Mýtus v kolektíve môže byť zdrojom sily národov alebo skupín ľudí. Osobný mýtus zase pomohol umelcovi Beuysovi, psychológovi Jungovi, ale aj Indiánom. Môže však pomôcť aj vám.
Kde končí mýtus a začína spomienka?
Mýty alebo rozprávky boli vždy súčasťou našej spoločnosti. Na mýtoch sú založené celé kultúry. V určitých prípadoch sa mýtus stiera s realitou, kedy ho môžeme vnímať ako rozprávku, ale pre konkrétnych ľudí pôjde o príbeh s určitou „magickou” vsuvkou.
Tá sa vyskytuje napríklad pri Indiánoch alebo Indoch, ktorí ani nepoznajú rozprávky, a nerozlišujú medzi mýtom a rozprávkou. Príbehy, ktoré si posúvajú z generácie na generáciu, utvárajú ich národné povedomie, folklór, tradície či náboženstvo. Niekedy ani nerozoznávajú medzi skutočnou minulosťou a príbehom. Veria v prepojenie sveta vízií a predstáv so skutočným svetom.
Tajomstvo ako základ sily kmeňa a jeho jedinečnosti
Mytológia obsahuje aj predstavy o stvorení a pôvode sveta, alebo zákonitostiach života či vesmíru. Pre niektoré indiánske kmene je ich dedičstvo, ktoré si predávajú z generácie na generáciu, také dôležité, že určité pravdy ani nevyslovujú nahlas. Vôbec sa nedelia o svoje poznanie s bádateľmi alebo vedcami skúmajúcimi ich kultúru.
Veria, že ak by prezradili tajomstvo patriace len im, narušili by rovnováhu celého kmeňa. Napriek tomu, veľa mýtov alebo len ich častí, ktoré poznáme, spájajú spoločné prvky ako sú stromy života, nebeské bytosti, démonické bytosti, stretnutia bohov a ľudí, ale aj snahy odvážnych hrdinov, ktorí sa chceli vyrovnať božstvám.
Známy je napríklad zo starogréckych bájí príbeh o Prometeovi a jeho snahe ukradnúť bohom oheň z Olympu ako zdroj sily a symbolu poznania. Príbeh, ktorý si predávajú, je pre nich jedinečný. Všetky národy vždy dbali na to, aby prenos tradovaním, a neskôr písmom, zaznamenával vieru predkov.
Louise Bourgeois – žena, ktorá sa stala umelkyňou, aby sa vyliečila zo spomienok – Akčné ženy
Prípad antropológa, ktorý chcel poznať tajomstvo
Michael Harner, americký antropológ a praktizujúci šaman, ktorý zomrel v roku 2018, vo svojej knihe Cesta šamana uvádza príbeh indiánskeho kmeňového náčelníka. Ten veril a tradoval príbeh, že len vďaka ich kmeňu vychádza slnko. Pri východe slnka museli robiť určitý obrad, ktorí robili všetci, takmer automaticky. Ak sa však Harner spýtal, prečo sú takým vyvoleným národom, vodcovi sa iba zaleskli oči. Že nemožno o tom hovoriť s nikým mimo kmeňa. V mýtoch, ktoré teda kultúry nezdieľajú s inými, tkvie určitá osobná sila – sila tajomstva.
Tento systém osobného mýtu neskôr využívali aj umelci moderného umenia.
Josepf Beuys a jeho osobný mýtus
Josepf Beuys bol nemecký performer, teoretik umenia, filozof, maliar, estetik, absolvent akadémie umení. Svoje diela založil na osobnom mýte a doteraz nemožno s určitou pravdepodobnosťou povedať, že či to, čo uvádzal ako pravdivé, aj pravdivým bolo. Beyus tvrdil, že mu zachránili život Tatári. A liečili jeho zranenia klasickou technikou tuku a plste.
