne ladenej spoločnosti predstavuje takáto zmena veľmi žiadaný prístup, pretože investícia do zdravia je tou najlepšou investíciou, ktorú môžete spraviť. S prihliadnutím na definíciu zdravia podľa WHO (World Healh Organization) predstavuje investícia do wellbeingu investíciu nielen do fyzického, ale aj mentálneho a sociálneho zdravia zamestnancov, a preto stojí za to venovať jej patričnú pozornosť,“ dodáva na záver odborník na wellbeing Oliver Poór.