Autorka úspešnej fotografickej knihy Châteaux po našom o chátrajúcich kaštieľoch Slovenska sa pustila do novej neprebádanej témy.

Bude to výlet dejinami našej krajiny na príklade detailov a architektúry jedného domu so silným osobným príbehom. Narazila pri tom na perly prvorepublikového dizajnu, ako napríklad slávnu Gropiovu kľučku. Až 700 fotografií nápaditým spôsobom zachytáva históriu, osudy ľudí i cenné informácie. Práve teraz vydanie knihy dokončuje.

Originálne a zaujímavo rozprávate o dejinách a spoločenských udalostiach našej krajiny i stredoeurópskeho priestoru za posledných 100 rokov. Ako vám napadlo zobraziť ich fotografiky práve týmto spôsobom?

Od detstva som chodievala k babičke na obedy na Dunajskú ulicu v Bratislave. Bývala v jednoizbovom byte, v ktorom boli drevené parkety, veľké dvojkrídlové okná cez celú stenu, smiešny výťah, ktorý hrozne hrkotal, v kúpeľni a na vchodových dverách okienko a v záchode splachovanie, aké som nikde inde nevidela. Dom bol iný ako paneláky na sídlisku, v ktorých som bývala s rodičmi. Páčilo sa mi to a cítila som sa tam dobre.

Od detstva ste teda mali silný vzťah k miestu, ktoré predurčilo vznik knihy…

A pokračovalo to aj v dospelosti. Keď babička s dedkom zomreli, niekoľko rokov som v byte bývala ja. Všímala som si v dome zaujímavé veci – zistila som, že bol postavený za Prvej Československej republiky a z tohto obdobia sa v byte nachádzalo veľa zaujímavých detailov – kľučky, vypínače, podlahy, kachličky – drobné krásne predmety, ktoré dodávali miestu niečo výnimočné. Fascinoval ma ich príbeh, ich tichý život. Čím všetkým od svojho vzniku museli prejsť, keď prežili dodnes? Akí ľudia s nimi prichádzali do kontaktu? A čo sa s nimi stalo?

Prečítajte si: Jana Šturdíková mapuje históriu chátrajúcich kastieľov

Ako to pokračovalo?

Zaujímalo ma, či sa podobné detaily a dizajnové prvky zachovali aj u mojich susedov. Objavovala som stále nové a nové veci. Postupne sa mi podarilo navštíviť 9 z 10 bytov v celom dome. Fascinovalo ma, ako sa predmety v rôznych bytoch menili, ako si ich nájomníci upravili, nahradili, či zachovali. A ako sa v týchto drobných veciach odráža história a prierez dizajnom 20. a 21. storočia spolu s jedinečnosťou ľudí, ktorí v dome bývali, ich osobné príbehy – kto sa o veci ako staral, kto upratoval, kto naopak mal radšej neporiadok, kto menil podľa aktuálneho dizajnu, kto sa naopak snažil čo najdlhšie zachovať originál…

Keď vidíte predmety vedľa seba, spolu s architektúrou a prvkami zo spoločných pristorov – chodby, strechy, či kotolne, získate zaujímavý obraz o tom, ako žili ľudia kedysi a dnes, aj o ich jedinečnosti. 

Ako sa fotografický projekt rozrástol do fotografickej knihy?

Príbeh domu narastal spolu s fotografovaním – zistila som, že architektonický štýl, v ktorom je postavený sa volá funkcionalizmus a je typický pre náš stredoeurópsky región, že ho postavil významný slovenský architekt Alexander Skutecký v roku 1936 na objednávku bohatej rodiny z Viedne, ktorá ho svojej dcére nechala postaviť ako svadobný dar. Prekvapilo ma to. V dome som bývala roky a vôbec som netušila, že ho postavil dôležitý architekt. Lákalo ma zistiť viac. 

Mali ste pri práci aj spolupracovníkov?

Spoločne s kurátorom architektúry Slovenskej národnej galérie Denisom Habrlandom sme prebádali archívy a objavili sme množstvo zaujímavých príbehov a skutočností. V práci ma motivoval aj fakt, že z domu sme sa museli v roku 2019, tak ako všetci nájomníci, vysťahovať a prešiel obnovou, v ktorej boli, až na málo výnimiek, pôvodné prvky odstránené. O to viac som túžila, aby sa obrazový príbeh domu, spolu so zaujímavými faktami zachoval, nestratil, aby sme nezabudli.

Prečo je podľa vás kniha dôležitá?

Aj bežné veci, miesta, v ktorých žijeme a stretávame sa s nimi každý deň, dokážu rozprávať veľké príbehy. Odrážajú veľké dejiny 20. a 21. storočia, strednej Európy, i jedinečný príbeh domu, architekta, majiteľov, nájomníkov. Je dôležité, aby sme zachovávali hodnoty, ktoré na Slovensku máme v podobe kvalitného dizajnu a architektúry. Aby sme si ich všímali, učili sa ich rozoznávať, pristupovali k nim s úctou. Vďaka fotografiám prežijú a zachovajú sa pre ďalšie generácie.

Je dôležité, aby sme hovorili o nedávnej histórií a kultúre, rovnako ako o našich rodinných príbehoch, ktoré sa viažu k miestam, v ktorých žijeme. Aby sme nezabudli a posúvali tieto príbehy a hodnoty ďalej. V textovej časti je množstvo zaujímavých informácií. Je pre mňa dôležité, aby kniha bola komplexná a kvalitná – aby bola obrazovo pútavá, bolo sa na čo pozerať, a aby sa divák/čitateľ niečo zaujímavé dozvedel. To je vždy pekné a obohacujúce spojenie. 

Podporiť jej crowdfundingovú kampaň na  vydanie knihy môžete na tomto linku:

https://www.startlab.sk/projekty/3613-jana-sturdikova-dom–fotograficka-kniha/