Začnite písať ak chcete vyhľadať článok

MAGAZÍN ROZHOVORY ŽENY A KARIÉRA

Egyptologička Veronika: Hoci sú ženy na prvý pohľad krehkejšie, často majú väčšie odhodlanie

REDAKCIA
Zdieľať

Veronika Verešová je egyptologička a jej snom je uskutočniť výskum v Egypte. Staroegyptské dejiny, kultúra a artefakty fascinujú milióny ľudí po celom svete. Nové objavy sleduje celý svet, a tak takýto výskum môže zviditeľniť Slovensko. Na to však potrebuje financie. Preto rozbehla kampaň na Startlabe. V rozhovore nám prezradila:

  • ako sa dostala k svojej profesii,
  • na čo sa najčastejšie špecializujú ženy – egyptologičky,
  • čo ju ťahá do terénu o štvrtej ráno,
  • aké boli najväčšie slovenské objavy,
  • aký objav by ju najviac potešil.

Ste egyptologička, ako ste sa k tejto zaujímavej profesii dostali? Čo bol prvý impulz, že ste sa začali zaujímať o históriu?

Záujem o archeológiu prišiel niekedy v desiatich rokoch prostredníctvom prvých detských kníh o histórii a hlavne prvou návštevou Grécka a konkrétne starovekých Mykén, ktorá na mňa spravila veľký dojem. K histórii ma doviedli teda hlavne Schliemannove objavy a antickí hrdinovia Trójskej vojny. Ďalším stupňom boli knižky od Vojecha Zamarovského a hlavne Ich veličenstvá pyramídy. Profesionálnejší záujem prišiel potom na strednej škole, ale keďže som chodila na Obchodnú akadémiu, chvíľu mi trvalo, kým som začala archeológiu naozaj študovať. Konkrétne to bola Klasická archeológia v Trnave a neskôr egyptológia vo Viedni.

Vašou oblasťou záujmu je predovšetkým Egypt. Prečo práve táto kultúra?

Doteraz neviem presne opísať, čo tak náhle vzbudilo tú fascináciu Egyptom, vždy som sa zaujímala aj o rôzne iné oblasti, hlavne teda o staroveké Grécko. Egypt prišiel tak nejak zrazu a získal si ma jedinečnosťou svojich pamiatok, ich monumentalitou a krásou. Tou dokonalosťou v mnohých ohľadoch, ktorú starovekí Egypťania dosiahli už v tak dávnom veku – či sa to týka umenia, architektúry alebo napríklad ich náboženských predstáv a teda výkladu fungovania sveta.

V neposlednom rade svojimi napínavými dejinami a zaujímavými historickými osobnosťami, o ktorých vieme na jednej strane tak veľa – na rozdiel od iných starovekých kultúr – a na druhej strane je okolo nich stále množstvo záhad. A po prvej návšteve Egypta sa k tomu, samozrejme, pridala celková atmosféra krajiny, ktorú tvorí to magické prostredie od nílskeho údolia cez púšť po Červené a Stredozemné more, fascinujúce história, ale aj súčasný moderný život so všetkým, čo k nej patrí.

S kolegyňami v Egypte

Vo vašom odbore, ako aj v archeológii, je pravdepodobne viac mužov ako žien. Prečo je tomu podľa vás tak?

Prekvapujúco tomu tak nie je! Práve v egyptológii sú v tomto ohľade sily vyvážené, ba dokonca by som povedala, že žien je v poslednej dobe viac. Súvisí to práve s tou fascináciou a romantikou, ktorá sa so starovekým Egyptom spája a má tendenciu priťahovať práve aj ženy. Tie sa ale venujú rôznym oblastiam. Nie všetci egyptológovia sa totiž zúčastňujú terénneho výskumu, ale svoje bádanie uskutočňujú prevažne v knižniciach či múzeách. V tomto smere sa množstvo egyptologičiek špecializuje napríklad na filológiu – teda preklady jazyka a písomných pamiatok a rekonštrukciu histórie na ich základe.

Je však stále viac žien, ktoré dokonca výskumy v Egypte vedú. V niektorých ohľadoch to majú náročnejšie, predsa len, muži majú v tejto spoločnosti často stále väčší rešpekt, ale aj to  sa postupne mení. A hoci sú ženy na prvý pohľad krehkejšie, často majú väčšie odhodlanie, čo súvisí snáď s akousi zodpovednosťou, a teda aj výdrž na prácu v ťažkých egyptských podmienkach. Na druhej strane, veľa činností, ktoré na výskume robíme si vyžadujú neskutočnú trpezlivosť, ktorá je skôr vlastná ženám – ako napríklad kreslenie keramiky a nálezov, analýza kostrového alebo botanického materiálu. Práve aj čo sa týka nášho výskumu, máme doslova problém zohnať chlapov, väčšina nášho tímu sú ženy (úsmev).

