Michaela Vagaši Kanuščáková je fitness trénerka, ktorá má na svojom konte niekoľko popredných ocenení na Majstrovstvách Slovenska, Európy aj celého sveta v Bikini Fitness. Desiatky medailových umiestnení na slovenských súťažiach a desiatky popredných umiestnení jej zverenkýň na súťažiach, ako sú Majstrovstvá Európy a Diamond Cup. Zároveň je dlhoročnou reprezentantkou SR v Bikini Fitness. Vo fitness oblasti sa neustále vzdeláva a posúva vpred, nedávno spolu so svojím manželom založila vlastné fitness centrum v Lipanoch a je mamou trojročnej Lilky.
Kedy a ako vznikla vaša láska k športu?
Aj keď k pohybu ako takému som bola vedená odjakživa, nemôžem povedať, že som bola odjakživa športovec. Paradoxne som sa stále pokladala za športové drevo, nemala som rada telesnú výchovu, či akékoľvek kolektívne športy. Niečo ako aerobik, beh, a pod., to som sporadicky zaradzovala už počas strednej školy. Dokonca som občas už počas strednej školy zablúdila aj do fitness centra, avšak moje „tréningy“ boli o sto „brušákoch“ a stacionárnom bicykli.
Keď sme po osamostatnení sa s priateľom chceli fungovať v rámci fitness viac systematicky, moje tréningy začali mať pravidelnosť, hlavu a pätu, začala som viac riešiť aj moje stravovanie a videla prvé výsledky, zažila pocit spokojnosti a pochopila, že to má zmysel pokiaľ k tomu lepšie pristupujeme, zamilovala som si to. Videla som odrazu ten veľký priestor pred sebou a chcela niečo konečne dotiahnuť do konca. To bol zlom, ktorý mi dá sa povedať zmenil život, konečne som mala jasno v tom, čo chcem robiť, ako chcem žiť a kam kráčať ďalej.
Ako ste sa dostali k fitness, čo vás motivovalo začať súťažiť v bikini fitness?
Ako spomínam v predchádzajúcej otázke, po určitom zlome to začalo naberať na obrátkach. Chcela som o tom vedieť viac, posúvať sa, vzdelávať a s tým prišla aj motivácia posunúť to celé na ešte vyššiu úroveň, postaviť sa aspoň raz na súťažné pódium a splniť si cieľ, ktorý som si zaumienila. Následne som sa stretla aj s výsmechom od svojho okolia a nedôverou voči týmto svojim plánom. A práve to ma naštartovalo ešte viac. Povedala som si, že nesplniť si to, by znamenalo dať za pravdu všetkým tým ľuďom, ktorí ma v tomto smere podceňovali.
Ktorá z vašich výhier v oblasti fitness bola pre vašu kariéru prelomová?
Prelomové boli určite moje prvé Majstrovstvá Európy (bola to moja tretia súťažná sezóna), kde som sa stala vicemajsterkou Európy v juniorkách (s rovnakým počtom bodov ako víťazka, ktorá bola mojim obrovským vzorom). Nečakala som, že ma nominujú, išla som tam s malou dušičkou a mala som pocit, že tam nepatrím. Robila som maximum, čo som mohla, ale jednoducho som len dúfala, že neurobím hanbu. A ten výsledok bol pre mňa neskutočný. Naštartovalo ma to ďalej a vedela som, že sa chcem zlepšovať a zopakovať si ten pocit.
Ako ste sa vyrovnávali s tlakom a stresom počas súťažnej prípravy?
Počas súťažných príprav, kde som mala jasný cieľ, som si jednoducho nasadila „klapky“ na oči, eliminovala všetko, čo ma od tej cesty odkláňalo alebo mi zhoršovalo podmienky. Fokusovala som sa jednoducho v maximálne možnej miere len na tréning, stravu, prácu, regeneráciu. Žiaľ v súťažných prípravách išiel aj sociálny život do úzadia. Ale čím má človek väčšie ciele, tým viac si to vyžaduje. A neľutujem. Ten dočasný nekomfort mi následne prinášal komfort a splnené sny a ciele.
