Slovenská sporiteľňa prináša prehľad o demokracii, kvalite života, vnímaní korupcie a finančných trhoch. Zamýšľali sa nad demografickými zmenami a možnými zdrojmi kompetentných ľudí pre dynamicky sa meniaci pracovný trh. Slováci, ktorí v zahraničí študovali alebo sa pracovne uchytili aj vďaka vzdelaniu, či rokom praxe získaným na Slovensku, majú relatívne malú motiváciu pre návrat do vlasti.

Skúsenosti a odbornosť, ktoré by so sebou mohli priniesť, budeme k prechodu od výrobnej k znalostnej ekonomike potrebovať. Podľa dát OECD, žije takmer 10 % slovenskej populácie v zahraničí.

Podľa dát Eurostatu zas polovica z nich, asi 270 tisíc, žije v inej členskej krajine EÚ. Najviac v Česku, potom v Nemecku a Rakúsku. Nad návratom najlepších z nich visí dlhodobo veľký otáznik a rozhodujúcim kritériom pritom nemusí byť iba výška mzdy, ale aj kvalita životného prostredia, úroveň právneho štátu a viera v udržateľnosť demokracie, či celkový pokrok v spoločnosti ako takej a jej postoj k vyšším hodnotám. Máme za to, že na demokracii a vláde práva záleží, hoci globálny vývoj a dnešné geopolitické hrozby by mohli na prvý pohľad naznačovať opak.

Dáta ukazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla

Index ľudského rozvoja (HDI) od roku 1990 vzrástol z úrovne 0,69 na 0,85 v roku 2021. Tento index sleduje tri základné dimenzie cez štyri parametre: priemernú dĺžku života, hrubý národný dôchodok na obyvateľa, očakávaný počet rokov školskej dochádzky detí (t.j. predpokladaný počet rokov vzdelávania) a priemerný počet rokov školskej dochádzky u absolventov. Pri ľudskom rozvoji teda záleží na zdraví, vzdelaní a bohatstve/prosperite. V posledných sledovaných rokoch došlo na Slovensku k miernemu poklesu ukazovateľa HDI. Príčinou bola pandémia, ktorá zapríčinila výrazný pokles očakávanej dĺžky dožitia o takmer 3 roky.

Zároveň sa kvôli obmedzeniam v globálnej ekonomike znížil v porovnaní s rokom 2019 aj hrubý národný dôchodok. V novom vydaní HDI možno očakávať, že si Slovensko minimálne v absolútnych číslach polepší. Z pohľadu konkurencie však bude dôležité sledovať, ako sa so svetovou pandémiou, jej širšími následkami, resp. celkovou situáciou vysporiadali aj iné ekonomiky. Hoci je náš pokrok za 30 rokov výrazný, mali by sme vo zvyšovaní úrovne ľudského rozvoja na Slovensku cieľavedome pokračovať. Z našich najbližších susedov sú pred nami Rakúsko (0,92), Poľsko (0,92) aj Česko (0,89). Maďarsko je na našej úrovni. Vyššie skóre HDI majú aj všetky pobaltské krajiny (0,89 – 0,86) a tiež Slovinsko (0,92) či Chorvátsko (0,86). V konečnom dôsledku budeme s týmito krajina súťažiť o vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Budeme súťažiť o tých z tretích krajín, ale často aj o samotných Slovákov.

Úroveň demokracie a právneho štátu

Index demokracie (DI) od Economist Intelligence Unit (EIU) hodnotí päť rozmerov: politickú participáciu, politickú kultúru, volebný proces, funkčnosť vlády a občianske práva. Najnovší Index demokracie za rok 2023 ukazuje, že menej ako 8 % svetovej populácie žije v krajine s úplnou mierou demokracie (45,4 % žije v krajine s nejakou formou demokracie) a že až 39,4 % žije pod autoritatívnou vládou (36,9 % v roku 2022).

