Zaslúžiš si čokoládu, až keď budeš mať dobrú známku z písomky. Prvé miesto si musíš zaslúžiť. Dovolím ti ísť von, až keď mi pomôžeš. Zaslúžiš si moje objatie, až keď budeš poslúchať. Zaslúžiš si, až keď… Nedovolím ti… A zaslúžiš si…?
Určite sa nechcem takto búriť proti výchovným spôsobom. Avšak zamysleli ste sa niekedy nad tým, ako nás práve tieto a podobné vety naprogramovali na ďalší život, ktorý prichádza hneď po detstve? Všetko, čo k nám má v živote prísť, tak si musíme zaslúžiť? Aj lásku…? Zaslúžim si ju? Dovolím si ju?
Bránime šťastiu prísť
Stretávam sa s tým, že veľa ľudí si nedovolí lásku, a tak si vlastne bránia zažiť šťastie – tak naozaj. A hlavný dôvod je, že majú v sebe silné presvedčenie, že si ju nezaslúžia. V prvom rade hovorím o sebaláske. Prečo by som sa mala milovať? Veď vyzerám tak či onak, nie ako z časopisu. Nezaslúžim si. Prečo by som sa mal milovať? Veď som večne neposlúchal, keď som bol malý, a tak si vôbec lásku nezaslúžim. Nie som dosť dobrá, pekná, šikovná.. Nie som dosť dobrý, výkonný, úspešný… Atď.
Príčin či blokov, prečo si nedovolíme alebo nezaslúžime, máme v sebe väčšinou veľa a sú rôzne. O tom by nám naše podvedomie mohlo rozprávať.
Detstvo s podmienkami
Narodili sme sa s bezpodmienečnou láskou v srdci, avšak tento svet nám ju spodmienkoval veľmi rýchlo, ešte v rannom veku. A čím ďalej, tým viac sa presviedčam, nielen sama na sebe, že pokým opäť v sebe nezačneme nachádzať tú bezpodmienečnú čistú lásku, tak túto hru menom život iba premárnime. A budeme sem na tento svet chodiť dovtedy, pokým ju neobjavíme.
A tak nám všetkým prajem, aby sme si ju, tú lásku, a všetko, čo nám prináša radosť v srdci, jednoducho dovolili, bez podmienok. Zaslúžime si to a bez podmienok…
… keď len kúsok po kúsku začneme ;)
Stojí to za to. Nielen, že sa dostaví pocit naplnenia a úplnosti, ale nebudeme viac manipulovateľní a nebudeme manipulovať iných. Nebudeme viac hľadať vonku a očakávať lásku od druhých. Naopak, budeme schopní sa o ňu deliť a zdieľať ju. A tomu ja hovorím výstup z matrixu :)
in..
