Ženská dominancia, nadvláda nad mužmi, partnerské vzťahy založené na autorite manželiek. O matriarcháte sa šíri mnoho mýtov. Kmene a etniká, v ktorých dodnes prežíva, odhaľujú jeho pravú tvár.
Zapotékovia (Mexiko)
Viaceré indiánske kmene v minulosti vyzdvihovali úlohu ženy ako matky a rodičky. Na juhu Mexika v lokalitách obývaných Zapotékmi platí tento status dodnes. Aj keď postavenie mužov sa vzhľadom na ekonomické zmeny v posledných desaťročiach začalo posilňovať, zapotécke ženy sú stále tie, ktoré strážia rodinnú kasu, rozdeľujú peniaze a rozhodujú o majetkových záležitostiach. Tento zvyk má korene v minulosti, kedy muži pracovali na poli a ženy predávali úrodu na trhu. Po príchode domov dávali manželom vreckové a odprevádzali ich za priateľmi, kde sa mohli s inými mužmi trochu zabaviť. Manželky po nich prišli v určený čas a odprevadili ich domov. Mnohé zapotécke rodiny dodržiavajú tieto spoločenské zvyky aj v súčasnosti. Cudzinci sa môžu stretnúť aj s tým, že pri oslovení zapotéckeho páru na ulici s nimi komunikuje iba žena. Muž stojí počas rozhovoru v úzadí.
Ilustračné foto: www.pixabay.com – RIGOYRBK
Bribri (Kostarika)
Silné postavenie si udržiavajú aj ženy z kostarického domorodého kmeňa Bribri. Ich vplyvná spoločenská pozícia sa vyznačuje najmä dedením pôdy a nehnuteľného majetku. Dediť môžu iba ženy a dievčatá. Dôležitú úlohu v tamojšom klanovom spoločenskom usporiadaní zohráva aj určenie klanu podľa rodovej línie matky, nie otca. Ženy sú uprednostnené aj pri príprave posvätného kakaového nápoja, ktorý sa pije na kakaových rituáloch. Iba ony môžu pripraviť nápoj konzumovaný na znak oslavy stromu kakaovníka, ktorý je podľa starej talamánskej mytológie prevteleným ženským božstvom.
Mosuo (Čína)
Matriarchálna spoločnosť stále prežíva aj v čínskej časti Himalájí. Neďaleko jazera Lugu má domov zhruba 40-50 000 príslušníkov národa Mosuo. Aj tu môžu majetok dediť iba ženy, ktorých rodová línia je kľúčová pri tvorbe rodinného rodokmeňa. S partnermi sa nesobášia ani s nimi nežijú v jednej domácnosti. Muži ich navštevujú len v noci kvôli spoločnému potešeniu. K súžitiu pod jednou strechou prichádza až po narodení detí, no nie je to pravidlo. Muž sa sťahuje k žene, nie ona k nemu. Ak sa žena rozhodne, ostane žiť sama a sama aj vychováva deti. Matriarchálne spoločenské prvky Mosuov nadväzujú na spôsob života v minulosti. Zhruba v 6.-7. storočí sa tu nachádzalo kráľovstvo, v ktorom zastávali všetky kľúčové vládnuce a úradnícke pozície ženy.
Jazero Lugu, Foto: www.pixabay.com – buguilin
Khásíjovia (India)
Pestré národnostné a etnické zloženie indického obyvateľstva prináša rozmanitosť aj do tamojšieho spoločenského systému. Patrí k nemu aj matriarchát, v ktorom už niekoľko storočí žijú Khásíjovia. S viac ako miliónovou populáciou sú jednou z najväčších matriarchálnych spoločností na svete. Slávnosti a rodinné stretnutia tu prebiehajú bez mužov. Ak žena nechce, muži sa nepodieľajú ani na spoločnej výchove detí, ktoré dostávajú priezvisko po matkách.
Minangkabau (Indonézia)
Prvenstvo v rebríčku najväčších matriarchálnych spoločností si drží národ Minangkabau žijúci na indonézskej Sumatre, ku ktorému sa hlásia približne 4 milióny ľudí. Ich predkovia začali budovať svoju spoločnosť pred začiatkom stredoveku. Spočiatku nešlo o matriarchát v dnešnej podobe. Postavenie žien sa začalo posilňovať až v čase, kedy miestni muži odchádzali na niekoľko týždňov z domu kvôli obchodovaniu so vzácnymi kovmi. Ženy prebrali vedúcu úlohu vo finančných záležitostiach, vo výchove detí aj v udržiavaní chodu domácnosti. Tamojší matriarchát sa vyvinul do získavania mena po matke a dedenia majetku len ženami. Muž sa po svadbe sťahuje do domu manželky. Manželia spia v oddelených izbách. Výnimkou sú spoločne strávené noci, kedy sa snažia splodiť dieťa. Matriarchát sa v národe Minangkabau dodržiava napriek prijatiu islamu.
Foto: www.pixabay.com – riskyrahmadanil
Vyzdvihnutie materstva, ženskej sily a ženskej rodovej línie zohrávalo kľúčovú úlohu aj v pravekých civilizáciách, v ktorých mali matky, ženy a manželky silné postavenie. Podľa historikov nefungoval mýtický matriarchát založený na nadvláde žien ani v prehistorických spoločnostiach. Kult Venuše a iné spôsoby uctievania nežnejšieho pohlavia vyplýval z oslavy ženskej kreativity, roly ženy ako nositeľky života a jej schopnosti starať sa o pomyselné teplo domova a zabezpečiť harmonické spolunažívanie.
Foto na titulke: www.pixabay.com – Deddy_Sunarto
