“Ak chcú ženy v Policajnom zbore preraziť, nemajú to jednoduché,” hovorí autorka Alexandra Vrábelová. Pri príležitosti vydania jej romantickej knižnej novinky V tieni koridy sme ju vyspovedali. Prezradila, že sa inšpirovala nielen svojou prácou na polícii, ale aj svojimi cestami do Španielska.
Obálka tvojej novej knihy je v podobnom razení ako prvá kniha Tajomstvo Opery. Nebojíš sa, že si ľudia budú knihy mýliť?
Práveže som to tak chcela, aby bolo na prvý pohľad jasné, že ide o tú istú autorku. Páči sa mi, keď majú autori podobný štýl svojich kníh, ako sú napríklad romány od Ivice Ďuricovej alebo knihy z policajného prostredia od Petra Šlosera. Väčšinou sa ani spolu neocitnú na jednom stole v kníhkupectve, lebo toto je novinka a Tajomstvo Opery som už veľmi ani na pultoch nevidela.
O čom je tvoja nová kniha V tieni koridy? Ide o štyri príbehy, kde sa odohrávajú?
Odohrávajú sa v Španielsku, v Andalúzii, na Slovensku a okrajovo aj v Ríme a Berlíne. Začína sa v Španielsku, mojej obľúbenej krajine, kde hlavná hrdinka, mladá absolventka ekonómie, prichádza na kurz španielčiny do Malagy (podobne, ako kedysi ja). Tým tá podobnosť so mnou končí (smiech). Stretáva cudzinca, s ktorým neplánovane prežije pár dní. Uvažuje o tom, či má vôbec zmysel rozvíjať vzťah na vzdialenosť, ale okrem toho má neblahé tušenie, že tento muž skrýva nejaké tajomstvo…
Druhá časť sa odohráva na Slovensku a opisuje prácu na polícii. Ty sama si tam pracovala, je to tak trochu autobiografické?
Začiatok áno, vychádzam z vlastných skúseností v rámci mojej bývalej práce na polícii. Nie je to však vôbec klasická kriminálka, kde máte hneď skvelého a zdatného detektíva – hrdinu. Je to skôr o ceste za snom stať sa policajtkou, že ženy to nemajú jednoduché, ak chcú preraziť v Policajnom zbore. Alebo sa ten typ ženy, akým je hlavná hrdinka, jednoducho nehodí do určitých prostredí. Buď sa musí zmeniť ona a stať sa tvrdšou, alebo je prevalcovaná okolím. Otázka je, že či jej to za to stojí.
Prečítajte si aj: O knihe Tajomstvo Opery, ktorá vás zanesie do srdca Paríža
A hlavnej hrdinke to za to stojí?
A hlavnej hrdinke to za to stojí?Áno, je vtiahnutá do prípadu, do ktorého dáva takmer všetko, ale stráca sama seba a rúca sa jej osobný život. Robí veci, s ktorými sa už vnútorne nestotožňuje, stretáva sa s pochybnými ľuďmi a aby získala informácie, hrá rolu niekoho iného. Ale ide si stále za svojím v zmysle porekadla “účel svätí prostriedky”, a nedopadne to najlepšie…
To nevyznieva práve najpozitívnejšie…
Áno, môže to tak vyzerať, ale keby hlavná hrdinka cúvla, tak si to stále vyčíta. Išla za snom a aj keď je nevyjde, aspoň si mohla povedať, že pre to urobila všetko. Možno sa mohla vrátiť z kratšej cesty, pretože ona bola na začiatku svojej cesty šťastná. Ale musí to pochopiť a dozrieť. Chcela som práveže čitateľov povzbudiť k motivácii, a k tomu, aby robili to, čo milujú, aby sa nevzdávali svojho sna. Že človek nie je len bábkou v rukách osudu, ale jeho aktívny činiteľ.
Tretí príbeh je situovaný do neznámeho mesta na Slovensku a je v niečom iný.
Áno, je písaný z pohľadu muža, ktorý cvičí bojové umenie – aikido. Na tréningu stretáva dievča, ktoré ho na prvý pohľad očarí. Ona si však drží od všetkých odstup. Až kým nepríde situácia, kedy bude potrebovať jeho pomoc. Zbližujú sa, ale na scénu sa dostáva jej bývalý priateľ, ktorý sa jej nevie vzdať. Zdá sa byť rozpoltená a hlavný hrdina si nie je istý, na čom vlastne je…
Je pravda, že aj ty sama si cvičila aikido? Čo ťa k nemu pritiahlo?
Áno, tri roky som sa venovala aikidu a rok ju-jutsu. Zaujalo ma, že ide o obranný spôsob boja, ktorý reaguje na nejaký útok. Páčia sa mi plynulé pohyby a páky, a aj to, že sa v ňom využívajú zbrane – na tréningu je to drevený meč, palica a drevený nôž.
V knihe teda opäť vychádzam z prostredia, ktoré trochu poznám, ktoré mi bolo blízke, takže sa mi pomerne ľahko opisuje, aký je systém cvičenia a ako prebiehali páskovania.
Rozobrala si aj tému stalkingu…
Áno. V tomto prípade nejde o prenasledovanie niekým neznámym, ale osoby, ktorá bola blízka a stane sa z neho nepríjemný prenasledovateľ. Viacero mojich známych malo túto skúsenosť, že po rozchode čelili mnohým nepríjemostiam zo strany bývalého priateľa. Snažím sa opísať moment, kedy sa začína tvoriť láska, a že pri tom môžete ľahko skĺznuť do zaslepenia, a potom sa stanete obeťou manipulácie.
Pri čítaní si môže čitateľ uvedomiť, čo je dôležité sledovať pri výbere partnera. Je dobré, keď si žena jasne premyslí, kde sú priority vo vzťahu, že vo vyváženom vzťahu ide o šťastie oboch protagonistov a ak si presadzuje právo mať pravdu len jeden z partnerov, tak je niekde chyba. Žena by si mala zadefinovať, čo ju robí spokojnou, aby to v jej slabej chvíli neistoty niekto nevyužil a neprerástol ich vzťah do psychického zneužívania a manipulácie.
A čo posledný príbeh?
Hlavná hrdinka je už vydatá a má deti. Ide o stav, kedy si žena povie, že už má všetko, po čom túžila. Ale ako hovorí Tolstoj v Anne Kareninovej, šťastné rodiny sú si podobné, ale tie nešťastné sú rozdielne – každá má inú príčinu nešťastia. Tu by bolo možno prisilné povedať, že je hlavná hrdinka nešťastná, skôr jej niektoré veci vo vzťahu nevyhovujú a necíti sa dostatočne ocenená. Zo strany manžela necíti podporu a pochopenie svojej práce. A navyše sa dostáva do pokušenia, keď sa objaví charizmatický šéf zo zahraničia. Pri ňom sa odrazu cíti byť ženou ako kedysi, a ten obdiv jej veľmi chýba.
Ide teda o novodobú Annu Kareninovu?
To by bolo odvážne tvrdenie. Anna Kareninova je nenapodobiteľný román svojím rozsahom a hĺbkou. Tu ide o jednoduchý príbeh ženy, ktorá sa zamiluje a zo začiatku prepadá sebaklamu, že vlastne nič zlé nerobí, ale na druhej strane si uvedomuje, že jej myšlienky sú nevhodné, a vyčíta si to. A podobne ako Anna nevie proti nim bojovať. Ide však nakoniec o to, aké je jej finálne rozhodnutie. Či sa nechá vláčiť osudom ako Anna, podľahne pokušeniu, alebo dokáže silou vôle prekonať túto svoju náklonnosť.
Kto sa na knihe spolupodieľal?
Korektúry a editovanie mi robila opäť literárna dula Soňa Borušovičová, bez nej by som do toho nešla. Ako prvá videla môj rukopis a dala mi spätnú väzbu, čo si o ňom myslí a či ten príbeh stojí za to a či sa môže vydať. Keby mi ho neschválila, tak knihu ani nevydám. Obálku sme nafotili ešte minulé leto s Františkom Bodnárom a graficky ju upravila Ivka Labas. Knihu vytlačilo Polygrafické centrum. Takže všetkým týmto ďakujem pekne za spoluprácu.
Koho by táto kniha mohla osloviť ako vianočný darček?
Ideálna je pre ženy, pretože je ladená skôr romanticky. Ale sú v nej aj prvky krimi, takže možno by zaujala aj niektorých mužských čitateľov (úsmev). Nie sú v nej vulgárne scény, a tak by ju mohli čítať aj tínedžeri, možno od 16 rokov.
Budem netrpezlivo očakávať prvé referencie (úsmev).
Knihu môžete kúpiť online na stránke kníhkupectva Martinus, Panta Rhei alebo na autorkinej stránke autorka.sk. A čoskoro bude aj na pultoch kníhkupectiev.
