„Je paradoxné, že keď sa akceptujem taký, aký som, potom sa môžem zmeniť.” – Carl Rogers
Sebavedomie, alebo, sebadôvera… koľko jej vlastne potrebujeme? K čomu nám slúži? A koľko jej vlastne máme?
Hoci pojem “sebavedomie” môže mať pre rôznych ľudí rôzny význam, v zásade ide o vieru v seba samého. Je to pocit emocionálnej istoty a sily. Sebavedomý človek si je vedomý svojich talentov a možností, vie, že môže “vziať osud do svojich rúk”, alebo sa o to aspoň pokúsiť. Pozná svoje silné i slabé stránky. Je schopný reálne zhodnotiť svoje očakávania a ciele, dokáže byť zdravo asertívny a vie prijať kritiku.
Sebavedomie znamená seba-akceptáciu.
Zdá sa, že niektorí jednotlivci sú sebavedomejší než iní, aspoň navonok. A niektorí majú naozaj nízke sebavedomie.
Čo to znamená?
Nízke sebavedomie zráža na kolená – valcuje pocitom nedostatočnosti, neschopnosti, strachu. Človek s nízkym sebavedomím môže byť plný nedôvery nielen v seba, ale má aj ťažkosti dôverovať iným. Na druhej strane, táto nedôvera sa môže prejavovať len v určitých oblastiach alebo situáciách. Niekto si napríklad dôveruje v oblasti svojho pracovného života, ale v oblasti vzťahov už nie.
V interakcii s inými sa učíme, ako o sebe zmýšľať, ako sa správať, a tieto lekcie nás učia, komu a do akej miery veriť, a najmä, v čom veriť sebe samým.
Odkiaľ sa to vzalo?
Nízke sebavedomie môže byť následok výchovy v nedostatočne podporujúcom prostredí, môže však aj prameniť z rôznych situácií, ako strach z nového, slabé seba-hodnotenie, pocit nepripravenosti, neistota kvôli predchádzajúcim chybám či zlému time-manažmentu.
Často máme nedostatok sebavedomia, pretože si myslíme, že budeme nepriaznivo hodnotení – že sa mi bude niekto smiať, keď urobím chybu, negatívne ma ohodnotí alebo sa dokonca na mňa bude sťažovať… Takéto rozmýšľanie je bariérou, ktorá znemožňuje robiť veci, ktoré potrebujeme alebo chceme, pretože očakávame, že konsekvencie by boli pre nás príliš bolestivé či zahanbujúce.
Sebavedomie je ovplyvnené výchovou v rodinnom a školskom prostredí, už od raného detstva. Faktom je, že už stáročia sme vychovávaní, žiaľ, tak, aby sme najprv mysleli na druhých, a až potom na seba. Mať rád seba samého ešte donedávna znamenalo byť sebecký a namyslený. Usmievať sa na seba do zrkadla mohlo poukazovať na narcistické sklony. Pýcha predchádza pád a podobne.
Ďalší náklad prichádza v podobe kritiky. Pri nevhodnej kritike majú deti, malé, i tie dospievajúce, pocit, že nie sú dosť dobré, dosť pekné či šikovné, a ich sebavedomie dostáva jednu ranu za druhou.
6 krokov k silnému sebavedomiu
U žien je problém vypuklejší
U ženskej populácie bývajú problémy so sebavedomím výraznejšie ako u mužskej. Podľa knihy The Confidence Code for Girls (2018), v rámci ktorej autori pracovali s prieskumom na vzorke 1 300 amerických dievčat vo veku 8 až 14 rokov, výsledky ukazujú, že zatiaľ čo v detstve sú chlapci aj dievčatá relatívne podobné, počas puberty iba dievčatám rapídne klesne sebavedomie.
Alarmujúce sú aj informácie o našich dievčatách. Podľa medzinárodného prieskumu (Európsky výskum hodnôt) je sebavedomie slovenských dievčat v období dospievania na čísle 25 zo 100 – slovenské dievčatá skončili predposledné, za nimi už len Ukrajinky. Ostatné krajiny ako Taliansko či Francúzsko sa pohybujú okolo 80 percent. Meralo sa to uznávaným testom od Rosenberga, kde sa zisťovala výška sebavedomia, sebaúcty, sebalásky.
Výsledky ďalšieho, tentoraz slovenského, výskumu od Roberta Tomšika dokonca hovoria, že slovenské dievčatá patria medzi najmenej šťastné, najmenej sebavedomé, s najnižšou hladinou životnej spokojnosti.
Tieto smutne čísla nehodno nechať tak, ako sú. Musíme, chceme to zmeniť!
Čo môžeme urobiť?
Dobrá správa je, že sebavedôvera nie je statická hodnota. Denne prichádzame do styku s rôznymi ľuďmi, a raz sa cítime menej, inokedy viac sebavedome. Sebadôveru nemožno síce získať tým, že sa naučíme nejaké pravidlá, pretože sebadôvera je vlastne stav mysle.
Sebavedomie je kompetencia, ktorej nedostatok má protichodné účinky. Je to na prvý pohľad zapeklitá situácia – to, v čom a ako si veríme, nie je úplne o tom, nakoľko schopní v skutočnosti vlastne sme.
Moja kamarátka, výborná učiteľka, počas dlhoročnej práce so študentami vypozorovala, aké odlišné sú ich sebahodnotenia voči ich študijným výsledkom. Aj medzi vynikajúcimi študentami sú často takí, ktorí si myslia, že nie sú dosť dobrí.
Moja osobná skúsenosť v koučovaní študentov univerzity mi ukázala, ako vedia byť málo sebavedomí niektorí študenti, napriek tomu, že už objektívne veľa dosiahli, a to nielen v oblasti študijných výsledkov. Na druhej strane, už po pár hodinách koučingu dokázali viditeľne napumpovať svoje sebavedomie.
Ako teda zvyšovať úroveň sebavedomia, ako podporiť jeho rast?
Sebavedomie prichádza s pocitmi dobrého, vyváženého života, akceptáciou svojho tela i duše, dostatočného seba-ocenenia, s dôverou vo vlastné sily, schopnosti a skúsenosti. Pomôže pozitívne sa naladiť, prehlbovať si vedomostí, rozširovať si pracovné schopnosti, skúšať všemožné nové veci, budovať vzťahy s rôznymi ľuďmi, žiť aktívne, pracovať na svojej asertivite, dávať si a vyhodnocovať svoje ciele, rozprávať o svojich úspechoch, pomáhať druhým… Jednoducho nájsť spôsob, ako žiť vyrovnaný, spokojný život. Práve vtedy sme schopní nájsť svoje vlastné zdroje sily , pretože každý sme originál a každy potrebujeme na „nakopnutie” niečo iné.
Čo je skvelé na procese zvyšovania sebavedomia, je fakt, že zvýšením vlastnej sebavedôvery sa automaticky zvyšuje aj dôvera iných v teba. To privodí ďalšie posilnenie sebadôvery.
Na záver ešte malý tip pre veľkú zmenu: buď vďačná. Pestuj svoju vďačnosť. Kúp si krásny zápisník a zapisuj si doňho, za čo si vďačná. Skús zaviesť do svojho každodenného života tento rituál. Objavíš v sebe vlastnosti, myšlienky i zdroje sily, o ktorých si doteraz netušila.
Ingrid Schostoková, biznis a life koučka, topcoach.sk
Foto: pixabay.com
Použitá literatúra:
