Niet štátu, ktorý by nemal svoje tradičné sladké maškrty. Niektorým z nich sa podarilo prekročiť hranice krajiny svojho pôvodu a postupne sa dostať do kuchýň a cukrární po celej Európe.

Tiramisu

Z talianskej kuchyne vzišlo viacero druhov jedál, ktoré dobyli Európu. Medzi sladkosťami sa najväčšej popularite teší tiramisu. Domovom obľúbeného koláča je mesto Treviso, kde sa vo svojej súčasnej podobe začal pripravovať len v 60. rokoch 20. storočia. Začiatok jeho príbehu sa spája so servírovaním piškótovo-krémovej cukrovinky v miestnych verejných domoch, kde bol podávaný ako osviežujúci dezert. Podľa iného príbehu sa pripravoval už o niekoľko rokov skôr. Pod názvom Cisársky pohár ho mala začiatkom 60. rokov ako prvá pripravovať miestna cukrárka Speranza Garatti.Foto: Pixabay

Sacherova torta

Torta s marhuľovou náplňou a hustou vrstvou čokoládovej polevy sa do európskych cukrární dostala z Rakúska. Počiatky receptúry, ktorá je dodnes držaná v tajnosti, siahajú do 30. rokov 19. storočia. Jej vznik sa prisudzuje Franzovi Sacherovi, ktorý pripravil nový druh torty ako 16-ročný učeň pracujúci u kniežaťa Metternicha vo Viedni. Torta uzrela svetlo sveta po tom, čo mladý Franz musel nahradiť chorého šéfkuchára a pripraviť hosťom kniežaťa neobvyklý druh sladkého pokrmu. Metternichove náročné požiadavky viedli k vzniku sladkosti, ktorá je dodnes symbolom rakúskej gastronómie. Súčasnú podobu nadobudla po tom, čo Franzov syn doplnil do receptu marhuľovú náplň a čokoládovú polevu.Foto: Pixabay

Mozartove gule

Kým vo Viedni vládla na konci 19. storočia Sacherova torta, obyvatelia Salzburgu si v tom čase vychutnávali Mozartove gule. Marcipánové bonbóny sa prvýkrát objavili v roku 1890. Prišiel s nimi cukrársky majster Paul Fürst, ktorý za svoje sladké veľdielo získal na Parížskej výstave v roku 1905 zlatú medailu. Cukrovinka s jemnou pistáciovou či nugátovou príchuťou pomenovaná po slávnom salzburskom rodákovi získala v nasledujúcich desaťročiach ďalšie prestížne ceny. Oceňovaná bola najmä ručná cukrárska výroba, ktorá sa zachovala až do 21. storočia.Foto: Pixabay

Vafle

Sladké múčne jedlo, ktorého chuť nemá ďaleko od bežných palaciniek, sa zrodilo v Belgicku. Odtiaľ sa veľmi rýchlo dostalo do Francúzska, kde boli predstavené ďalšie recepty rozširujúce pestrý zoznam druhov vaflí. Medzi najznámejšie z nich patria Bruselské vafle, známe aj ako gofry. Podľa ich milovníkov musia mať pravé belgické vafle obdĺžnikový tvar s viditeľnými mriežkami. Pripraviť ich v takejto podobe bez malých estetických chýb nie je jednoduché. Aj preto sa na prípravu používajú špeciálne vaflovače.Foto: Pixabay

Crème brûlée

Krémový dezert s voňavou karamelovou krustou sa vo Francúzsku podáva už pár storočí. Za autora jeho receptu je oficiálne považovaný francúzsky šéfkuchár François Massialot, ktorý dezert známy ako Crème brûlée zahrnul do svojej knihy receptov. Stalo sa tak v roku 1691, odkedy sa legendárny žĺtkovo-smotanový krém s karamelom na povrchu začal rýchlo šíriť po celej krajine aj za jej hranice. Značnej popularite sa teší v susednom Španielsku, kde ho pod názvom Crema catalana pripravujú s citrónom aj škoricou.Foto: Pixabay

Makrónky

Z Francúzska sa po starom kontinente začali šíriť aj makrónky. Krajinou ich pôvodu je však Taliansko. Taliani ich pripravovali ako klasické snehové pusinky. Až Francúzi ich premenili na cukrovinku, akú poznáme z cukrární a svadobných stolov. S nápadom zlepiť dve pusinky do jedného celku maslovým krémom alebo džemom prišiel začiatkom 20. storočia vnuk šéfa parížskej čajovne Ladurée. Podnik je dodnes vyhľadávaný ako legendárny čajový salón, v ktorom sa k horúcim nápojom podávajú tradičné francúzsko-talianske makrónky.Foto: Pixabay

Tradičné sladkosti, ktoré si podmanili európske kuchyne a cukrárne, prišli aj z ďalších krajín. Z nemeckých cukrární sa do celej strednej aj západnej Európy dostal tzv. strúhaný koláč. Len ťažko by sme hľadali supermarket, kde by chýbala povestná švajčiarska čokoláda. Naši poľskí susedia zas obohatili svet cukrárskej výroby karamelovými krovkami. Stabilné miesto v ňom má aj portugalský puding Pastel de Belem, ktorý sa v kláštore neďaleko Lisabonu lial do lístkového cesta už pred viac ako 180 rokmi.

Foto na titulke: Pixabay

Prečítajte si aj: Náhrada cukru. Ktorá je najzdravšia?