Každý štát má v kalendári svoje sviatky. Niektoré sú spomienkou na významné historické udalosti, ktoré sa odohrali na území danej krajiny, iné majú nadnárodný význam a spájajú národy a ich predstaviteľov pri spoločných oslavách.

Nový rok – 1. január

Štátny sviatok sa v gregoriánskom kalendári objavuje hneď prvý deň v roku. 1. január je jedným z nadnárodných sviatkov oslavovaných vo viacerých krajinách. Deň pracovného pokoja môžu po búrlivej silvestrovskej noci využiť na oddych a naštartovanie do nového ročného cyklu Európania aj obyvatelia viacerých štátov v Ázii a v zámorí.Foto: www.pixabay.com – pattyjansen

Deň Austrálie – 26. január

Len niekoľko dní po novoročnej noci sa v austrálskych mestách opäť oslavuje. 26. január patrí Dňu Austrálie. Najvýznamnejší štátny sviatok u protinožcov pripomína vylodenie prvej flotily admirála Arthura Phillipa v dnešnom Sydney. Admirál sa stal guvernérom prvej britskej kolónie v Austrálii, čím boli položené základy vzniku súčasnej Austrálie.

Deň sv. Patrika – 17. marec

17. marca sa to v írskych uliciach hemží ľuďmi v zelenom. Íri oblečení do národných farieb vychádzajú von a zapájajú sa do pochodov oslavujúcich írskeho patróna. Podobné obrázky vidieť 17. marca aj v amerických a v kanadských mestách s početnou írskou menšinou, ktorá si pri masovej migrácii priviezla za Atlantik jednu zo svojich najväčších tradícií.

Deň nezávislosti Grécka – 25. marec

Grécko sa v 15. storočí dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Vymanilo sa z nej až o 4 storočia neskôr. Samostatnosť vyhlásilo v roku 1821. Spomienkou na tento akt je Deň nezávislosti Grécka, ktorý sa každý rok oslavuje 25. marca. V mestách prebiehajú rôzne kultúrne akcie prezentujúce históriu a národné tradície. V niektorých lokalitách sa večer rozozvučia zvony. Súčasťou osláv sú nočné ohňostroje.

Deň nezávislosti USA – 4. júl

Štvrtý júlový deň sa v USA nesie v znamení spomienok na získanie nezávislosti. 4. júla 1776 bola prijatá Deklarácia nezávislosti, ktorá viedla k vymaneniu 13 amerických kolónii spod nadvlády Veľkej Británie. V roku 1941 sa výročie tejto udalosti začalo oslavovať ako štátny sviatok. Američania zdobia domy a pozemky vlajkami, zúčastňujú sa pochodov a organizujú grilovačky so susedmi. Celodenný program vyvrcholí slávnostným ohňostrojom.Foto: www.pixabay.com – debscherrer

Sviatok Federácie – 14. júl

Francúzsky štátny sviatok oslavovaný 14. júla sa často mylne spája s dobytím Bastily v roku 1779, ktoré sa stalo symbolom boja proti monarchii. Sviatok Federácie je spomienkou na oficiálne zmierenie kráľa a ľudu zo 14. júla 1790. Udalosť Fete de la Fédération sa začala oslavovať v roku 1880. Súčasné oslavy zahŕňajú koncerty, ohňostroje a vojenskú prehliadku na Champs-Élysées v Paríži.

Deň nemeckej jednoty – 3. október

Veľký deň pre Nemecko aj pre Európu. 3. októbra 1990 sa NSR a NDR opäť zjednotili do jedného štátu. Nemcov viac nerozdeľoval Berlínsky múr ani železná opona. Rok po tomto kroku sa začal oslavovať štátny sviatok, ktorého oslavy sú pravidelne sprevádzané účasťou vysokých domácich aj zahraničných štátnych predstaviteľov.

Deklarácia neutrality Rakúska – 26. október

Rakúski predstavitelia si v roku 1955 aj pod vplyvom okolností vybrali krajinu bez zbraní. So zástupcami veľmocí podpísali 26. októbra zmluvu o samostatnosti a obnove suverénneho Rakúska. Podmienkou bolo vyhlásenie trvalej neutrality. Výročie tejto udalosti je každý rok oslavované na kultúrnych a odborných podujatiach organizovaných v najväčších rakúskych mestách.Foto: www.pixabay.com – FrankBeckerDE

Kalendár štátnych sviatkov uzatvárajú v mnohých krajinách sveta Vianoce. 25. december je dňom pracovného pokoja na starom kontinente aj v zámorí. Vo viacerých európskych štátoch pokračuje voľno aj 26. decembra. K sviatkom spadajúcim do vianočného obdobia patrí 1. a 6. január, kedy sa oslavuje Nový rok a Traja králi.

Foto na titulke: www.pixabay.com – edmondlafoto

Tradičné letné sviatky vo svete a u nás