Neľudské podmienky, čakanie bez konca a utrpenia. Taký je život v gréckych utečeneckých táboroch, tzv. Hotspotoch. Priamo z diania Lekári bez hraníc.
- Lekári bez hraníc opätovne vyzývajú európskych lídrov, aby zmenili svoju migračnú politiku, ktorá stojí na princípoch zadržiavania a zastrašovania. Podpisuje sa na zdraví a psychike utečencov a žiadateľov o azyl. Tomu by sa však dalo zabrániť, hotspoty je nutné evakuovať.
- Report Lekárov bez hraníc s názvom Vytváranie krízy na hraniciach Európy presne ukazuje, aké dôsledky takáto politika má.
Migračná politika
„Európska únia už viac ako päť rokov presadzuje migračnú politiku zadržiavania a spracovávania žiadostí o azyl v hotspotoch, kde ľudia uviazli. Rozhodnutie takto postupovať spôsobilo bezprecedentne krízu a prinieslo obrovské ľudské utrpenie. To je výsledok, ktorý sa dal predpokladať,” hovorí Reem Mussa, poradca pre tému migrácie Lekárov bez hraníc.
Tiež je autorom nového reportu. „Model hotspotov v EÚ je navrhnutý nielen k tomu, aby sa tu spracovávali žiadosti ľudí na úteku o azyl, slúžia tiež ako odstrašujúci príklad pre ostatných, ktorí by sa odvážili vyhľadať v Európe bezpečí,” dodáva.
Svedectvo advokátky Lekárov bez hraníc o neľudských podmienkach v Líbyi. Toto nikto nechce zažiť
Systém spôsobujúci biedu
Report Lekárov bez hraníc ukazuje, ako táto politika ohrozuje zdravie i bezpečnosť ľudí, ktorí uviazli na ostrovoch. Tí prežili násilie, utrpenia a teraz ako by zamrzli v čase v otrasných podmienkach. Nemajú dostatok informácií o svojom právnom statuse, zatiaľ čo sú vystavení tvrdým azylovým konaním. Tento systém spôsobuje biedu, ohrozuje životy a narúša systém získavania práva na azyl.
„Prial by som si, aby si to Európa všímala, o utečencov sa starala a videla ich problémy. Sme rovnaké ľudské bytosti ako oni. Nemôžu nás predsa nechať žiť v takých podmienkach,” dodáva Menele, 30-ročný utečenec z KDR. Aktuálne čaká na rozhodnutie úradov v tábore na ostrove Samos.
Sebapoškodzovania, depresie aj pokusy o samovraždu
„Deti, s ktorými som v Morii pracovala, trápili mnohé ťažkosti. Trpeli nočnými morami, mali strach, bojovali s panickými atakmi a úzkostnými stavmi. U mnohých z nich sme riešili sebapoškodzovanie. Dostávali sa k nám deti so samovražednými myšlienkami a po pokusoch o samovraždu, ” hovorí Kateřina Šrahůlková, psychologička Lekárov bez hraníc. Pôsobila v utečeneckom tábore Moria v roku 2020.
„Počet detí, ktoré však museli z kapacitných dôvodov na starostlivosť čakať, bol stále veľký a hocikedy bohužiaľ znamenal ich výrazné zhoršenie stavu. Napríklad jeden chlapec žiadal psychologickú starostlivosť. Bol zaradený na čakaciu listinu. Po pokuse o samovraždu sa do mojej starostlivosti nakoniec dostal, ale často som myslela na to, že keby sme mali väčšiu kapacitu, nemuselo k pokusu o samovraždu vôbec dôjsť,” dodáva Šrahůlková.
Počas rokov 2019 a 2020 starali tímy psychológov Lekárov bez hraníc na ostrovoch Chios, Lesbos a Samos o 1369 pacientov. Viac ako 180 z nich sa sebapoškozovalo alebo pokúsilo o samovraždu. Dve tretiny predstavovali deti, najmladšiemu bolo ešte len šesť rokov.
V gréckych hotspotoch však chýbali aj základné veci pre prežitie. Neziskové organizácie sa po dobu piatich rokov starali aj o sanitačné zariadenia. Napríklad Lekári bez hraníc v roku 2020 zabezpečovali v preplnenom tábore Vathy na ostrove Samos až 80 000 litrov pitnej vody denne.
Za ostnatým drôtom
„Napriek tomu, že sľubujú zmenu k lepšiemu, EÚ aj grécka vláda vynakladajú milióny eur ku štandardizovanie a posilnenie politiky, ktorá už tak narobila veľa škody,” vysvetľuje Iorgos Karagiannis, vedúci misie Lekárov bez hraníc v Grécku. „Šokujúce je, že tábor Moria, ktorý bol nielen nefunkčný, ale ľudia vnútri aj umierali – sa stal vzorom pre nové centrum na Samose. To sa skôr podobá väzeniu.
Nachádza sa vo vzdialenej a nechránenej oblasti ostrova. Ľudia budú žiť v prepravných kontajneroch za ostnatým drôtom. Kontrolovať sa bude akýkoľvek vstup aj východ. Toto nemožno brať ako zlepšenie životných podmienok v hotspotoch. Naopak. Aj naďalej to bude prispievať k zhoršeniu duševného zdravia ľudí, ešte viac zoslabne ich ochrana. Utrpenie osôb, chytených na gréckych ostrovoch, bude ešte menej vidieť. ”
Obaja aktéri – EÚ aj grécka vláda – prehlbujú súčasnú krízu plánovaním nových viacúčelových utečeneckých centier (MPRIC – Multi-Purpose Reception and Identification Centres) na vzdialených gréckych ostrovoch. Jedno z nich sa už stavia na ostrove Samos. V prevádzke môže byť už na konci júna.
Zvíťazí ľudskosť?
„Na súcit a zdravý sedliacky rozum ešte nie je príliš neskoro. Európska únia aj jej členské štáty by mali ukončiť politiku zadržiavania a uistiť sa, že ľudia, čo do Európy prídu, majú prístup k nutnej pomoci, ochrane a budú premiestnení do bezpečných prijímacích integračných centier naprieč Európou,” dodáva poradca pre tému migrácie u Lekárov bez hraníc Reem Mussa.
Obeť sexuálneho násilia: Po útoku som si myslela, že si vezmem život
Finančná pomoc Grécku a výročná správa Lekárov bez hraníc
Lekári bez hraníc sa v Českej kancelárii venujú téme utečeneckých táborov na gréckych ostrovoch aj vo výročnej správe za rok 2020. Pobočka vďaka českým darcom financovala priamo projekt na ostrove Samos, a to konkrétne jedným miliónom korún.
„Rok 2020 bol ťažký a bezprecedentný pre mnohých z nás. O to viac si vážim našich darcov aj darkýň a ich neutíchajúcej morálnej a finančnej pomoci. V minulom roku nás podporilo vyše 73 tisíc ľudí rekordnou čiastkou 135 miliónov korún,” uzatvára Sylva Horáková, riaditeľka slovenskej kancelárie Lekárov bez hraníc. Peniaze od českých darcov putovali na pomoc do trinástich krajín. Ich podrobný prehľad, zhrnutie roku 2020 aj ďalšie informácie predstavuje organizácie takisto formou krátkeho videa.
Zdroj: Lékáři bez hraníc
Atény / Praha, 22. júna 2021
Ilustračná foto: Kateřina Šrahůlková počas práci v utečeneckom tábořr Moria_2020_ ©Lékaři bez hranic.jpg
Slovenská lekárka na Haiti: Rastúce násilie ohrozuje pacientov, aj aktivity Lekárov bez hraníc
