Najvýznamnejšia udalosť v kresťanskom kalendári sa blíži. Veriaci v rôznych kútoch sveta budú čoskoro oslavovať ďalšiu Veľkú noc. Prípravu na očakávané sviatky odštartuje pôst. Obdobie striedmosti a zdržanlivosti má bohatú tradíciu pretrvávajúcu niekoľko storočí.
Význam pôstu u kresťanov
Pôst nie je výmyslom kresťanov. Odriekanie jedla bolo bežné už v období antiky. Starí Gréci a Rimania ho aplikovali ako medicínsku metódu, ktorá mala zlepšiť zdravotný stav pacientov. Miesto si našiel aj v niektorých východných náboženstvách, kde sa uplatnil ako očistný rituál. Za svoj ho poňali aj raní kresťania. Pôst mal pre nich spirituálny význam. Vykonávali ho ako formu pokánia, ktorou chceli vyjadriť ľútosť nad hriechmi. Znamenal tiež vnútorné očistenie a utíšenie v čase príprav na Veľkú noc. Prvé zmienky o pôste v kresťanstve siahajú do 2. storočia. Tento zvyk sa rýchlo uchytil a medzi praktikujúcimi kresťanmi ostal aktuálny dodnes.
Foto: www.pixabay.com – Prierlechapelet
Prvý pôst trval 40 hodín
Význam pôstu sa v priebehu storočí nemenil, no jeho trvanie áno. Raní kresťania nemali niekoľkotýždňové pôstne obdobie, aké majú súčasní veriaci. Jedla sa zdržiavali len 40 hodín na Veľký piatok a na Bielu sobotu. 40 hodín symbolizovalo 40 dní, ktoré podľa Biblie strávil Ježiš na púšti pred začatím svojho verejného pôsobenia. Kresťania si túto udalosť pripomínali práve odmietaním mäsitých pokrmov. Niektorí veriaci sa počas týchto 2 dní zriekali akéhokoľvek jedla. Najedli sa až v noci zo soboty na nedeľu.
Prechod na 40-dňový pôst
Spomienka na Ježišových 40 dní na púšti sa neskôr pretavila do predĺženia pôstu a zahrnutia pôstneho obdobia do liturgického kalendára. Približne od 4.-5. storočia sa kresťania postili už 40 dní. Po zavedení Popolcovej stredy sa pôstne obdobie začínalo práve v tento deň a trvalo do Veľkej noci. Zahájenie 40-dňovej doby bez mäsa, alkoholu a zábavy prebiehalo slávnostnou omšou a následným sypaním popola na hlavy veriacich na znak pokánia. V 11. storočí sa obrad pokánia zmenil. Miesto sypania popola na hlavu sa počas omše značil na čelo veriacich malý krížik z popola. Po omši sa začal pôst a s ním spojená striedmosť v jedení aj v zabávaní trvajúca 40 dní do Veľkej noci.
Foto: www.pixabay.com – Amplitudy
Zmeny v pôstnych zvykoch
40-dňová dĺžka pôstneho obdobia ostala rovnaká dodnes, no cirkevné pravidlá postenia sa v priebehu histórie menili. Veriaci si neskôr neodriekali mäso počas celého pôstu. “Vegetariánskymi” dňami boli iba stredy a piatky. Od Popolcovej stredy do Veľkej noci neprebiehali zábavy a v niektorých krajinách bolo zvykom nosiť staré oblečenie. Prísny pôst s jedným ľahkým bezmäsitým pokrmom za deň sa dodržiaval na Veľký piatok a Bielu sobotu. S rozdelením kresťanov a vznikom nových kresťanských cirkví boli do prežívania tejto časti liturgického kalendára vnesené ďalšie zmeny. Rímskokatolícka cirkev ostala pri postení bez mäsa v stredy, v piatky, na Veľký piatok a Bielu sobotu. Gréckokatolícka a pravoslávna cirkev sa vrátila k úplnému 40-dňovému pôstu bez mäsa. Niektorí veriaci si odopierali aj vajíčka, mlieko a iné živočíšne potraviny. Mnohí pravoslávni dodržiavajú tento zvyk dodnes, čo z pôstu urobilo dlhoročnú nadnárodnú tradíciu formujúcu nielen náboženskú, ale aj svetskú a gastronomickú kultúru.
Pôst v iných náboženstvách
Kultúru neobohacuje iba kresťanský pôst. Jedlo a zábavu si odriekajú aj členovia iných náboženských hnutí. Pôst je súčasťou duchovného života u židov, moslimov, hinduistov aj budhistov. V každom z uvedených náboženstiev prebieha inak, pri iných udalostiach a iným spôsobom. Židia majú najväčší pôst počas sviatku Jom kipur. Moslimovia sa postia počas dní v deviatom mesiaci ramadán. U hinduistov sú bežné celodenné pôsty v čase konania festivalov Navarátri a Maha Shivaratri. Napriek rozdielom v prežívaní pôstu je jeho význam podobný. Cieľom je vnútorná očista, pokánie a budovanie sebakontroly a ovládania telesných túžob, ktoré má veriacich priblížiť k bohu.
Foto: www.pixabay.com – congerdesign
Foto na titulke: www.pixabay.com – congerdesign