Prečítajte si: Hokejová rozhodkyňa: Stretla som sa s názormi, že patrím do kuchyne a nie na ľad
Kto je vašou najväčšou inšpiráciou vo fitness svete?
Aktuálne ťažko povedať. Mojou inšpiráciou sú všetci ľudia, ktorí pracujú na svojich cieľoch, nevzdávajú sa len tak ľahko, posúvajú sa, vzdelávajú, disponujú kvalitnými vedomosťami v daných oblastiach – či už je to výživa, tréning, medicína,… a svoju prácu robia kvalitne a na úrovni.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste sa stali fitness trénerkou?
Nadšenie pre fitness ako taký, pre pohyb. Fitness je oblasť, ktorá mi veľa dala, veľa ma naučila, vidím v tejto práci zmysel, pretože ľuďom prináša kvalitnejší život, zdravie, sebavedomie, spokojnosť, učí ľudí cieľavedomosti a tomu, že dokážu viac ako si myslia. A mňa napĺňa byť im na tejto ceste nápomocná a viesť ich.
Je tam stále priestor posúvať sa, zlepšovať. Spoznala som vďaka nemu úžasných ľudí a stále spoznávam. Vo fitness som sa našla a bolo to to jediné, čo som bola schopná dotiahnuť dokonca.
Čo by ste poradili mladým dievčatám, ženám, ktoré by chceli ísť fitness cestou a začať súťažiť? Aké by ste im dali rady, tipy?
V prvom rade nájsť si kvalitného kouča, aspoň v začiatkoch. Aby sa vyhli prípadným chýbam, ktoré by ich mohli odkláňať od cieľa alebo ich demotivovať. Zodpovedne si ale takéhoto človeka vybrať. „Na trhu“ máme mnoho skvelých odborníkov v tomto smere, ale aj opačne – mnoho „pseudo odborníkov“ a ľudí nedostatočne vzdelaných v danej oblasti, ktorým chýba sebareflexia a neváhajú sa vrhať do takýchto spoluprác, aj keď nie sú dostatočne kompetentní.
Ďalej by som im poradila robiť to naozaj z takej prirodzenej radosti a zapálenia pre to celé. Ak ju nemajú, zvážila by som, či je dobrý nápad, robiť to až na súťažnej úrovni. Vyzbrojiť sa disciplínou, musia byť ochotné robiť veci mimo ich komfortu a pripraviť sa, že naozaj nebudú stále namotivované pokračovať. Mali by sa naučiť byť trpezlivé a konštantné.
Prečítajte si: Mária Kováč Špilárová: Móda je sloboda, tak si dovoľme byť unikátni
Aké najčastejšie chyby vidíte u dievčat, ktoré začínajú s fitnessom?
Zlý výber kouča – človek neskúsený, ktorý ich v tomto smere nevie posunúť alebo pri ktorom dokonca regresujú, prípadne časté striedanie koučov a trénerov, čo je v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Aj keď chápem, že niekedy je ťažké nájsť človeka, ktorý nám v tomto sadne. Avšak preto je tak dôležité veľmi zvážiť, s kým sa stotožňujem, kto ako pracuje, aké má výsledky a skúsenosti – nie len svoje, ale aj svojich zverencov, ako je v danej oblasti vzdelaný.
Ďalej sú to extrémne postupy – takéto dievčatá možno môžu urobiť dobrý výsledok raz, dvakrát, a potom o nich často nie je počuť. „Odpália sa“.
A následne niečo ako zlá technika cvikov, nie ideálny tréningový systém vzhľadom na ich kategóriu a formu ktorú cielia, podceňovanie nácviku prezentácie, pózingu, make upu a všetkého, čo k tomuto športu neodmysliteľne patrí a prispieva k výsledku / nevýsledku, nie ideálne nastavená výživa, nedostatok regenerácie a pod.
