Toto sú hlavné ženské prvenstvá, ktoré definovali posledné polstoročie. Ženy získali právo voliť v roku 1920, právo slúžiť po boku mužov v armáde v roku 1948 a právo na rovnakú mzdu v roku 1963, ale posledných 50 rokov bolo rovnako dôležitých, pokiaľ ide o úspechy žien.
Od roku 1969 ženy štartovali do vesmíru, vydali jednu z najpopulárnejších skladieb všetkých čias a mali trvalý vplyv na politické a súdne systémy na celom svete. Na počesť najvýnimočnejších dám histórie sme zhrnuli niektoré z úžasných úspechov, ktoré ženy dosiahli za posledných päť desaťročí.
1969: Školy Ivy League začínajú prijímať študentky
Pred rokom 1969 ženy nesmeli navštevovať univerzity Ivy League. Yale aj Princeton boli prvými inštitúciami Ivy League, ktoré prijali ženy na jeseň roku 1969. Dartmouth neprijal ženy až do roku 1972, zatiaľ čo posledná čisto mužská Ivy League, Columbia, neprijala ženy až do roku 1983.
1970: Betty Friedan vedie pochod Women’s Strike for Equality
Betty Friedan ako jedna z vedúcich osobností druhej vlny amerického feminizmu urobila pre ženy v 60. a 70. rokoch veľký pokrok. A pri 50. výročí volebného práva žien zorganizovala a viedla Štrajk žien za rovnosť s cieľom „zvýšiť povedomie o rodovej diskriminácii“. Desaťtisíce amerických žien bolo vyzvaných, aby využili deň, aby opustili „svojich manželov, svoje stoly, písacie stroje a čašníčky“ a vydali sa na pochod do veľkých miest.
1971: Gloria Steinem a Patricia Carbine vytvorili časopis Ms.
Ms. je americký feministický časopis, ktorý sa prvýkrát objavil v roku 1971 ako príloha v časopise New York. Ako duchovné dieťa Glorie Steinem a Patricie Carbine (okrem iných prominentných feministiek), publikácia tohto magazínu prišla v čase, keď väčšina časopisov pre ženy poskytovala iba rady o tradičných, sexistických ženských rolách v zmysle „hľadania manžela, záchrany manželstiev, výchovy detí alebo používanie správnej kozmetiky.“ Denník sa celoštátne vypredal prakticky za týždeň a odvtedy sa stal stabilným časopisom.
1973: Billie Jean Kingová porazila Bobbyho Riggsa v “Battle of the Sexes”
V 70. rokoch boli ženské športy stále považované za menejcenné, ale tenistka Billie Jean Kingová sa v tomto prelomovom zápase snažila odstrániť rozdiely medzi pohlaviami.
Mužský tenista Bobby Riggs si získal veľkú pozornosť médií za to, že “znevážil kvalitu ženského tenisu a požadoval konfrontáciu s jeho špičkovými hráčkami.” Kingová súhlasila so zápasom víťaz berie všetko a viac ako 30 000 ľudí sa prišlo pozrieť, ako King dokázala, že porazila Riggsa v „Battle of the Sexes“. V skutočnosti sa tento mimoriadny príbeh rozpráva dodnes – ako je vidieť vo filme Battle of the Sexes z roku 2017, v ktorom hrali Emma Stone a Steve Carell.
1974: Isabel Martínez de Perón sa stala prvou prezidentkou na svete
Buenos Aires, 26. júna 1973: Skromní a chudobní ľudia v Argentíne budú mať opäť svojho „anjela“, pretože to bude manželka bývalého prezidenta Perona, pani Isabel Martinez de Peron, ktorá prisľúbila pokračovať v jeho práci. Evita Peron vedie ”Fundacion” Eva Peron, kde všetky problémy chudobných nájdu svoje riešenie.
Keďže jej manžel a vtedajší prezident Argentíny Juan Perón umieral na srdcovú chorobu, manželka Isabel Martinez de Peron zložila v roku 1975 prísahu ako líderka juhoamerickej krajiny. To z nej urobilo nielen prvú ženskú hlavu štátu na západnej pologuli, ale aj prvú prezidentku na celom svete.