Dobrou správou je, že počet demokracií sa v roku 2023 zvýšil o dve, pričom Paraguaj a Papua Nová Guinea sa zmenili z „hybridných režimov“ na „neúplné (flawed) demokracie“. Grécko sa stalo „úplnou demokraciou“. Čile bolo preklasifikované smerom nadol na „neúplnú demokraciu“. Pakistan je už „autoritársky režim“, zatiaľ čo Angola bola povýšená na „hybridný režim“. Slovensko v minulom roku kleslo o jednu priečku na 44. miesto a naše skóre sa už niekoľko rokov drží v pásme medzi 7,0 až 7,3, čo znamená, že sa radíme k neúplným (flawed) demokraciám.

Takmer polovica svetovej populácie žije v nejakej forme demokracie, iba 8 % žije v plnej demokracii

Aká je zapojenosť Slovákov do politického života?

Najmenej sa nám darí v kategórií politická participácia (t.j. zapojenosť obyvateľov do politického života) a v oblasti politickej kultúry. Akoby sme so slobodou a demokraciou ešte neboli ani po viac ako 30 rokoch celkom stotožnení a platíme za to vysokú daň, pretože dôvera v demokraciu a inštitúcie má potenciál zachraňovať životy. Krajiny s vyšším skóre v Indexe demokracie, ako napr. Fínsko, Dánsko či Švédsko, mali počas pandémie COVID-19 násobne nižšiu mieru nadúmrtnosti pri prepočítaní na veľkosť Slovenska. V Indexe demokracie 2023 sú pred nami aj krajiny ako India, Botswana či Malajzia. Česko (7,97) či Estónsko (7,96) už majú veľmi blízko k úplným demokraciám, a teda aj z tohto pohľadu upevňujú svoju konkurenčnú výhodu.

Úroveň vnímania korupcie sa zlepšovala

Ak sa pozrime na úroveň právneho štátu, napríklad cez optiku Indexu vnímania korupcie (The Corruption Perceptions Index), vidíme, že sa na Slovensku medzi rokmi 2020-2023 pozitívne zlepšila úroveň vnímania korupcie. Skóre sa zvýšilo zo 49 (v roku 2020) na 54 bodov (v roku 2023), pričom 100 bodov predstavuje najlepší možný výsledok. Neprekvapí, že z našich susedov má najvyššie/najlepšie skóre Rakúsko (71) a následne s odstupom Česko (57). S Poľskom sme aktuálne na rovnakej úrovni a situácia ohľadne vnímania korupcie v Maďarsku (42) sa od roku 2012 značne zhoršila.

Téma korupcie, resp. najmä revízia trestného zákonníka, ktorá upravuje aj tresty za korupciu sa v posledných týždňoch dostalo do stredu pozornosti na Slovensku. Vidíme reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy. Súvisí to s predmetnými úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku a zneužitia európskych peňazí. Znamenalo by to ďalšie spomalenie ekonomického rastu a naše dobiehanie priemeru EÚ-27 by naďalej stagnovalo, resp. možný by bol aj negatívny vývoj. Zároveň by išlo o premrhanú príležitosť zvýšiť úroveň života obyvateľov.

Podstatná časť nášho budúceho ekonomického rastu a prosperity stojí na eurofondoch

Teda pokračovanie nášho ekonomického rastu v najbližších rokoch je do značnej miery priamo naviazané aj na prostriedky z EÚ. Finančné trhy budú musieť túto skutočnosť skôr alebo neskôr započítať do svojich rizikových modelov a očakávaní. Ďalší vývoj ekonomického rastu a s ním aj súvisiaca prosperita sú tak čoraz viac otázne. Vláda práva, nízka miera korupcie a dostatočná právna ochrana pred jej následkami, zvýšenie politickej kultúry a aj vďaka tomu širšie zapojenie verejnosti, má potenciál výrazne pomôcť pri zlepšovaní celkového prostredia na Slovensku, čo sa v konečnom dôsledku môže prejaviť vo zvýšenej atraktivite nášho pracovného trhu.

Bezpečný a právny štát, ktorý má dobre uchopenú víziu o svojom budúcom smerovaní a dostatočne predvídateľné legislatívne prostredie je tiež atraktívnym miestom pre alokáciu zahraničného kapitálu. Ten ďalej vytvorí nové pracovné miesta a podnieti dodatočné investície do vedy, výskumu či školstva. Priláka tiež talenty. Na demokracii a vláde práva teda skutočne záleží, hoci aktuálny vývoj by mohol na prvý pohľad naznačovať opak.