Prečítajte si aj: Astrobiologička Michaela Musilová: Ako veliteľka musím obetovať vlastné potreby pre dobro posádky

Je náročné presadiť sa ako žena vo vede?

Nemyslím, že sú tu nejaké rozdiely – presadiť sa môže každý, kto má na to predispozície a tvrdo pracuje. Rozdiel môže nastať predovšetkým pri udržaní sa v získanej pozícii, čo je v prípade žien často ohrozené predovšetkým materskými povinnosťami. Aj to sa však určite dá, čoho sme svedkami pri mnohých vedkyniach. V tomto smere je to ale pre ženu určite náročnejšie a nedá sa to bez určitých ústupkov.

Čo máte na svojej práci najradšej a čo je pre vás najnáročnejšie?

Najúžasnejšie je samozrejme môcť pracovať priamo v Egypte. Byť tam na mieste, cítiť egyptské slnko, tú atmosféru, všetky vône, pachy, zvuky, tomu sa nič nevyrovná. Aj keď je to niekedy naozaj náročné po všetkých stránkach – množstvo práce v ťažkých podmienkach, každodenné problémy, ktoré treba riešiť, stres, takmer žiadny čas na oddych. A hlavne nedostatok času, s ktorým my permanentne bojujeme. Ale aj keď odtiaľ vždy odchádzame úplne vyčerpaní, po pár dňoch by sme sa najradšej vrátili.

Na našej práci je fascinujúce samozrejme hlavne to objavovanie a vzrušenie s každou vrstvou piesku, hliny, tehál prichádza niečo nové. Je to to očakávanie, čo prinesie každý nový deň, čo nás počas výskumu doslova ťahá aj o tej pol štvrtej ráno (úsmev). Treba si však uvedomiť, že táto práce nekončí výskumom priamo v Egypte, ale pokračuje potom doma v knižnici alebo v múzeu. Objavy spojené s rovnakým vzrušením sa uskutočňujú aj tam.

Vizualizácia vstupnej brány do pevnosti Ramesseho III na Tell el-Retábí

Okrem toho, takmer rovnako na svojej práci milujem následné prezentovanie nálezov a výsledkov výskumu. Teda tak ako rada Egypt objavujem, tak o tom rada rozprávam. Nejde len o ukázanie toho, čo sme našli, ale práve o prenesenie tej atmosféry a nadšenia na všetkých naokolo. Preto sa čo najviac snažím túto prácu prezentovať širokej verejnosti – či už formou článkov, prednášok alebo iných vystúpení. V archeológii totiž často nejde o konkrétny nález, ale práve o vysvetlenie toho, prečo je taký dôležitý a úžasný pre naše poznanie danej doby a spoločnosti.

Koľko času ste už strávili na archeologickom výskume v Egypte? Ako vyzerá váš bežný pracovný deň počas výskumu?

Výskumu sa zúčastňujem od roku 2008, kedy som končila štúdium archeológie, odvtedy to bolo takmer každý rok, pričom sezóna trvá zvyčajne 4-6 týždňov. Z toho pracujeme šesť dní v týždni, len v piatok býva voľno, ktoré aj tak hlavne ku koncu sezóny využívame na dodatočnú prácu. Našim problémom je práve čas. Miesto (Tell el-Retábí), ktoré leží v husto obývanej východnej nílskej delte, je neustále ohrozené rôznymi stavebnými aktivitami. Preto musíme preskúmať v rámci sezóny čo najväčšiu plochu. A kvôli nedostatku financií si nemôžeme dovoliť byť v Egypte dlhšie alebo častejšie. Bývame zväčša v prenajatom byte v meste Ismailia pri Suezskom kanáli, odkiaľ každodenne takmer dve hodiny dochádzame na miesto výskumu.

Pracovať sa ale dá kvôli teplotám len od východu slnka do obeda, takže poobede spracovávame nálezy do neskorých večerných hodín. Z Egypta nemôžeme nič vyviezť a preto je potrebné všetko zdokumentovať – nakresliť, nafotiť a popísať na mieste, vyhotoviť plány a 3D modely, táto dokumentácia je to jediné, čo si potom môžeme so sebou vziať domov na ďalšie štúdium. Popri tejto „archeologickej“ práci však musíme samozrejme robiť aj množstvo iných vecí – ako organizovať prácu miestnych robotníkov priamo na lokalite, zabezpečovať celú logistiku – potrebné vybavenie, jednanie s miestnymi úradmi, dopravu na lokalitu cez nákupy potravín, varenie, upratovanie, pranie a podobne, určite to nie je žiadna dovolenka!

