Diana Fabiánová je slovenská filmárka a vzťahová expertka, ktorá svojou filmárskou prvotinou Mesiac v nás prelomila tabu tému o ženskej menštruácii. Ženám, ich právam a sexuálnym a partnerským problémom sa venuje nepretržite už niekoľko rokov a prostredníctvom nového filmu Hranice vernosti opäť zatína do živého.
O filmovaní, vzťahoch, festivale Jeden svet, ale aj o nevere sme sa pozhovárali s výnimočnou Dianou Fabiánovou, ktorá vyštudovala masmediálnu komunikáciu a marketing na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a v roku 2005 ukončila štúdium dokumentárnej réžie v Katalánsku. Vďaka filmu o menštruácii ju považovali za teroristku. Udeje sa niečo zaujímavé aj po uvedení nového dokumentárneho filmu Hranice vernosti? Nechajme sa prekvapiť.
Diana Fabiánová pre Akčné ženy prezradila:
- či ju najskôr zaujali vzťahy alebo filmovanie,
- či sa nebála otvoriť tabu tému menštruácie,
- ako vníma neveru,
- o čom je film Hranice vernosti,
- prečo je festival Jeden svet jej srdcovkou.
Ženy a mesiac alebo Mesiac v nás
Vzťahy, láska, ženské cykly a ľudské spolužitie sú témy, ktorým dlhodobo venujete svoj čas aj energiu. Ste expertkou na vzťahy a dokumentaristkou, ktorá vo svojich filmoch práve vzťahy k sebe samým a k partnerom spracúva veľmi zaujímavou formou. Čo vás chytilo ako prvé? Vzťahové záležitosti alebo filmovanie?
Ja by som najprv niečo rada povedala k tej expertke… Je to od vás milé, a viem, že sa bežne toto spojenie v médiách používa, lebo je to príjemná skratka, no ja sa určite expertkou na vzťahy byť necítim. Asi si, až na pár ľudí, ani neviem predstaviť, kto ňou môže byť. A to najmä preto, ako veľmi sú dnes vzťahy dynamické a mužsko-ženské role, ale aj naše sociálne prostredie sa mení veľkou rýchlosťou a spôsobom, o akom sme tu doteraz v ľudskej histórii ani nechyrovali. Fascinujú ma vzťahy a skúmam, pozorujem, čo sa dá, ale od expertky mám ďaleko. (Smiech) Povedzme, že som empirická vzťahová poradkyňa. (Smiech) Beriem to však od vás ako kompliment.
Tak teda dobre… Toto máme milo vysvetlené. Poďme k pôvodnej otázke… Vzťahy či film?
Asi vzťahy boli prvé. Pamätám si, ako som od mladosti cítila, že to mám tak nejako inak než moje priateľky. Nesnívala som o bielych šatách, svadbe, deťoch. Neverila som na šťastné manželstvo. Rozmýšľala som, aké vzťahy chcem vo svojom ľúbostnom živote pestovať. Akých som vôbec schopná a akých sú skutočne schopní aj moji partneri. Mala som v tom zmätok a nedôverovala som, že by heterosexuálna monogamia mohla dlhodobo fungovať na oboch stranách. Princíp, že sa to vyrieši svadbou, po ktorej nastane niekoľko desiatok rokov dlhý happy end, tak ako nám to popkultúra servíruje v Snehulienke a podobných rozprávkach, tak presne tomu som sa zdráhala uveriť.
Prečítajte si: Druhá vicemiss Slovensko 2023 Sonja Kopčanová: Moja cesta k sebaprijatiu bola veľmi intenzívna
Vzťahy sú pre mnohých zložitou skladačkou pocitov a nepochopenia. Mať funkčný vzťah si vyžaduje trpezlivosť a kus psychológie v každom z nás. Máte vďaka vášmu otcovi psychológovi Dušanovi Fabiánovi k psychológii blízko?
Mať ho za otca, malo určite silný vplyv. Ak aj nie zásadný. Vedel o psychológii aj konkrétnych prípadoch vždy diskrétne, ale veľmi pútavo rozprávať. Už ako dieťa som vnímala, že ho ľudia obdivujú a majú radi. Imponovalo mi to. Keď sa dalo, chodila som s ním na psychologické výcviky, ktoré robil pre firmy či dokonca rodiny. Aj na rôzne iné podujatia, kde prednášal. Neskôr sme spolu mali talkshow a akcie pre moju offline zoznamku LaskaTu. Určite mi dal do života veľmi veľa. Viac, než si vedome uvedomujem. (Úsmev)
Váš dokumentárny film Mesiac v nás obletel celý svet. Ako vznikol nápad, natočiť film práve o menštruácii?
