Vedeli ste, že cesta k herectvu Grace Kelly bola dosť tŕnistá? Noblesa herečky a neskôr monackej knažnej Grace ešte dnes rezonuje v mnohých milovníkoch strieborného plátna. Počas celej histórie filmu sa máloktorá herečka stala takým symbolom elegancie a dôstojnosti ako práve ona. A jej nešťastný a predčasný koniec akokeby ešte viac podčiarkol jej nesmrteľnú krásu.
Grace Kelly sa narodila 12. novembra 1929 vo Philadelphii v Pensylvánii a vyrastala v bohatej a vplyvnej rodine. Jej otec John B. Kelly bol americko-írskeho pôvodu, získal tri zlaté olympijské medaily za veslovanie a vlastnil úspešnú murársku spoločnosť. Jeho brat Walter C. Kelly bol hviezdou estrády a nakrúcal filmy pre a ďalší brat George bol dramaturgom, scenáristom a režisérom oceneným Pulitzerovou cenou. Gracina matka Margaret Majer mala nemeckých rodičov. Margaret vyučovala telesnú výchovu na universite a bola prvou ženou, ktorá v Pensylvánii trénovala ženskú atletiku. V mladosti tiež určitý čas pôsobila ako modelka.
Kelly mala dvoch starších súrodencov Margaret a Johna ml. a mladšiu sestru Elizabeth. Deti boli vychovávané v katolíckej viere. V roku 1942 si ako 12-ročná zahrala hlavnú úlohu v hre Don’t Feed the Animals. V máji 1947 absolvovala Stevens School, spoločensky významnú súkromnú školu, kde sa zúčastňovala dramatických a tanečných programov. V ročenke je uvedená ako jej obľúbená herečka Ingrid Bergmanová.
Herečkou napriek nesúhlasu rodičov
Napriek počiatočnému nesúhlasu rodičov sa Kelly rozhodla ísť si za svojimi snami stať sa herečkou. Jej otec bol s jej rozhodnutím obzvlášť nespokojný.
Na začiatku svojej kariéry sa zúčastnila konkurzu do Americkej akadémie dramatických umení v New Yorku. Napriek tomu, že škola už splnila svoju kvótu, bola prijatá vďaka Georgeovmu vplyvu. Kelly svedomito pracovala a precvičovala si reč pomocou magnetofónu.
Na Broadwayi debutovala v Strindbergovej hre Otec po boku Raymonda Masseyho. V 19 rokoch účinkovala vo filme Philadelphia Story. Jej strýko jej počas svojej hereckej kariéry naďalej radil a mentoroval.
Krásne roky v Barbizone
Na naliehanie svojho otca žila v hoteli Barbizon pre ženy na Manhattane. Zamestnala sa aj ako modelka, kde v rámci z jej prvých kampaní robila reklamu na sprej proti hmyzu a cigarety. Kelly údajne „rada tancovala na havajskú hudbu po chodbách Barbizonu a šokovala svojich susedov ako polonahá.“ Neskôr napísala, že mala nádherné spomienky na tri roky, ktoré strávila v Barbizone.
Televízny producent Delbert Mann obsadil Grace na hlavnú úlohu v adaptácii románu Sinclaira Lewisa „Bethel Merriday“. V časopise Theater World o nej napísali: „najsľubnejšia osobnosť broadwayskej scény roku 1950“. Henry Hathaway, režisér filmu Štrnásť hodín (Fourteen Hours, 1951), jej ponúkol malú úlohu vo filme. Kelly hrala po boku Paula Douglasa, Richarda Baseharta a Barbary Bel Geddesovej (ktorá sa tiež preslávila úlohou v Dallase). Gracin kolega, Paul Douglas, o jej účinkovaní v tomto filme povedal: „Mala dve dobré stránky – mohli ste ju filmovať z akéhokoľvek uhla a bola jednou z najspolupracujúcejších ľudí v tejto oblasti.“
Grace Kelly si všimol počas natáčania Štrnásť hodín Gary Cooper, ktorý ňou bol očarený. Jej výkon si v Štrnástich hodinách však kritici väčšinou nevšimli. Grace pokračovala vo svojej práci v divadle a televízii.
1951–1953: Prvé filmy a prelomv kariére
Kelly účinkovala v divadle Elitch Theatre, keď jej ponúkli úlohu po boku Garyho Coopera vo filme Freda Zinnemanna Pravé poludnie (High Noon, 1952), western natočený v horúcom počasí v Kalifornii. Bola obsadená ako „mladá kvakerska nevesta stoického Marshalla, ktorého hral Garyho Cooper“.
Film bol uvedený na trh v lete 1952. Získal štyri ceny Akadémie a odvtedy ho niektorí recenzenti zaradili medzi najlepšie filmy všetkých čias. Napriek tomu životopisec H. Haughland uvádza: „Herectvo slečny Kellyovej nevzrušilo kritikov ani nesplnilo jej vlastné očakávania.“
Niektorí kritici sa posmievali záveru filmu, v ktorom Cooperova postava musí byť zachránená Grace Kelly. Jeden kritik tvrdil, že jej pacifistická postava, ktorá zabila muža, ktorý sa chystá zastreliť jej manžela, bola chladná a abstraktná. Alfred Hitchcock označil jej vystúpenie za „dosť bláznivé“. Povedal, že až v neskorších filmoch „skutočne rozkvitla“ a ukázala svoju skutočnú hviezdnu kvalitu.
Grace ďalej na sebe pracuje
Po natáčaní poludnia sa Kelly vrátila do New Yorku a absolvovala súkromné hodiny herectva, pretože chcela, aby ju brali vážne ako herečku.
