Bez medovníkov si viaceré z nás Vianoce nedokážu predstaviť. Spojenie medu a voňavého perníkového korenia dotvárajú sviatočnú atmosféru. Pre medovníkarku Alžbetu Knappovú , ktorá podniká pod značkou Medovníčky Alžbeta, to ale nie je len tradícia. Práve toto sladké remeslo je jej chlebodarcom.
V rozhovore nám porozprávala:
- aký vzťah má so svojimi zákazníkmi,
- aké boli jej začiatky a ako sa zdokonalila,
- čo by urobila na svojej ceste inak,
- čo odporúča mladým podnikateľom.
Ako vyzerá bežný deň medovníkarky?
Otvorím dvere do kuchyne a všetkým zaželám pekný deň, aj keď viem, že tam nikto nečaká. Je to taká moja pracovná deštrukcia. Väčšinou ale vstávam o štvrtej ráno a vždy si položím otázku, či nejaká z mojich objenávok ešte hodinku nepočká aby som si mohla pospať. Zvyčajne mám ale plný stôl rozrobených zákaziek. Nikdy nepracujem len na jednej. Vždy je toho viac naraz.
Kto sú tvoji zákazníci a aký máš s nimi vzťah?
Najviac mám skalných zákazníkov, ktorí ma už dobre poznajú a objednávajú pravidelne. Sú pre mňa ako druhá rodina. Niektoré medovníkarky sa mi až čudujú, že si púšťam ľudí do súkromia až príliš. Ja im na to ale vždy odvetím, že moji zákazníci, sú súčasť mňa.
Občas ich ale musím pokarhať. Niekedy totiž rátajú s medovníčkami, no zabudnú ich objednať a ja ich na poslednú chvíľu nestihnem dodať. Najradšej by som moje medovníky rozdávala, a možno to vyznie ako klišé, ale ono sa to niekedy naozaj nedá postíhať. Ideálne je objednať si 3 mesiace dopredu.
Prečo práve medovníčky?
Pravdou je, že som nikdy nemala záľubu v pečení. Skôr zvykla piecť moja sestra, ktorej to veľmi išlo. Keď sa na to ale spätne pozerám, veľká časť môjho života sa tak nejako vždy okolo medovníkov točila. Už keď som išla mojim rodičom oznámiť, že som tehotná, napadlo mi kúpiť medovníky s nápisom „babičke” a „deduškovi” a darovať im to.
Aké boli tvoje začiatky?
Veľa medovníkov som porozdávala. Zhodou náhod sa mi touto cestou ozvala moja prvá zákazníčka a poprosila o kilo medovníkov. Bolo ale tesne pred Vianocami a popri materskej som to nestihla. Sľúbila som jej, že na ďaľšie Vianoce ich už bude mať. O rok na to sa tak aj stalo. Zákazníčka si prišla po ne a ja som ako nováčik naozaj netušila, koľko peňazí si mám vypýtať. Ona mi však povedala: „Betka, váž si svoju robotu a svoj um,” a zaplatila sama od seba. Takto som prišla k svojmu prvému cenníku.
Kedy ťa tvoja práca prekvapila?
V júli minulého roka som vďaka jednej kamarátke medovníkarke dostala najväčšiu objednávku môjho života. Ukrojila mi síce pár mesiacov života, ale v tom najlepšom slova zmysle. Otestovala som si svoju vlastnú synchrónnosť a organizáciu. Kvôli tomuto projektu som pol roka nebrala žiadne iné objednávky. Robila som medovníky pre celú cestovnú agentúru a ich klientov. Krabice som mala všade, naozaj všade. Stálo ma to veľa odvahy a sebazaprenia. Medovníkari nepečú len medovníky. Potrebujeme nakúpiť suroviny, zohnať obalové materiály, vyexpedovať a vyfakturovať objednávky. Treba myslieť na všetko.
„IDE O ZÁKLADŇU ĽUDÍ, KTORÝMI SI OBKLOPENÁ. VTEDY JE ROBOTA MIESTO, KAM SA ČLOVEK TEŠÍ.”
Na tvojich kurzoch vychovávaš budúce umelkyne, však?
Áno, vychovávam si budúce konkurentky. Chodia sem ale aj ženy, ktoré si potrebujú zamestnať hlavu a ruky niečim novým. Je to taká príjemná terapia. Som rada, že sa odomňa druhí učia. Nevadí mi, keď niekto odkopíruje moje vzory. To, čo sa druhí odomňa naučia, nech im slúži. Priamo sa ma dotýka len ak niekto odkopíruje celú moju myšlienku, to sa mi už párkrát stalo.
Ako dlho ti trvalo zdokonaliť sa?
Ešte stále to nie je dokonalé. Najmä, keď robím individuálne kurzy a upriamujú na mňa pozornosť zvedavé oči. Vtedy sa mi trasú ruky najviac. Od prírody som človek veľmi lenivý. Vo vypätých situáciach, mi to ale zázrakom najviac ide. Vždy si nájdem uľahčováky. Stačí na to zdravý sedliacky rozum. Nikdy sa netreba obklopovať hromadou zbytočných vecí. Napríklad mám stovky vykrajovačiek ale tieto Vianoce som použila iba pár základných.
„DÔLEŽITÉ JE HĽADAŤ JEDNODUCHÉ POSTUPY.”
Ako si dokázala nájsť ten správny systém?
Odporučila by som každému začiatočníkovi spraviť si harmonogram a urobiť tak hneď, aj keď sama viem, že sa to hneď nedá. Na začiatok je potrebné nachytať klientov a vybudovať si k nim cestu. Nesledujem lajky, riadim sa podľa seba. Predajca musí vedieť čo chce, a stáť si za tým. Nenechať si rozprávať do roboty. Ja som si nechala, ale skončilo sa tak pár mojich priateľstiev. Pozviechala som sa. Som predsa za moje vlastné podnikanie zodpovedná ja sama. Riadila som sa tým, čo som cítila a zrazu som mala o 10 tisíc eur väčšiu tržbu ako rok predtým.
Čo by si odporučila začínajúcim podnikateľom?
Všetkým by som odporučila, aby si boli istí tým, čo chcú robiť. Nevyskúšaš, nevieš. Nech od začiatku vyložia karty na stôl, nech sú prirodzení, sami sebou. Naučiť sa obhájiť cenu svojho produktu a nenechať sa odradiť. Nikto si kariéru nebuduje na základe názorov iných. Robím to pre seba a pre rodinu, ktorú chcem zabezpečiť, nie pre dobrý pocit mojej susedy.
Keby si teraz začínala, čo by si spravila inak?
Začala by som rovnako. Poctivou prácou ďalej zájdeš. Jednoducho nemôžeš zaspať na vavrínoch. Ísť svojou cestou a nepozerať sa pri tom na iných. Keď mi klienti písali konkrétne predstavy ich obejdnávky, veľakrát som odporučila radšej niekoho iného, o kom som bola presvedčená, že to urobí dobre. Prišla mi odpoveď, že si zákazníčka radšej počká ale prosí si medovníky priamo odomňa. Chcela môj rukopis. Mám rada originálne, nedokonalé veci. Koniec koncov, taká som aj ja sama- originálna a nedokonalá.
„NAŠLA SOM SI TO SVOJE, A DALA TOMU VLASTNÝ RUKOPIS.”
A na záver Alžbeta dodáva: “Jedno veľké ďakujem patrí mojej rodine. Manželovi a deťom, ktorí často trpia mojou neprítomnosťou.”