1976: Barbara Waltersová sa stala prvou ženskou moderátorkou nočných správ
V čase, keď tri hlavné mediálne siete – ABC, CBS a NBC – poskytovali väčšinu informácií, Barbara Waltersová sa zapísala do histórie. V roku 1976 si Barbaru Walters najala ABC Evening News za neuveriteľný 1 milión dolárov ročne, aby ako prvá žena moderovala nočné spravodajstvo. A počas tlačovej konferencie, ktorá sa sústredila na to, prečo v tom čase dostávala tak vysoký plat ako žena, Variety oznámilo, že Waltersová sa „odmietla byť súdená za to, že vzala ponúkaný plat“, čím pripravila cestu pre ženy na pracovisku.
1977: Janet Guthrie sa stala prvou ženou, ktorá pretekala v Indianapolis 500
Janet Guthrie je označovaná za „priekopníčku pre ženy v motoristickom športe“. Kým pracovala ako výskumná a vývojová inžinierka v Republic Aviation, Guthrie si kúpila kupé Jaguar XK120 M z roku 1953, auto, ktoré podnietilo jej pretekársku vášeň. Začala pretekať v škole vodičov Sports Car Club of America a naplno sa jej venovala v roku 1972. A v roku 1977 sa stala prvou ženou, ktorá sa kvalifikovala a súťažila na jednom z najväčších pretekárskych podujatí, Indianapolis 500.
1978: Mary Clarke sa stala prvou ženou povýšenou na generálmajora v americkej armáde
Mary E. Clarke bola prvou ženou, ktorá kedy dosiahla hodnosť generálmajora v americkej armáde v roku 1978. Prvýkrát sa prihlásila do ženského armádneho zboru vo veku 20 rokov, tesne pred koncom druhej svetovej vojny, podľa webovej stránky armády. Predtým, ako sa Clarke zapísala do histórie, slúžila tri roky ako riaditeľka ženského armádneho zboru, kým nebola služba rozpustená a ženy neboli začlenené do štandardných ozbrojených síl.
V čase, keď v roku 1981 odišla do dôchodku, Clarke slúžila v americkej armáde 36 rokov – najdlhšia služba zo všetkých žien v tom čase.
1979: Susan B. Anthony sa stala prvou ženou ocenenou na americkej minci
Aktivistka za práva žien Susan B. Anthonyová bola prvou ženou, ktorá sa kedy objavila na minci v obehu v USA v roku 1979. Prezident Jimmy Carter podpísal zákon o dolároch so Susan B. Anthony v roku 1978 a mince boli vyrazené v nasledujúcom roku a nahradili dolárové mince s bývalým prezidentom Dwightom D. Eisenhowerom. Pocta prišla viac ako 70 rokov po jej smrti.
1981: Sandra Day O’Connor sa stala prvou sudkyňou Najvyššieho súdu
Sandra Day O’Connorová absolvovala Stanfordskú právnickú fakultu v roku 1952 a do roku 1969 pôsobila ako asistentka generálneho prokurátora v Arizone. Po rokoch práce ako senátorka a sudkyňa ju prezident Ronald Reagan v roku 1981 vymenoval do Najvyššieho súdu. Pred ňou bolo vymenovaných 101 sudcov – všetci boli muži. O’Connorová tam slúžila až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2006.
1982: Alice Walker sa stala prvou černoškou, ktorá vyhrala Pulitzerovu cenu za beletriu
V roku 1982 vydala Alice Walker knihu The Color Purple, jedno z najvplyvnejších diel v modernej literárnej histórii. Román sa rýchlo stal bestsellerom a Alice Walker získala Pulitzerovu cenu za beletriu, čím sa stala prvou čiernou ženou, ktorá získala prestížne ocenenie. Od svojho vydania sa z knihy predalo viac ako päť miliónov kópií a Steven Spielberg ju pretavil do filmu, ako aj do úspešného broadwayského muzikálu.
1983: Sally Ride sa stala prvou Američankou vo vesmíre
Sally Rideová bola NASA vybraná ako kandidátka na astronautku v roku 1978, v tom istom roku, keď získala doktorát z fyziky na Stanfordskej univerzite. Bol to tiež prvý rok, keď NASA prijala ženy do svojej triedy. V roku 1979 Ride ukončila svoj astronautský výcvik a podľa NASA mala nárok na pridelenie.
V roku 1983 bola delegovaná na misiu STS-7 na raketoplán Challenger. Keď 4. apríla 1983 odštartovala do stratosféry, Ride sa stala prvou Američankou, ktorá sa vydala do vesmíru. Prvou ženou vo vesmíre bola ruská kozmonautka Valentina Tereškovová v roku 1963.
