Ockova princezná alebo aj láska na prvý pohľad… Vraj keď sa otec prvýkrát pozrie na svoju malú dcéru, niečo sa v ňom navždy zmení. A niečo z neho sa zase usadí v nej. Znie to ako klišé? Možno. Ale množstvo žien tvrdí, že čím sú staršie, tým viac sa správajú ako ich otcovia. Žeby génová pomsta? Alebo jednoducho prírodný zákon?
Vzťah medzi otcom a jeho prvorodenou dcérou je jeden z najintenzívnejších a najformujúcejších. Psychológovia už roky skúmajú, prečo sa tak často hovorí, že „prvá dcéra je ženskou verziou svojho otca“. Je na tom niečo viac než len romantická predstava?
Láska a láska
Keď sa narodí dievčatko, ktoré je pre otca prvým dieťaťom, často sa medzi nimi vytvorí veľmi hlboké puto. Otec sa učí byť ochrancom, vzorom, no zároveň citlivým a vnímavým sprievodcom v jej malom svete. Práve v tomto vzťahu vznikajú prvé predstavy o mužskom svete, a práve tie dcéry prenášajú ďalej do svojho života.
Prečítajte si: Vzťah mama a dcéra: Väzba, ktorá formuje identitu ženy
Zrkadlenie v správaní
Podľa niektorých štúdií majú prvorodené dcéry tendenciu preberať vlastnosti svojho otca. Jeho humor, spôsob riešenia problémov, ale aj postoje k svetu či práci. Otec sa stáva ich prvým hrdinom, ktorému chcú byť „rovné“ alebo ktorého správanie si osvojujú ako „normu“.
Vzťahový kompas
Nie je náhoda, že mnohé ženy si pri výbere partnera (často nevedome) vyberajú niekoho, kto im otca aspoň v niečom pripomína, či už výzorom, gestami alebo povahou. Prvorodené dcéry, ktoré mali so svojím otcom blízky a podporný vzťah, bývajú vo vzťahoch istejšie, rozhodnejšie a častejšie si vyberajú podobne stabilných mužov.
Nie je to pravidlo, ale…
Samozrejme, každá rodina a každý vzťah je jedinečný. Nie všetky dcéry sa podobajú na svojich otcov a nie každý otec je prvorodenou dcérou fascinovaný. Ale trend, ktorý si všimli aj psychológovia, je zaujímavý a potvrdzuje, že vzťahy z detstva dokážu ovplyvniť našu identitu viac, než si myslíme.
Prvorodená dcéra ako ženská verzia svojho otca? Mýtus alebo pravda, s ktorou sa mnohí stotožňujú
Možno si aj vy teraz spomínate na to, ako ste sedeli na otcových kolenách, hrali sa s jeho hodinkami alebo ako vás učil bicyklovať. A možno ste si už niekoľkokrát uvedomili, že niektoré jeho frázy, reakcie alebo hodnoty ste si priniesli do dospelosti vy, ako jeho „ženská verzia“.
Genetika aj psychológia hrajú zásadnú rolu
Niektoré štúdie ukazujú, že prvorodené deti, a teda aj prvorodené dcéry, často preberajú viac zodpovednosti, sú cieľavedomé a dozrievajú rýchlejšie. Ak má otec silnú osobnosť, je logické, že práve najstaršie dieťa s ním trávi najviac času v období, keď sa rodičia sústredia na výchovu. Táto dynamika vytvára hlboké puto a prirodzene vedie k tomu, že si dcéra osvojí mnohé z jeho postojov či názorov.
Prečítajte si: Oteckovia naprieč generáciami: Vnímanie mužskej úlohy vo vzťahu k žene počas tehotenstva
Dcéry svojich otcov
Lucia: Vyrastala som len s otcom. Vždy mi hovoril, že som jeho malý vojak. Dnes som tvrdohlavá, priama, vtipkujem ako on. Niekedy sa až zľaknem, že sa správam presne ako on, a potom mi to vlastne príde pekné.
Kamila: Moja mama vraví, že keď ma môj otec počúva, má pocit, že sa rozpráva sám so sebou. Máme rovnaké názory na svet, na spravodlivosť, rovnaký zmysel pre humor. A vraj aj chôdzu.
Michaela: Vždy som bola jeho malá princezná. Keď som vyrástla, uvedomila som si, že preberám jeho pokojný prístup k životu. Nie som výbušná, som diplomatka. Tak ako on.
Sandra: Nie som verným obrazom môjho ocina, ale určite chcem všetkých ochraňovať tak, ako ma on ochraňuje celý život. Po ocinovi som zdedila nie vždy žiadaný a občas nevhodný humor. A rovnako mám problém s autoritami a občas pocit, že viem všetko najlepšie. Ale ono to tak často aj je. (Smiech) V spoločnosti sme obaja radi stredobodom pozornosti, ale iba vtedy, keď si to zaslúžime. A čo ešte v sebe nemám, ale v čom by som sa podobať ocinovi chcela? Do budúcnosti by som sa chcela stať človekom, ktorý bude mať taký široký prehľad a také vynikajúce znalosti o čomkoľvek, aké má aj môj ocko.
Nie vždy je to ideálne
Nie každá dcéra má s otcom vzťah, v ktorom by sa chcela vidieť. Práve vtedy sa môže stať opakom, vedome sa rozhodne ísť inou cestou. Aj to je forma „zrkadlenia“, no cez kontrast.
Ivana: Môj otec nebol dobrý vzor. Dlho som sa bála, že skončím ako on… Uzavretá, s problémami vo vzťahoch. Ale práve to ma motivovalo pracovať na sebe a byť iná.
Pravda alebo mýtus?
Možno to nie je univerzálna pravda, ale mnoho prvorodených dcér v sebe nesie čosi z otca, či už genetikou, výchovou alebo spoločnými zážitkami. Táto podobnosť môže byť silným putom, inšpiráciou, no aj výzvou. A ak ste prvou dcérou, možno si teraz spomeniete na nejaký moment, keď ste sa pristihli pri „otcovskej“ reakcii. Úsmevné? Možno. Pravdivé? Veľmi.
