Islamská kultúra má vo svete stavebníctva neodmysliteľné miesto. Do architektúry sa jej podarilo vniesť nové prvky, tvary či materiály, ktoré robia unikátnymi mnohé svetské aj sakrálne stavby. Najkrajšie z nich sú už roky pýchou svojich miest a ako vrcholové diela islamskej architektúry vzbudzujú pozornosť aj mimo islamského sveta.
Skalný dóm (Jeruzalem, Izrael)
Počiatky islamskej architektúry sa datujú do 7. storočia, kedy boli vybudované prvé veľdiela patriace do tohto štýlu. Jedným z nich je Skalný dóm, ktorý sa hrdo vypína na jeruzalemskej Chrámovej hore už od záverečnej dekády 7. storočia. Pôvodnú úlohu svätyne plní dodnes, aj keď v minulosti ho obsadili križiaci a na istý čas bol premenený na kostol. Vyše 1300-ročná mešita s osemuholníkovým pôdorysom prežila aj zemetrasenie v roku 1927 a po rozsiahlych rekonštrukčných zásahoch je dodnes jednou z najnavštevovanejších stavieb islamského sveta.
Foto: www.pixabay.com
Registan (Samarkand, Uzbekistan)
O Uzbekistane sa v našich končinách veľa nehovorí. Cestovatelia však postupne prichádzajú na chuť tajomnej stredoázijskej krajine, ktorej územie bolo v 14. storočí jedným z centier ríše ovládanej Tímúrom. Ambiciózny dobyvateľ dbal o architektonický rozvoj miest v ríši, čoho príkladom je aj Samarkand. V druhom najväčšom meste Uzbekistanu sa zachovalo námestie Registan, ktoré je mnohými považované za najkrajšie na svete. Tvoria ho rozprávkové stavby s farebnými fasádami a kupolami, medzi ktorými sa vypína preslávená mešita Tilla-Kori či medresa Šer Dór.
Foto: www.pixabay.com
Jami (Isfahán, Irán)
Vzhľadom a tvarom príbuzná budovám na námestí Registan je iránska mešita Jami, známa tiež ako Juma. Nachádza sa v meste Isfahán, ktoré sa vďaka stavbe s typickými perzskými prvkami dostalo do zoznamu UNESCO. Jedna z najstarších iránskych mešít sa začala stavať v 2. polovici 8. storočia. V ďalších storočiach bola viackrát rozšírená, neskôr aj renovovaná. V súčasnosti slúži ako modlitebňa a zároveň je múzeom lákajúcim turistov prichádzajúcich z celého sveta.
Foto: www.pixabay.com
Hagia Sofia (Istanbul, Turecko)
Nie všetky z najkrajších stavieb v islamskom svete vznikli ako islamské. Niektoré si miestni vladári privlastnili. Príkladom je majestátna Hagia Sofia, ktorá bola dlhé roky kresťanským chrámom. Objekt navrhnutý v justiniánskom štýle sa s nástupom éry Osmanskej ríše zmenil na mešitu a jedno z islamských duchovných centier ríše. S tým prišlo k viacerým renovačným zásahom, pri ktorých boli komplexu ponechané mnohé pôvodné byzantské prvky. Istanbulská pamiatka, ktorá istý čas slúžila aj ako múzeum, bola spolu s ďalšími historicky významnými miestami v okolí zapísaná aj do Svetového zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
Foto: www.pixabay.com
Sulejmanova mešita (Istanbul, Turecko)
Kým pôvodná podoba Hagia Sofie nebola dielom islamských architektov, ďalšia významná istanbulská pamiatka už áno. Sulejmanova mešita bola na začiatku 2. polovice 16. storočia postavená na základe návrhu architekta Mimara Sinana na počesť sultána Sulejmana, ktorý urobil z Osmanskej ríše mocnosť. Mešita so 4 minaretmi je súčasťou komplexu, ku ktorému patrí škola, nemocnica, kúpele a obchody. Stavba s viac ako 130 oknami vzbudzuje pozornosť žulovými stĺpmi, dekorovanými kobercami či veľkými lustrami s bronzovými doplnkami.
Foto: www.pixabay.com
Veľdiela islamskej architektúry nenájdeme iba v tradičných islamských krajinách. Jej vplyv sa rozšíril aj do Afriky, na juh Európy či na východ Ázie. Jedná sa o územia, kde sa niekedy nachádzali štáty alebo ríše ovládané moslimskými panovníkmi, ktorí tam nechali vybudovať atraktívne stavebné diela zachované dodnes. Príkladom je Tádž Mahal neďaleko indického mesta Ágra, maurská Mezquita-Catedral de Córdoba na juhu Španielska či Veľká mešita v Djenné v africkom štáte Mali, ktorá je najväčšou hlinenou stavbou na svete.
Foto na titulke: www.pixabay.com
Prečítajte si aj: 7 druhov pokrývok hlavy žien v islamskej kultúre