Ako nájsť balans počas súťažnej prípravy, aby to nepresiahlo až do rôznych porúch príjmu potravy alebo porúch sebaprijatia? Nakoľko súťažná príprava si vyžaduje striktný stravovací režim a zároveň sa v tomto období mladá žena vidí vo svojej najlepšej fyzickej forme s minimom telesného tuku, čo je samozrejme dlhodobo neudržateľné a zároveň by to z dlhodobého hľadiska bolo pre telo aj nezdravé.
Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať. V prvom rade by sa do súťažnej prípravy nemala púšťať žena, ktorá má alebo mala poruchu príjmu potravy, alebo má negatívny sebaobraz, alebo to nerobí naozaj z dôvodu, že je tam také prirodzené zapálenie pre fitness ako taký a napĺňa ju tá cesta. Ak to robíme prioritne z toho dôvodu, že chceme urobiť formu, mať pekné nablýskané fotky, ukázať sa,… často to neustojíme.
Súťaženie nie je pre každého a treba si to vedieť zhodnotiť. Alebo sa opäť dostávam k tomu, čo som už niekoľkokrát spomenula: nájsť si dobrého kouča, ktorý to bude vedieť úprimne a objektívne posúdiť a nepripraví dotyčnú za každú cenu.
Už do súťažnej prípravy treba ísť s vedomím, že robím niečo, čo je za zdravou hranicou a formu ktorú urobím, neudržím po sezóne. Mať správne nastavené priority od úplného začiatku. Vedieť ako moje telo vyzerá za zdravých podmienok a byť s tým stotožnená aj keď sa uvidím vo svojej vrcholovej forme. V neposlednom rade mať okolo seba správnu komunitu ľudí, ktorá tento mindset bude podporovať.
Na základe čoho si vyberáte klientky, ktoré budete pripravovať na súťaž? Stane sa, že niektoré z dievčat, ktoré majú záujem trénovať pod vašim vedením aj odmietnete?
Tu ani nejde o to, že si vyberám dievčatá (samozrejme prihliadam na to, či dotyčná vôbec má alebo nemá fyzické predispozície pre tento šport, ale to si odkomunikujeme už na začiatku), skôr ide o to, či dotyčná je stavaná tento šport robiť a tu sa bavíme ako o fyzických tak psychických predispozíciách, čo uvidím až po určitom čase spolupráce. Ako dotyčná reaguje, ak je potrebné viac jesť a niečo pribrať, naopak ako reaguje, ak ide viac „do tuhého“, ako zmýšľa o sebe, ako pristupuje k tomu, na čom sa dohodneme a čo má odo mňa zadané a pod. Niekedy som nútená dotyčnej povedať, že nevidím zmysel, aby sme pokračovali, alebo som nútená si s ňou odkomunikovať, že toto nebude cesta pre ňu a pod. Vždy je to ale lepšia cesta ako tlačiť na pílu a v konečnom dôsledku to nemusí vôbec dopadnúť dobre.
Myslíte si, že je súťaženie v bikini fitness aj pre ženy, ktoré prekonali poruchu príjmu potravy?
Sú výnimočné prípady kedy aj žena, ktorá niečo také za sebou má, je vysporiadaná a práve fitness ju vie naviesť na lepšiu cestu. Prestane sa báť adekvátne jesť, pretože si uvedomí, že to „palivo“ pre výsledky jednoducho potrebuje a najmä vďaka tomu vyzerá lepšie.
Ale častejšie sú prípady, kedy takéto dievčatá stále nie sú psychicky úplne vysporiadané s jedlom, sebavnímaním a pod. a tam je to veľmi tenký ľad, ktorý skôr či neskôr praskne.
Ako si dlhodobo udržujete motiváciu športovať a zdravo sa stravovať?