1984: Joan Benoit vyhrala prvý ženský olympijský maratón
Až do roku 1984 sa na olympijských hrách neuskutočnil žiaden ženský maratón. Mužský maratón sa však uvádzal už od roku 1896. Asi o 90 rokov neskôr sa na Letných olympijských hrách v roku 1984 v Los Angeles v Kalifornii konal prvý ženský maratón. Pretekov sa zúčastnilo 50 pretekárov z 28 krajín, a bola to Joan Benoit, ktorá skončila prvá a získala zlatú medailu pre USA v historickom podujatí.
1985: Penny Harringtonová sa stala prvou policajnou šéfkou veľkého amerického mesta
Menovanie Penny Harringtonovej v roku 1985 za šéfku policajného úradu v Portlande z nej urobilo prvú ženu na čele hlavného policajného oddelenia v USA. Harringtonová začala svoju policajnú kariéru v roku 1964, takmer 20 rokov predtým, ako sa stala šéfkou. Žiaľ, už po 18 mesiacoch bola vytlačená zo svojej úlohy. Penny Harrington však vytvorila Národné centrum pre ženy a políciu, organizáciu zameranú na privádzanie väčšieho počtu žien do policajného zboru a pomáhala im v ňom získať povýšenie.
1986: Ann Bancroft sa stala prvou ženou, ktorá dokončila trek na severný pól
Vo veku 29 rokov sa Ann Bancroft zo Scandia v Minnesote stala prvou ženou, ktorá dokončila expedíciu na Severný pól v roku 1986. Cestovala len na saniach a pešo, cesta jej trvala 56 dní, kým súťažila.
O sedem rokov neskôr Bancroft viedla výlučne ženskú expedíciu na južný pól, čím sa stala prvou ženou, ktorá podnikla výpravy na severný aj južný pól. A v roku 2001 sa stala jednou z prvých žien, ktoré prešli Antarktídu so svojou trekingovou partnerkou Liv Arnesen.
1987: Aretha Franklin sa stala prvou ženou uvedenou do Rock & Rolllovej siene slávy
Dve desaťročia po vydaní svojho albumu I Never Loved a Man the Way I Love You z roku 1967 sa Aretha Franklin stala prvou ženou, ktorú v roku 1987 uviedli do Rock & Rollovej siene slávy. Bola jedinou ženou, ktorej sa v tom roku dostalo vyznamenania, a jedinou sólovou herečkou, ktorá bola ocenená až do ocenenia speváčky LaVern Baker v roku 1991.
1993: Janet Reno sa stáva prvou ženskou generálnou prokurátorkou
Od roku 1789 bol generálnym prokurátorom USA vždy muž. V roku 1993 to však Janet Reno zmenila. Janet Reno bola v tom roku nominovaná prezidentom Billom Clintonom a čoskoro potom bola potvrdená aj Senátom. Pred vymenovaním Janet Reno pôsobila ako členka justičného výboru Snemovne reprezentantov Floridy a ako štátna zástupkyňa v Miami. Vo funkcii generálnej prokurátorky zotrvala až do roku 2001, čím sa jej pôsobenie vo funkcii stalo najdlhšie v 20. storočí.
1996: Debutový singel skupiny The Spice Girls „Wannabe“ láme rekordy
Krátko po tom, čo Spice Girls vydali svoj singel „Wannabe“ v roku 1996, vzal svet útokom a dostal sa na prvé miesto v rebríčku Billboard. Úspechom bola facka ich vydavateľstvu, ktoré neodporúčalo vydať skladbu ako singel. “Wannabe” sa stal najpredávanejším singlom všetkých čias od ženskej skupiny.
1997: Madeleine Albrightová sa stala prvou ženou ministerkou zahraničia
Po emigrácii z bývalého Československa so svojou rodinou
v roku 1948 sa Madeleine Albrightová rozhodla, že politika je jej povolaním. Svoju kariéru začala v Národnej bezpečnostnej rade v Kongrese v roku 1978 a v roku 1993 bola Albrightová vymenovaná za americkú veľvyslankyňu pri OSN. A len o štyri roky neskôr sa stala prvou ministerkou zahraničia.
1999: Nancy Ruth Mace sa stala prvou ženou, ktorá absolvovala školu Citadel
Do roku 1995 Citadel, historická vojenská vysoká škola v Južnej Karolíne, odmietala povoliť na svojej škole kadetky.