Pracovala a študovala som vtedy v Barcelone. Mali sme prísť s nápadom na krátky ročníkový film. A ja som práve v osobnom živote riešila menštruačné bolesti. Hľadala som praktické informácie, ako tento bolestivý stav zmeniť. Zdalo sa mi, že napriek dôležitosti a naliehavosti tohto problému, je informácií k dispozícii pre ženy a dievčatá šialene málo. Hlavne čo sa užitočných rád v dokumentoch týka. Vlastne som nenašla nič, čo by bolo prakticky relevantné a zaujímavo podané. Nešlo mi do hlavy, ako je možné, že sa to nerieši, keď to trápi polku populácie našej planéty po celé desaťročia, a to mesiac čo mesiac. Tak som si povedala, že dokument o menštruácii musím natočiť ja.
Nemali ste obavy z toho, ako bude dokument prijatý, keďže to bola v tom čase dosť tabuizovaná téma?
Tým, že som žila v zahraničí v umeleckých kruhoch, a tak či tak mám hranicu, čo je škandalózne, dosť výrazne posunutú oproti väčšine mojich spoluobčanov, najprv mi nedošlo, ako veľmi je táto téma tabu. Že to tak je, som pochopila až pri natáčaní, distribúcii a premietaniach. Z toho by mohol byť ďalší film o filme.
Pred festivalom v New Yorku ste mali zaujímavú skúsenosť. Prečo vás na letisku považovali za teroristku?
Na pasovej kontrole sa ma policajt spýtal na dôvod mojej návštevy. Odpovedala som, že ma pozvali na filmový festival. Spýtal sa, s akým filmom. Povedala som, že o ženskej menštruácii. A on to vzal osobne. Myslel si, že z neho robím blázna, že ho chcem uraziť. Povedal, že za prvé by o tom film nikto príčetný neurobil. A za druhé, ak by aj urobil, USA by takého niekoho určite do svojej krajiny nepozvali. Opýtal sa ma, či mi je americká polícia na smiech a zobral ma na vypočúvanie. Do mojej zložky napísal, že som persona non grata – nechcená osoba, čo by mi následne spôsobovalo problémy pri každom vstupe do USA. Našťastie na „teroristickom” bol už rozhľadenejší policajt. Po vypočutí zápis v zložke opravil a pustil ma.
Vzťahy a Hranice vernosti
Ako empirická vzťahová poradkyňa sa s neverou v partnerských vzťahoch stretávate zrejme pomerne často. Podľa odborníkov je monogamia len akýmsi nástrojom na reguláciu nášho sexuálneho života a jej cieľom je, prinášať do nášho života usporiadanosť. A vraj každý druhý Slovák je neverný…
Hm. Nuž, nevera tu s nami je od nepamäti a asi aj navždy bude. Odkedy existuje manželstvo, existuje aj nevera. Napriek tomu, že za ňu boli v minulosti kruté tresty, hlavne pre ženy. Ešte dnes je na svete 11 krajín, kde môže žena dostať trest smrti, ak sa zistí, že bola neverná. Napriek tomu sa nevera deje, takže je zrejmé, že je to niekde hlboko v nás. Tá túžba po… Po čom vlastne? Je to tak rozmanité. No ani zďaleka to nie je len o sexuálnom pude. Môže to byť túžba po intimite, blízkosti, splynutí, nádeji na lepší život. Môže to byť únik, aspoň chvíľkový, zo vzťahu, ktorý máme. Alebo aj túžba po dobrodružstve, večnej mladosti, ľahkosti bytia, hľadanie samého či samej seba, útek pred problémami. Dôvodov je nespočetne veľa a každá nevera, tak ako každý ľúbostný trojuholník či štvoruholník, je špecifická.
Ako neveru vnímate vy?
Ja neveru vnímam ako nebezpečenstvo pre vzťah, pre všetkých zúčastnených. Ako klamstvo. Stratu dôvery. Stratu samých seba. Bolesť. Katarziu. Prebudenie. Šok. Nový začiatok. V nevere je ukrytá celá škála emócií. Niekedy môže byť aj psychicky liečivá. Môže byť spúšťačom zmeny. Motorom na odchod, alebo na radikálne prenastavenie vzťahu.