U mňa je to už železná košeľa – zvyk. Absolútna súčasť života. Nebolo to tak ale vždy. Išlo to krok po kroku. Začala som vnímať, že keď je v tom pravidelnosť a stravovanie a tréningy majú hlavu a pätu, prichádzajú výsledky, cítim sa skvelo a viac si verím. A to je dostatočná motivácia tak žiť.
V neposlednom rade sa na motiváciu nespolieham. To by často padlo. Nikto nie je permanentne motivovaný. Preto je potrebné budovať návyky a byť konštantný. Robiť to aj keď sa mi práve úplne nechce alebo podmienky nie sú ideálne. Lebo stále niečo príde. To je život. Ak ale viem prečo to robím, aký mám cieľ a čo mi to prináša, to ma musí podržať, aj keď nie som namotivovaná. Kto sa spolieha len na motiváciu a žije tak len keď ju práve má, prešľapuje na mieste a nikam sa nepohne.
S akými problémami sa najčastejšie stretávate vo vašej práci s klientami?
Klientelu mám naozaj rôznorodú, takže aj problémy sú rôznorodé: od strachu adekvátne jesť až po záchvatové prejedanie, príliš veľké objemy tréningov a nedostatočnej regenerácie až po neustále vyhováranie sa, rušenie tréningov a neochota čokoľvek zmeniť, aj keď zmenu chcú. A také typické ako: bolesť chrbta, kolien, rôzne popôrodné komplikácie a stavy,… alebo problémy v zmysle, ak klient nie je ochotný akceptovať to, na čom sa dohodneme, nespolupracuje, a pod.
Čo vás viedlo k tomu, aby ste si otvorili vaše vlastné fitness centrum? A aké máte plány do budúcnosti s vaším fitkom?
Mať vlastný priestor, kde budeme môcť s klientelou komfortne pracovať, bolo mojim snom už dlhé roky. A tak nejak postupne som k tomu smerovala: od malého a veľmi obmedzeného priestoru, z ktorého sme vyťažili myslím maximum, až po aktuálnych cca 400 metrov štvorcových, kde klienti nájdu silovú zónu, kondičnú zónu, sedenie, priestor pre pózing, skupinové tréningy, rôzne semináre a workshopy…
Plány a vízie sú stále. Som človek, ktorý nie je ochotný stáť na mieste a je pre mňa prirodzené veci posúvať a napredovať v každom smere. Postupne tam chceme aktuálne dokúpiť ďalšie stroje, lepšie vybaviť kondičnú miestnosť, rozširovať portfólio služieb (Inbody – meranie zloženia tela, rôzne iné skupinové tréningy, a pod.).
Čo robí vaše fitko iným, výnimočnejším, než sú ostatné?
Keďže v tejto brandži sa s manželom pohybujeme už roky, sme v komunite ľudí zapálených pre fitness, vieme čo klienti vyhľadávajú, od čo najflexibilnejšieho času (od skorého rána 5:30 do 22:00), až po naozaj kvalitné služby, vedieť sa klientom venovať individuálne, ponúknuť im naozaj profesionálnu službu, každého klienta si úprimne vážiť a chcieť docieliť jeho spokojnosť, vytvoriť vo fitku priateľské prostredie, kde sa budú cítiť príjemne. Dobré vybavenie, čisté prostredie a neustále inovovanie, vzdelávanie, aktualizovanie informácií je u nás samozrejmosťou.
Máte v pláne do budúcnosti ešte súťažiť? Nemusí to byť opäť fitness sféra, ale napríklad nejaký maratón, Sparťan, triatlon a podobne?
Bikini fitness je moja srdcovka. Milujem tento šport. Zatiaľ ale popri všetkých povinnostiach a rodine nie je priestor sa tomu opäť naplno venovať. Priorita je pre mňa aktuálne okrem rodiny venovať sa podnikaniu, koučingu, aby to fičalo ako má a odovzdávať svoje know how a to čo viem ďalej.