Úroveň vnímanej korupcie sa v ostatných rokoch zlepšovala

Krátke správy o novinkách z ekonomiky

Januárová inflácia (CPI) razantne poklesla, veľkú časť z tohto pokles sme si však kúpili cez zastropované ceny energií, čo v konečnom dôsledku dodatočne zaťažilo už aj tak napnutý deficitný rozpočet. Ceny v januári rástli v súlade s očakávaniami medziročne o 3,9 % (december 5,9 % r/r). Za signifikantným spomalením inflácie vidíme jednak bázicky efekt a najmä zastropovanie cien energií, ktoré odobrila ešte koncom minulého roka nová vláda. Cena energií pre domácnosti tak namiesto januárového nárastu dokonca poklesla o 1,2 % (r/r) a 0,7 % (m/m). Tradičným ťahúňom medziročného rastu cien boli potraviny, ktorých ceny rástli o 4,9 %.

Ceny potravín rástli

Naďalej tu pretrváva očakávaný trend spomalenia dynamiky rastu, pričom ceny potravín v decembri rástli o 6,3 % a pred rokom (január 2023) až o 29 % (r/r). Medzimesačne rástli spotrebiteľské ceny o 0,7 %. Aj tu boli ťahúňom rastu cien potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré boli oproti decembru drahšie o 1,3 %. Pristúpil sme k úprave nášho odhadu pre celkovú priemernú infláciu CPI v roku 2024.

Očakávame, že inflácia v tomto roku dosiahne priemernú úroveň 3 %. Kvôli zvýšeným nákladom v podobe ceny práce očakávame, že nominálne mzdy budú rásť miernejšie, aj keď v priemere stále veľmi solídnym tempom, podľa nášho očakávania niekde okolo siedmych percent. V ekonomike stále ostanú evidentné jadrové inflačné tlaky, ktoré poháňajú zvýšené náklady firiem, nízka miera nezamestnanosti a silný rast nominálnych miezd. Preto bude sledovanie vývoja jadrovej inflácie v tomto roku kľúčové (v januári 4,5 % r/r).

Nie je vylúčené, že v niektorých z nasledujúcich mesiacov roka uvidíme aj dočasnú zmenu smeru vývoja cien, celkovo však bude rast cien naďalej spomaľovať. Slovenská ekonomika v 4. štvrťroku vzrástla podľa predbežného odhadu ŠU SR o 0,3 % oproti prechádzajúcemu kvartálu a medziročne o 1,2 %. Celoročný rast za minulý rok dosiahol 1,1 %. Detailnejší pohľad na jednotlivé komponenty budeme poznať až začiatkom marca. Štatistický úrad však už uviedol, že ekonomiku v závere minulého roka poháňala najmä investičná aktivita, čo je istým signálom, že čerpanie eurofondov napokon zrýchlilo.

Odhadujeme, že by to k rastu mohlo priniesť až dva percentuálne body. Podľa našich pôvodných odhadov sme však očakávali ešte výraznejší impulz zo zahraničného obchodu a tlak smerom nadol zo spotreby domácností. Predpokladáme, že veľmi podobný obraz budeme vidieť aj na celoročných číslach. Hlavnú rolu tu opäť budú hrať investície, vďaka dočerpávaniu starého programového obdobia eurofondov a začiatku čerpania nových fondov, ako aj vďaka Plánu obnovy.

Zamestnanosť sa zvýšila

Zamestnanosť sa v štvrtom štvrťroku 2022 medziročne zvýšila o 0,3 % (v sezónne očistenom vyjadrení medzikvartálne o 0,1 %), potvrdzujúc doterajšiu robustnosť trhu práce.
Predpokladáme však, že už čoskoro budeme pozorovať pokles zamestnanosti aj celkový úbytok pracovnej sily – a to najmä v dôsledku starnutia populácie.

Slovenská ekonomika je priemyselne a exportne orientovaná a vo veľkej miere sa spolieha na typicky cyklický automobilový priemysel. Počas minulého roka však vykázala pozoruhodnú odolnosť, keď rast HDP zostal pozitívny počas celého roka, bezpečne od nulových či záporných medzikvartálnych mier rastu a prekonávajúc tak rast EÚ či eurozóny. Očakávame, že sa na tejto trajektórii rastu budeme držať aj v roku 2024, pričom HDP sa podľa našich odhadov medziročne zvýši o 2 %.