Východ slnka nad lokalitou

Čo považujete za najväčšie objavy, ktoré sa podarili slovenským archeológom?

Je to predovšetkým objav najstarších fáz osídlenia – vyzerá to tak, že toto miesto bolo obývané už v období Strednej ríše (20.-18. storočie pred Kr.), doteraz sme našli ale len keramiku a nie priamo zvyšky sídla. Potom je to výskum sídla z tzv. Druhého prechodného obdobia (nazývaného aj Hyksóskeho – 17.-16. stor. pred Kr.), akých je v Egypte len veľmi málo. Bolo to obdobie, v ktorom bola práve táto časť krajiny obývaná a aj ovládaná ázijským obyvateľstvom.

Z tohto obdobia máme veľmi zaujímavé pohrebisko s množstvom vzácnych predmetov, ktoré ukazujú napríklad ako spolu obe etniká spolunažívali a navzájom sa ovplyvňovali. Fascinujúce je napríklad sledovať, ako prebiehal prechod od tohto obdobia k Novej ríši, teda najznámejšiemu obdobiu staroegyptských dejín, kedy sa panovníkom 18. dynastie podarilo Egypt opäť zjednotiť. Realita života na takomto mieste je totiž často iná ako to, čo o tom máme vytesané na stenách chrámov a teda to, čo o tom chceli egyptskí panovníci zaznamenať.

Potom je to objav mesta práve z 18. dynastie – teda z obdobia panovníkov ako Hatšepsut alebo Thutmosse III (15. storočie pred Kr.), kedy vidíme, že aj tu na okraji ríše žili očividne bohatí ľudia, o čom svedčí napríklad množstvo nájdených kovových (bronzových alebo strieborných) predmetov, a že mali kontakty s inými oblasťami východného Stredomoria – ako dokladá napríklad nájdená mykénska keramika – teda z pevninského Grécka!

V neposlednom rade sú to časti opevnenia z obdobia panovníkov Ramesseho II a III, kedy tu boli vojenské pevnosti, a kamenné časti výzdoby, ktoré určite patrili k chrámu, ktorý sa tu nachádzal.

Ako sa vám podarilo získať egyptskú licenciu na výskum v Tell el-Retábí?

Licenciu sme získali v spolupráci s poľskými kolegami z Varšavskej univerzity a Poľského centra stredomorskej archeológie. Zvažovali sme viaceré lokality, kde egyptská pamiatková správa navrhovala na skúmanie. Jednalo sa najmä o miesta, ktoré boli z nejakého dôvodu ohrozené a najviac tomu tak bolo práve v nílskej delte, ktorá čelí náporu stavebnej a poľnohospodárskej aktivity. Lokalita Tell el-Retábí zvíťazila vďaka svojmu očividne dlhému osídleniu, ktoré už bolo známe na základe predchádzajúcich výskumov, ako aj vďaka svojej polohe a možnostiam realizácie výskumu. Licencia sa udeľuje hlavne na základe odborného profilu žiadateľov a ich vedeckého zázemia, teda inštitúcií, ktoré výskum zastrešujú.

Tell el-Retábí – vizualizácia pevnosti a migdolu Ramesseho III

Čím je táto oblasť v Egypte výnimočná?

Jednalo sa o pohraničnú oblasť – teda výhodnú deltu rieky Níl, konkrétne o údolie, ktoré sa ťahá od rieky Níl až po Sinajský polostrov. Bola to významná strategická cesta, ktorou prechádzali karavány a vojenské výpravy smerom na východ do Ázie. Zmieňovaná je napríklad v známom príbehu o Sinuhetovi, teda pôvodne staroegyptskom príbehu, ktorý sa stal podnetom pre slávny román Miku Waltariho. Z tohto dôvodu je veľmi zaujímavá, lebo tu dochádzalo k stretom rôznych kultúr a etník ako aj k dôležitým historickým udalostiam. Práve preto tu vznikli dôležité mestá – hlavne v období vlády panovníkov 18. dynastie a neskôr za ich nástupcov ako boli Ramesse II Veľký či Ramesse III.

Celkovo je oblasť nílskej delty len veľmi málo prebádaná, dlho nebola práve v centre pozornosti archeológov. Pamiatky sa tu, žiaľ, kvôli vlhkejšiemu prostrediu nezachovali tak dobre ako v južnom Egypte. O to viac objavov tu ale čaká a o to väčší je ich význam. Celkovo máme zo starovekého Egypta prebádaných len veľmi málo miest. Práve mestá, akým bolo aj to na našej lokalite Tell el-Retábí, nám vedia povedať o histórii a živote Egypťanov viac ako napríklad bohaté hrobky.