Ako sa dostal k Tatárom? Vraj patril medzi radaristov a bol zostrelený nad Krymom. Plsť, tuk a med sa stali nielen klasickou liečebnou technikou Tatárov, ale aj Beuysovým „konceptuálnym” materiálom, ktorý používal pri svojich inštaláciách a performáciách. Práve to mu zaručilo špecifickú charizmu a záujem publika. Aj tu sa teda osvedčilo tvrdenie, že osobný mýtus tvorí vnútornú silu.
Pobyt s kojotom, silovým zvieraťom Indiánov a symbolom tradičnej americkej kultúry
Joseph si dal za úlohu priblížiť sa kojotovi – symbolu Ameriky, ale aj amerických Indiánov. Do galérie sa teda dostal bez toho, aby sa dotkol „americkej pôdy”. Bol teda prepravený priamo až do galérie René Block v New Yorku 1974 a nestúpil na americkú zem. Okrem neho sa v miestnosti nachádzal kojot a strávil s ním symbolicky 3 dni. Trojku považoval za magické číslo, číslo božstva a trojjedinosti.
Pred kojotom sa chránil zase plsťou, teda spoliehal sa na Tatársky mýtus, ktorý vytvoril, a v ruke mal palicu. Na kontakt s kojotom používal rukavice. Toto dielo malo priblížiť Indiánske tajomné zviera – kojota – k „bielemu” človeku. A teda spojiť Európu s Amerikou. Jeho dielo malo odkazovať k harmónii, ale aj snahe vystupovať tak, akoby on sám bol šamanom a mágom. Postupne sa s kojotom spriatelil, a teda myšlienka spojitosti prešla do reality a kojota objal. Spriatelil sa s ním za pomoci zvláštnych symbolických úkonov, prácou s trianglom alebo hodením rukavíc kojotovi. Dielo malo názov Ja ľúbim Ameriku a Amerika ľúbi mňa.
Podobne pristupoval k umeniu aj švajčiarsky psychológ Carl Gustav Jung
Jung chápal potrebu mýtov pre človeka a rád skúmal východné kultúry. Vytvoril špecifické dielo, červenú knihu, a tá bola jeho osobným hľadaním a mýtom. Jeho dielo za celý život nevyšlo knižne, ale bolo jeho osobným vyobrazením duševného života, na ktorom si dal záležať. Používal množstvo špeciálne vytvorených ilustrácií pripomínajúcich mandaly, alebo stredovekých iluminácií. Jeho kniha bola zároveň vyhotovená špecifickým písmom ozdobnej hodnoty – švabachom. Odzrkadľovala jeho duševnú krízu, ktorou trpel pre vízie, ktoré ho trápili pred prvou svetovou vojnou. Komplikované dielo vysokej umeleckej hodnoty je dnes považované za umenie, ale aj kľúčom k pochopeniu analytickej psychológie. Kniha vznikala od roku 1913-1929.
Mýtus zdroj sily, ktorý možno vlastniť
Ako ukazujú vyššie uvedené príklady, osobný mýtus sa stal zdrojom sily. Mýtus nie je len poverou bez duševnej hodnoty, mýtus je niečo, čo sa dotýka našej duše, dotvára ju a dáva nám silu tajomstva. Nechávať si niečo zo svojho tajomstva alebo minulosti môže byť pre nás zdrojom sily. Tajomstvo môže byť silou, ktorá zobudí našu jedinečnosť a originalitu.
Osobný mýtus, špecifický príbeh, môže osloviť aj vašich zákazníkov, a podporiť dôvod, prečo robíte to, čo robíte, a že to robíte s láskou alebo pokorou. Väčšina úspešných ľudí má za sebou silný príbeh, o ktorý sa nebálo podeliť s ostatnými. Samozrejme, aj oni si nechali určité tajomstvo, ktoré živí ich dušu. Priznať ľudom časť príbehu, znamená pôsobiť ľudsky a autenticky.
Jozef Beuys | Životopis, umenie, performancia a fakty | Britannica
Červená kniha – Zásadní a 90 let nepublikované dílo C. G. Junga.