Štátu, resp. ARDAL-u sa dnes opäť podarilo využiť priaznivé trhové podmienky, pričom dokázali efektívne pokryť dopyt trhu po dlhopisoch s dlhou (23 rokov) aj kratšou dobou splatnosti (3, 8, 9 rokov). Objem predaja v dnešnej aukčnej časti bol na úrovni 567 miliónov eur. Priemerný výnos do splatnsoti sa pohyboval od 3,27 % do 4 %. Slovensko tak naďalej ťaží najmä z očakávania trhov, ktorí predpokladajú, že vo vývoji cien dlhopisoch dôjde v najbližších mesiacoch k obratu, ktorý bude súvisieť najmä s očakávaným znižovaním sadzieb zo strany ECB a pokračujúcim ochladením globálnych ekonomík. Treba však tiež dodať, že podstatná je aj cena, za ktorú si vieme požičať.

Pohľad na dlhší časový horizont ukazuje, že v priebehu rokov je vývoj negatívny a výnosy našich dlhopisov prekonávajú v eurozóne už len tie talianske. Od začiatku roka vidíme tiež zvýšenú motiváciu na strane štátu, pretože po decembrovom znížení ratingu Slovenska agentúrou Fitch a nezanedbateľnej možnosti, že k zníženiu ratingu pristúpia v najbližších mesiacoch aj ďalšie agentúry. V ostatných dňoch zhoršila Slovensku rating menšia agentúra Scope, ale pri dnešnej aukcií sme zatiaľ zvýšenie rizikovej prirážky nevideli, trhy tak aspoň zatiaľ nereagovali. V hodnotení dôveryhodnosti Slovenska sa môžu vyskytnúť ďalšie trhliny.

Na jednej strane je tu nízka miera konsolidácie verejných financií, čo priamo ovplyvňuje aj ich dlhodobú udržateľnosť. K tomu sa teraz pridáva aj reálne ohrozenie, že Slovensko (minimálne na čas) príde o eurofondové zdroje, resp. peniaze z plánu obnovy, čo súvisí s úpravami v trestnom zákonníku a obavami Európskej komisie ohľadne potenciálneho ohrozenia vlády práva na Slovensku. Pokračovanie nášho ekonomického rastu je pritom do značnej miery priamo závisle práve na týchto prostriedkoch z EÚ, čo finančné trhy budú musieť do svojich rizikových modelov a očakávaní skôr alebo neskôr započítať.

Zatiaľ nám výrazne pomáha členstvo v eurozóne, keď investori s vysokou pravdepodobnosťou očakávajú, že dohodnuté pravidlá privedú Slovensko späť na cestu k zodpovednej konsolidácií. V horšom prípade by nás, resp. peniaze investorov, v prípade problémov nakoniec pravdepodobne zachránil stabilizačný mechanizmus Eurosystému. To by však bol pre našu krajinu extrémne bolestivý proces, ktorému sa určite chceme vyhnúť.

Finančné trhy

Hodnota kurzu eurodolára sa naďalej pohybuje nad úrovňou 1,076 USD/EUR. Očakávaný vývoj trajektórií úrokových sadzieb sa po zasadnutiach centrálnych bánk ukazuje ako podobný.

Zatiaľ tak nie je jasná preferencia jednej z dvoch mien. Zníženie úrokových sadzieb možno očakávať v eurozóne aj v USA. Načasovanie a rozsah sú však zatiaľ neisté, čo hovorí aj prítomná volatilita na finančných trhoch. Kolegovia z ERSTE predpokladajú, že fundamentálny obraz sa mierne posunie v prospech eurozóny, kde by sa ekonomika v tomto roku mala o niečo zlepšiť. V USA naopak očakávame mierne oslabenie, hoci rast tu bude podľa odhadov vyšší. V poslednom týždni sme videli januárové dáta vývoja veľkoobchodný cien v USA, ktoré rástli, čo môže znižovať tlak na uvoľnenie utiahnutej politiky.

Internetová stránka Slovenskej sporiteľne je http://www.slsp.sk, kde nájdete aj archív.