Aká je súčasná situácia s duševným zdravím spoločnosti? Jedným slovom vážna. Odborníci sa obávajú informačnej (kyber) vojny. Prečítajte si článok s MUDr. Slávkou Dubinskou z II. psychiatrickej kliniky UNLP a LF UPJŠ Košice.
„Situácia s duševným zdravým spoločnosti je omnoho horšia ako sa o nej vraví, a omnoho horšia voči tomu, ako málo pozornosti sa duševnému zdraviu v súčasnosti venuje.“
Štatisticky síce nezaznamenávame nárast endogénnych, teda pravých biologických, psychiatrických ochorení (schizofrénia, endogénna depresia), ale pribúdajú nám najmä poruchy adaptácie. Úzkostné poruchy. Ľudia nedokážu pracovať s problémami, nedokážu pracovať so stresom, nie sú natoľko odolní a zlyhávajú aj pri riešení bežných problémov.
Navyše je tu skupina detí a tínedžerov, kde zhoršenie duševného stavu mimoriadne narastá. „Rodičia by si mali oveľa viac všímať svoje deti, milovať ich a venovať im svoju pozornosť. Práve v citlivom mladom veku totiž dochádza k deviovanému vývoju osobnosti a rôznym poruchám osobnosti, k emočným výkyvom a to sa potom odráža na fungovaní mladých.“
Prečítajte si: Nepodceňujte stres, dokáže napáchať vážne škody, vyskúšajte tieto tipy
Je to predovšetkým o osobnej komunikácii
Sú štúdie, ktoré poukazujú na to, že mladí ľudia používajú na komunikáciu nadmerne mobily. „Aj pri vzájomnej osobnej komunikácii používajú mobil a dokonca už majú problém objednať si osobne jedlo v reštaurácii. Už vôbec kontakt, oslovenie niekoho im spôsobuje problém. Najhoršie je, že takto fungujeme vo vlastnej rodine.“
Osobnú komunikáciu podľa psychiatričky nič nenahradí. V minulosti sa osobne komunikovalo oveľa viac a žilo sa viac generačne. Taktiež musia existovať hranice, medze, ktoré by sme ako jednotlivci a spoločnosť nemali prekračovať. „Dnes mnohí fungujú izolovane, nevšímajú sú jeden druhého. Doslova sú ľudia schopní prekročiť ležiaceho na ulici a nepomôcť mu. To je princíp, ktorý spúšťa nevšímavosť, šikanu, frustrácie.“
Preto podľa nej panuje princíp hyperkompenzácie. „Čiže buď problém, situáciu doslova vytesňujeme, nevšímame si to, alebo naopak reagujeme veľmi impulzívne. A to sa potom len nabaľuje a vzniká bludný kruh. Pokiaľ človek nemá správnu pomoc a vedenie zvonku, niekoho, kto by mu ukázal cestu, môže to viesť až k rôznym tragickým udalostiam u mladých, ktorých sme v poslednom období svedkami.“
Ľudia pracujú oveľa viac s negatívnymi emóciami
Sociálna izolácia, ktorú sme zažili v uplynulých rokoch, má obrovský vplyv na naše duševné zdravie, na pohodu, či nepohodu. „Ešte citlivejšie je to práve u mladej generácie. Tínedžeri sú citlivejší, ako dospelí. Práve v tomto veku sa formujú ich názory, charakter, hodnotový rebríček. Medzi 12 – 25 rokom je obdobie vývoja osobnosti, je nesmierne dôležité, aké informácie sa k mladým ľuďom dostávajú.“
Informačná vojna, prístup k hoaxom
„V človeku rastie frustrácia, preto sa snaží nájsť si informácie na internete, kompenzovať tak frustráciu či dokonca hyperkompenzovať si ju. Napríklad aj vnútorná agresivita, nemusí ju navonok prejaviť, stačí, že ju prejaví na sociálnych sieťach. Nie každý, kto je agresívny na sociálnej sieti, je agresívny navonok. Niekomu stačí ventilovať sa práve na sociálnej sieti. To je ten lepší prípad.“
Horšie však je, aké informácie sa k človeku dostávajú. Či sú pravdivé, objektívne. „Má mladých ľudí, ale aj staršie generácie kto usmerniť v hodnotení informácií? Alebo naopak prepadávame vplyvu lží, poloprávd, hoaxov,“ uzatvára MUDr. Dubinská. Aj preto sa odborníci dnes najviac obávajú informačnej (kyber) vojny.
Zdroj foto: www.freepik.com