Dokumentárny film Hranice vernosti rozpráva milostný príbeh. Aký? O klamstve a vzorcoch prenášaných z generácie na generáciu alebo o dôvere a úprimnosti?
Aj aj. (Smiech) Bez skúsenosti z jedného pólu, by sme si nevážili, keď sa to preklopí do toho druhého a je to celé dobré, úprimné a dôverné. Dokument Hranice vernosti rozpráva intímny príbeh vzťahu, v ktorom sa dvaja ľudia snažia byť k sebe totálne úprimní. Existuje však niečo ako príliš veľa úprimnosti? Nie je občas lepšie nevedieť?
Prečo ste si vybrali ako tému dokumentu práve neveru?
V istom životnom období som si uvedomila, že sa vzťahy okolo mňa rozpadajú, rodiny sa delia. Častým menovateľom v rozchodoch bola práve nevera. Buď sa na ňu prišlo alebo hrala zákulisnú úlohu v pozadí. Došlo mi, že sa to veľmi ľahko môže stať aj nám dvom, mne s mojím mužom. Chcela som pochopiť, prečo sme voči nevere my ľudia tak zraniteľní. Prečo tak ľahko podliehame zvodom. Prečo má nevera taký toxický vplyv na vzťah, keď sa na ňu príde.
Ako dlho ste na príprave filmu pracovali?
Na filme som pracovala 7 rokov. Je z toho časozber. Dokument sa aj výrazne menil v čase, podľa toho, čo sa dialo. Najlepší scenárista je skutočne život sám. Za tie roky sa toho udialo neúrekom.
Čo by ste zaželali svojmu filmu?
Aby si našiel svojich divákov a bol pre nich obohacujúci. Aby aj vďaka nemu dokázali rozmýšľať o svojich vzťahoch možno z novej perspektívy, v inom uhle. Nech je otváračom hlbších konverzácii, a barličkou k otvoreniu citlivých tém. A materiálom na premýšľanie ešte dlho po odchode z kinosály.
Prečítajte si: Nidal Saleh: Otec, ktorý napísal knihu „Ďakujem, že si INÝ!“ o láske k svojmu synovi s Aspergerovým syndrómom
Jeden svet je viac svetov zároveň
Boli ste umeleckou riaditeľkou festivalu Jeden svet, ktorý oslavuje už svoje 25. výročie. Stále zostávate jeho súčasťou. V akej forme?
Práve kvôli dokončovaniu filmu, ale aj zdravotnej situácii v rodine, som musela pôsobenie na Jednom svete vypustiť. Ostávam však spolupracovať externe, pretože Jeden svet je láska na celý život. Naďalej tam mám svoj formát Festivalových raňajok, robím úvody k niekoľkým filmom, Q&A po filmoch a PR vybraným titulom. Práve preto, že som tento rok filmy nevyberala ja, môžem objektívne povedať, že tím zostavil nádhernú výberovku kvalitných, originálne spracovaných a výpovedne veľmi silných dokumentov. Vidieť tento rok všetky dokumenty, bude skutočne plnotučný zážitok.
Festival aj v ponímaní vzťahov reaguje na vernosť ľuďom, dokumentom a svetom, kde nehrá rolu rod, rasa, vek, sociálny status, či zdravotná spôsobilosť. Aké ďalšie hodnoty festival vyznáva?
Pomenovali ste ich výstižne, tak možno len dodám, že festival vyznáva rozmanitosť. Uvedomuje si, že práve v nej je krása a pridaná hodnota. Ďalej vyznáva inklúziu, pretože je spoločnosť ochudobnená, ak z nej vystrnadíme zraniteľnejšie články, nakoľko tie nás obohacujú svojim subtílnym čarom – iným pohľadom a prístupom k životu. Cez nich máme možnosť vnímať veci, ktoré inak prehliadame a zabúdame si ich všímať.
Prečo by sme mali festival Jeden svet navštíviť?
Je to jedinečné miesto, kde sa stretávajú ľudia, ktorí sú zvedaví, túžiaci po poznaní, pochopení ako funguje vesmír okolo nás, túžiaci aktívne meniť svet k lepšiemu. Dni a večery festivalu sú nabité skvelými filmami, hlbokými diskusiami, stretnutiami s priateľmi, aj so spriaznenými dušami, ktoré by našimi priateľmi mohli byť. Jeden Svet je balzam na dušu v tomto uponáhľanom svete.
Zdroj foto: Diana Fabiánová