Avšak po rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré prinútilo jedinú ďalšiu štátom podporovanú vojenskú vysokú školu v krajine – Vojenský inštitút vo Virgínii – povoliť ženám alebo prestať prijímať verejné peniaze, Citadela hlasovala za prijatie svojich prvých kadetiek. Nancy Ruth Mace bola prijatá na školu v roku 1996 av roku 1999 sa stala prvou ženou, ktorá túto inštitúciu absolvovala. Dnes je členkou Snemovne reprezentantov v Južnej Karolíne.
2000: Kathleen A. McGrath sa stala prvou ženou, ktorá velila vojnovej lodi amerického námorníctva
Po ukončení Kalifornskej štátnej univerzity v roku 1975 sa Kathleen Anne McGrath pripojila k americkému námorníctvu v roku 1980. Kathleen McGrath velila záchrannej lodi Recovery od roku 1993, ale ako veliteľka bojových jednotiek bola vymenovaná až v roku 1998.
Keď jej loď U.S.S. Jarrett bola nasadená do Perzského zálivu v roku 2000, McGrath sa stala prvou ženou, ktorá velila vojnovej lodi amerického námorníctva na mori – len šesť rokov po tom, čo Kongres zmenil pravidlá zakazujúce ženám slúžiť na bojových vojnových lodiach.
2001: USA menujú svoju prvú ministerku vnútra a ministerku poľnohospodárstva
Do histórie sa na prelome storočí zapísali dve ženy. Gale A.
Norton z Kansasu, ktorú v roku 2001 vymenoval prezident George W. Bush, sa stala 48. ministerkou vnútra a Ann Veneman z Kalifornie sa stala 27. tajomníčkou poľnohospodárstva – ako prvé ženy zastávali obe funkcie.
2002: Halle Berry sa stala prvou černoškou, ktorá získala Oscara za najlepšiu herečku
Do konca roka 2001 získalo vytúženého Oscara za najlepšiu herečku 73 žien. Žiadna z nich však nebola farebná žena. Až kým Halle Berry nezískala cenu v roku 2002 za úlohu vo filme Ples príšer. Takmer o dve desaťročia neskôr je stále jedinou nebielou ženou, ktorej sa to podarilo.
2005: Condoleezza Riceová sa stala prvou černoškou vo funkcii ministerky zahraničných vecí USA
Takmer 10 rokov po tom, čo sa Madeline Albrightová zapísala do histórie ako prvá ministerka zahraničia, sa Condoleezza Riceová stala prvou černoškou, ktorá zastávala ďalšíu mocnú pozíciu.
2007: Nancy Pelosi sa stala prvou ženou predsedníčkou Snemovne reprezentantov
Pod vedením prezidenta Busha v roku 2007 sa Nancy Pelosiová stala 52. predsedníčkou Snemovne reprezentantov USA – prvou ženou v histórii, ktorá túto funkciu zastávala. Pelosiová bola prvýkrát zvolená do Kongresu v roku 1987, kde pôsobila vo výboroch pre rozpočtové prostriedky a spravodajské služby. Pelosiho titul z nej robí najvyššie postavenú zvolenú ženu v histórii Spojených štátov – robí ju aj druhou v prezidentskej línii nástupníctva.
2008: Sarah Palin sa stala prvou republikánkou, ktorá kandidovala na viceprezidentku
Zatiaľ čo ženy robili vlny v Kongrese, najvyššie miesta v krajine boli stále monopolizované mužmi. Avšak v roku 2008 bola Sarah Palinová uvedená na tiket GOP ako kandidátka Johna McCaina. Demokratická strana umiestnila svoju prvú kandidátku na viceprezidentku v roku 1984 – Geraldine Ferraro, ktorá prehrala s Regan-Bushovou spolu s Walterom Mondaleom.
2010: Kathryn Bigelow sa stala prvou ženou, ktorá vyhrala Oscara za najlepšiu réžiu
Pred rokom 2010 boli na Oscara za najlepšiu réžiu
nominované len tri ženy: Lina Wertmueller za film Sedem krások z roku 1975, Jane Campion za film The Piano z roku 1993 a Sofia Coppola za film Lost in Translation z roku 2003. Žiadna z nich si ale domov neodniesla vytúženú zlatú sošku. V roku 2010 sa Kathryn Bigelow stala prvou ženou, ktorá získala Oscara za najlepšiu réžiu za film The Hurt Locker.