Zároveň ale mám rada, ak mám v športe aspoň nejaký cieľ, takže som sa okrem silového tréningu zamerala viac aj na beh a v pláne mám natrénovať to na nejaké pol maratóny.
Vediete vašu dcérku k športu? Ako konkrétne? Učíte ju aj zdravej strave? Ako jej vysvetľujete alebo máte v pláne do budúcnosti vysvetľovať prístup k nezdravým potravinám, aby to možno nespadlo k démonizovaniu niektorých konkrétnych jedál, prípadne k toxickému vzťahu k tomu, čo je zdravé a čo je nezdravé.
Samozrejme ju k zdravým návykom čo sa stravy a pohybu týka vedieme. Ale ono to ide skôr tak prirodzene. Ani veľmi nemusíme, lebo deti kopírujú to, čo robia rodičia. Ak nejeme bežne doma pizzu a hranolky, tak to nemá prečo konzumovať ani ona. Ak máme bežne na tanieri vajíčka, rybu, avokádo,… tak to tam má prirodzene aj ona.
A naopak: občas si radi dáme aj niečo nie úplne nutričné, pochutíme si a je to v poriadku. Aj to patrí k životu. A tak to vníma aj dcérka. Myslím, že toto je taký ten zdravý balans, ktorý by sme mohli hľadať všetci.
Často trávime čas aktívne: bicykel, chôdza, turistika, plávanie, cvičenie… Takže aj toto je pre ňu úplne prirodzené, a tak to vnímam ja: prečo niekto vôbec necvičí, nehýbe sa? Vyslovene tomu nerozumiem, tak to zrejme vníma aj ona. U nás to vidí ako úplne prirodzený štýl života, zrejme ani nevie že niekto namiesto toho presedí hodiny na gauči a denne zje vrecko čipsov a kopec sladkostí bez toho, aby tam dominovali tie nutričné potraviny, vďaka ktorým sme zdraví.
Podľa čoho by si človek, ktorý chce začať cvičiť, mal vyberať trénera? Podľa akých kritérií? Na čo konkrétne by sa mal zamerať?
Určite nie len podľa toho ako dotyčný tréner vyzerá – tréner by mal byť motiváciou a lídrom a vyzerať reprezentatívne, to určite (nemusí mať, ale súťažnú formu, aby ma niekto nepochopil zle), ale ak je toto jediné kritérium, nie je to úplne rozumné. To, že niekto vie pracovať so sebou alebo prirodzene vyzerá lepšie a má dobré predispozície nemusí znamenať, že disponuje potrebnými znalosťami ako pracovať s rôznorodou klientelou, kde treba prihliadať na xy aspektov.
Takže: vzdelanie, kurzy, semináre, školenia… Neustála aktualizácia informácií. Jeho výsledky a výsledky jeho klientov, zverencov, feedbacky, recenzie. Nie len fotka pred a po, ale aj po po. Ostali klienti zdraví? Bez ujmy? Odovzdal im tréner niečo? Naučili sa pri ňom niečo o správnom stravovaní, prevedení cvikov, postupe a pod…?
Aký je váš pohľad na to, že dnes už môže byť fitnes trénerom takmer každý? Stačí dvojdňový kurz, takmer žiadne predchádzajúce skúsenosti s cvičením a môžete trénovať druhých…
Môj pohľad na to je negatívny. Za žiadnych okolností jeden víkendový kurz nestačí, ani vlastná skúsenosť, ani vyhratý pohár na súťaži, ani to, že dotyčný tréner schudol 10 kíl.
Dobrý tréner má podľa mňa za sebou xy vzdelávačiek, neustále si know how a informácie dopĺňa, vie ich aplikovať (lebo aj to je často problém), má za sebou spokojných klientov. Vie komunikovať, správa sa profesionálne v každom smere (spĺňa dohodnuté veci, dá klientovi to, za čo si platí, má úprimný záujem mu pomôcť a odovzdať mu čo treba…).