Účinkovala v niekoľkých drámach v divadle a v televíznych seriáloch, vystupovala v niekoľkých televíznych hrách a v roku 1952 dostala prelomovú úlohu vo filme Taxi. Úlohu dostala spolu so sedemročnou zmluvou pri relatívne nízkom plate 850 dolárov týždenne. Kelly podpísala dohodu za dvoch podmienok: po prvé, že bude mať voľno na prácu v divadle; a po druhé, že bude môcť žiť v New Yorku.
V novembri 1952 Grace Kelly dorazila do Nairobi, aby začala s produkciou filmu Mogambo. Grace Kelly neskôr povedalaj publicistke Hedde Hopperovej: „Na Mogambo ma zaujímali tri veci: John Ford, Clark Gable a cesta do Afriky so zaplatenými výdavkami. Keby bolo Mogambo natáčané v Arizone, neurobila by som to.“
Prečítajte si: 15 najväčších filmových bojovníčok
Kelly stvárnila Lindu Nordleyovú, anglickú manželku, ktorá sa zaujímala o postavu Clarka Gableho. Natáčanie prebiehalo počas troch mesiacov. Film sa premietal v roku 1953 a mal veľký kasový úspech. Kelly získala Zlatý glóbus za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe a za svoj výkon získala svoju prvú nomináciu na Oscara za najlepšiu herečku vo vedľajšej úlohe.
1954–1956: Kritický ohlas a záverečné filmy
Po úspechu v Mogambe hrala Grace Kelly v televíznej hre Cesta orla s Jeanom-Pierrom Aumontom, potom bola obsadená do filmovej adaptácie broadwayského hitu Fredericka Knotta na Broadwayi Dial M for Murder. Kelly hrala rolu bohatej manželky profesionálneho tenistu na dôchodku.
Režisér Alfred Hitchcock sa stal jedným z Graciných mentorov počas posledných rokov jej kariéry. Následne ju MGM zapožičalo do niekoľkých Hitchcockových filmov, ktoré sa stali jednou z jej najoceňovanejších a najznámejších úloh.
Grace Kelly začala nakrúcať pre svoj ďalší film Mosty na Toko-Ri začiatkom roku 1954 s Williamom Holdenom pre Paramount Pictures. Príbeh podľa románu Jamesa Michenera bol o prúdovýc stíhačkách amerického námorníctva, ktoré bojovali v Ázii a Grace Kelly tam hrala rolu Holdenovej manželky.
Hitchcockova múza
Zaviazala sa však aj k úlohe Lisy Fremont vo filme Okno do dvora (Rear Window). Herec James Stewart bol veľmi nadšený, že bude pracovať s ňou. Rola Lisy Fremontovej, bohatej manhattanskej prominentky a modelky, ktorá „nikdy nemala dvakrát oblečené rovnaké šaty“, sa nepodobala na žiadnu z predchádzajúcich žien, ktoré hrala. Hitchcock vyzdvihol jej eleganciu tým, že sa mnohokrát prezliekala, vrátane: „očarujúcich večerných krátkych šiat, negližé, elegantnej nočnej košele, celokožených kvetinových šiat a ležérnych džínsov“. Po premietaní filmu v októbri 1954 bola Grace Kelly opäť vychválená.
Stvárnila tiež rolu dlho trpiacej manželky Binga Crosbyho, Georgie Elgin, vo filme The Country Girl (1954). Grace Kelly vo filme stvárnila manželku alkoholického speváka, ktorého si zahral Crosby. Jej postava je emocionálne rozorvaná medzi jej dvoma milencami, ktorých stvárňujú Crosby a William Holden.
Oscarová herečka
Kelly na 28. ročníku udeľovania Oscarov v roku 1956 Vďaka svojmu účinkovaniu vo filme The Country Girl získala Oscara za najlepšiu herečku. Jej reč bola krátka: „Nadšenie z tohto momentu mi bráni v tom, aby som povedala, čo skutočne cítim. Môžem len poďakovať z celého srdca všetkým, ktorí mi to umožnili. Ďakujem.“ Jej hlavnou konkurentkou bola Judy Garland za výkon v hre A Star Is Born.
Po získaní nominácie na Oscara získala New York Film Critics Circle Award za najlepšiu herečku za herecké výkony v troch veľkých filmových úlohách z roku 1954: Okno do dvora, Vražda na objendávku (Dial M for Murder) a Vidiecke dievča. Pri udeľovaní cien Golden Globe Awards v roku 1955 získala Kelly Cenu za najlepšiu herečku vo filmovej dráme.
V apríli 1954 Kelly odletela do Kolumbie na 10-dňové natáčanie svojho ďalšieho projektu Zelený oheň (Green Fire) so Stewartom Grangerom. Hrala Catherine Knowlandovú, majiteľku kávovej plantáže.
Cary Grant a Grace Kelly
Potom Kelly odletela na Francúzsku riviéru, aby pracovala na svojom treťom a poslednom filme pre Hitchcocka Chytiť zlodeja. Kelly si zahrala úlohu pokušiteľky, ktorá nosí „luxusné a zvodné oblečenie“, zatiaľ čo Cary Grant si zahral úlohu bývalého zlodeja.
Kelly a Grant si vybudovali vzájomné puto a obdiv. Po rokoch, keď bol Grant požiadaný o to, aby prezradil meno svojej najobľúbenejšej herečky, odpovedal: „So všetkou úctou k drahej Ingrid Bergmanovej som mal radšej Grace. Mala v sebe pokoj.“
Grace Kelly ešte stvárnila princeznú Alexandru vo filme Labuť, ktorý natočil Charles Vidor. Jej posledná úloha bola v muzikálovom filme Charlesa Waltersa High Society, prerobeného filmu MGM na The Philadelphia Story (1940).