2011: Nobelovu cenu za mier získali tri ženy
V roku 2011 získali Nobelovu cenu za mier tri ženy: Ellen Johnson Sireleaf (Libéria), Leymah Gbowee (Libéria) a Tawakkul Karman (Yemem). Sireleaf bola tiež prvou demokraticky zvolenou prezidentkou v Afrike Gbowee bola známa svojím vedením ako zakladateľka organizácie Women of Liberia Mass Action for Peace a Karman bola jemenská novinárka, ktorá vytvorila organizáciu Women Journalists Without Chains.
2012: Katy Perry sa zapísala do histórie hitom z jej albumu Teenage Dream
Po vydaní albumu Teenage Dream bola kariéra Katy Perry začiatkom roka 2010 na historickom maxime. V roku 2012 sa Perry stala druhou držiteľkou ceny Billboard Spotlight Award – prvým (a jediným ďalším) držiteľom bol Michael Jackson v roku 1988. Billboard ocenil Perry cenou za to, že bola prvou umelkyňou, ktorá mala päť po sebe idúcich singlov číslo jeden na Billboarde. Horúca 100 hitparáda z jedného albumu.
2013: Mary Barra je menovaná prvou ženskou generálnou riaditeľkou významného výrobcu automobilov
Mary Barra prvýkrát začala pracovať pre General Motors, keď mala len 18 rokov. Odtiaľ získala titul v odbore elektroinžinierstvo na General Motors Institute a potom v roku 1990 získala magisterský titul na Stanfordskej univerzite. V roku 2013 sa stala prvou ženou generálnou riaditeľkou General Motors a zároveň prvou ženou, ktorá vedie každého významného výrobcu automobilov.
2015: Sarah Thomas sa stala prvou ženou, ktorá rozhodovala pre NFL
Po takmer 100 rokoch ako organizácia si National Football League (NFL) v roku 2015 konečne najala svoju prvú rozhodkyňu Sarah Thomas. Thomas predtým strávila roky rozhodovaním v univerzitných zápasoch, ako aj o tréningoch a tréningových kempoch NFL.
2016: Hillary Clintonová sa stala prvou ženskou kandidátkou na prezidentku
V roku 2016 sa Hillary Clintonová stala prvou ženskou kandidátkou na prezidentku akejkoľvek veľkej politickej strany v USA. Hoci v súboji s republikánskym kandidátom Donaldom Trumpom prehrala, aj tak sa zapísala do histórie a vydláždila cestu budúcim kandidátkam.
2017: Peggy Whiston prekonala rekord v počte dní strávených vo vesmíre
Ženy netvoria históriu len tu na Zemi – v roku 2017 Peggy Whiston nedávno prekonala rekord v počte dní strávených vo vesmíre akýmkoľvek astronautom NASA, mužom alebo ženou. Po získaní doktorátu z biochémie na Rice University bola Whistonová v roku 1996 vybratá ako kandidátka na astronauta NASA. Prvá cesta Whiston na Medzinárodnú vesmírnu stanicu sa uskutočnila v roku 2002. V roku 2016 však Whitson opäť dorazila na Medzinárodnú vesmírnu stanicu na Expedícii 50/51 a stala sa najstaršou ženou (56 rokov), ktorá letela do vesmíru. Do roku 2017 strávila vo vesmíre celkovo 655 dní.
2018: Saudskoarabské ženy získali právo šoférovať
Ženy zo Saudskej Arábie roky bojovali za právo riadiť motorové vozidlá. V roku 1990 ženy dokonca na protest jazdili autami po hlavnom meste Rijád, než ich zatkli a zabavili im pasy. Hoci to trvalo desaťročia, ich úsilie sa vyplatilo, keď novovymenovaný korunný princ Mohammed bin Salman zmenil zákon a v roku 2018 boli ženám vydané prvé vodičské preukazy.
2019: Aktivistka Greta Thunbergová prichádza do New Yorku po plavbe cez Atlantik bez emisií
Švédska tínedžerka inšpirovala tisíce ľudí, aby protestovali proti environmentálnej ignorancii a nečinnosti v boji proti klimatickým zmenám, no pozornosť sveta si skutočne získala v roku 2019, keď dorazila do New Yorku po plavbe cez Atlantický oceán na plavidle s nulovými emisiami. Cesta trvala dva týždne a Thunbergovej vyniesla titul Osobnosť roka časopisu TIME.
Zdroj: bestlifeonline.com