Na crowdfundingovej platforme Startlab beží kampaň. Na čo by ste chceli použiť vyzbierané peniaze?

Sme jediný slovenský archeologický projekt v Egypte, náš výskum každý rok prináša nové atraktívne objavy, ktoré doslova prepisujú dejiny Egypta. Výskum v Egypte je doslova privilégium a prestížna záležitosť, ktorá reprezentuje Slovensko vo svete. Napriek tomu sa nám opätovne nedarí získať financovanie zo štátnych zdrojov. Veľmi potrebujeme tento výpadok financií preklenúť a tohtoročnú sezónu uskutočniť. Ak sa nám nepodarí tento rok sezónu uskutočniť, hrozí nielen zánik niektorých častí lokality, ktoré sú ohrozené stavebnou činnosťou, ale aj to, že môžeme prísť o licenciu na výskum.

Kampaň  na Startlabe môžete podporiť tu.

Cieľom kampane je zabezpečiť finančné prostriedky na organizáciu archeologickej výskumnej sezóny na lokalite Tell el-Retábí v Egypte. Ak sa nám podarí získať finančné prostriedky, sezóna potrvá štyri týždne v septembri 2021. Získané prostriedky pokryjú náklady na archeologické práce na mieste, na náradie, materiál, prepravu a ubytovanie tímu a predovšetkým na platy miestnych robotníkov, ktorých každoročne zamestnávame.

Výber nálezov z Tell el-Retábí

Kto všetko by sa výskumu zúčastnil?

Sú to stáli členovia nášho tímu – teda vedúci slovenskej časti výskumu Jozef Hudec, pár egyptológov a archeológov, ktorí pracujú na Slovensku alebo v zahraničí. Vždy sa snažíme zapojiť aj pár študentov archeológie. Títo sa venujú hlavne práci v teréne – teda riadeniu vykopávok a ich dokumentácii, resp. potom následnej dokumentácii nájdených predmetov a štruktúr – foteniu, kresleniu, vykresľovanie plánov, robenie 3D modelov a podobne. Ďalej sú to odborníci ako geodet, antropológ či reštaurátor. Spolu sa jedná tak o desať členov tímu. Jeho veľkosť závisí najmä od finančných možností. Čím viac financií sa nám podarí získať, tým môže byť aj väčší tím a tým viac objavov môžeme uskutočniť.

Čo by ste považovali za jedinečný objav? Čo by vás najviac potešilo?

Písomné pamiatky. Doteraz sme našli len niekoľko úlomkov stél – teda nápisov na kamenných doskách, ktoré zdobili rôzne budovy resp. pár úlomkov odtlačkov pečatí. Práve tieto artefakty sú najdôležitejšie, môžeme sa tak dozvedieť kto, kedy a ako na mieste žil resp. nám povedia o tom, aká bola funkcia miesta prípadne jeho názov. Toto všetko vieme na základe iných nálezov vytušiť, nikdy však nemáme istotu, kým to nestojí – v prípade Egypta nie na papieri – ale na papyruse, hlinenej tabuľke, pečati alebo kameni.

Skúste nám dať tri rady pre ženy ako dosiahnuť svoj sen

  • Robiť všetko naplno a najlepšie ako viem – aj tie najmenšie veci – nikdy neviete, kto a ako veľmi vašu snahu ocení a k splneniu sna vám pomôže.
  • Inšpirovať sa ľuďmi, ktorí podobné sny dosiahli.
  • Žiť nielen pre seba, ale hlavne aj pre rodinu a priateľov, sú to práve oni, bez ktorých podpory by sa často sen nesplnil.

Tagy
REDAKCIA
REDAKCIA

Sme akčné ženy a prinášame ti príbehy a články spoločne s ďalšími akčnými ženami, ktoré robia, čo milujú a rady o tom aj píšu. Podporujeme sa navzájom v našich snoch. V tom, čo nás napĺňa a robí nám radosť. Pridaj sa k nám: https://akcnezeny.sk/registracia/ Spoločne vytvárame magazín, stretávame sa online a rovnako offline na vzdelávacich a motivačných podujatiach, ktoré organizujeme. IG: #zenyktorerobiacomiluju #akcnezeny #akcnemamy #vzdelavanie #biznis #kariera

  • 1

Zanechaj nám svoj komentár

Your email address will not be published. Required fields are marked *

X